Bronz žiarivejší ako zlato. Veľký návrat nezlomnej Zapletalovej
Keď Emma Zapletalová na majstrovstvách sveta postúpila do finále behu na 400 metrov prekážok, už to bol úspech. Napriek životnej sezóne, ktorú mala za sebou, rozhodne nepatrila medzi hlavné adeptky na medailu. Jej nádeje boli o to nižšie, že štartovala v najmenej výhodnej druhej dráhe. Aj vzhľadom na osobné maximá finalistiek odhadovali mnohí atletickí experti, že sa môže umiestniť niekde okolo šiestej priečky.
Dvadsaťpäťročná Nitrianka však finálovým výkonom papierové predpoklady roztrhala a v národnom rekorde 53,00 finišovala na senzačnom treťom mieste. Podarilo sa jej to najmä vďaka skvelému záveru. V priebehu jediného roka si zlepšila vlastné maximum o viac ako sekundu. Rýchlejšie boli v Tokiu iba víťazná vysokofavorizovaná Holanďanka Femke Bolová (51,54) a strieborná Američanka Jasmine Jonesová (52,08).
Zatiaľ čo ziskom bronzovej medaily na majstrovstvách sveta, iba piateho kovu pre slovenských atlétov v ére samostatnosti a prvého od roku 2015, dosiahla Zapletalová svoj doterajší vrchol, ešte pred pár rokmi bola, naopak, na dne.
Dlhodobo patrila medzi najväčšie nádeje slovenskej atletiky, čo v roku 2021 potvrdila pozíciou majsterky Európy na 400 metrov prekážok v kategórii do 23 rokov. Predstavila sa aj na olympijských hrách, kde štartovala v semifinále, a ovládla aj tradičnú výročnú anketu Slovenského atletického zväzu.
Tri roky trápenia
Následne ju začalo zrádzať zdravie.
Zhruba na tri roky sa prakticky vytratila z atletických oválov. Situácia sa viackrát opakovala, po zimnej príprave sa pred jarným štartom sezóny zranila a opäť musela pauzovať. Viaceré únavové zlomeniny sa začali členkom, následne sa nabaľovali ďalšie problémy aj s ďalšími časťami tela a znemožnili jej štartovať – okrem iného aj na olympijských hrách v Paríži.
Sama neskôr priznala, že pred dvomi rokmi bola psychicky na dne. Niet sa čomu čudovať, mnohí ďalší by po podobnom období ukončili kariéru.
Zapletalová však bola odhodlaná naďalej bojovať, chcela sa vrátiť na medzinárodnú scénu a naplniť potenciál, ktorý v nej nepochybne bol. „Viem, že mám potenciál byť dobrá,“ uviedla v jednom z rozhovorov.
Zmena trénera a životná sezóna
Aj preto pristúpila k významnej zmene. Počas uplynulej jesene vymenila po dvanástich rokoch trénera Petra Žňavu za Holanďana Brama Petersa. Cieľ bol stanovený jasne – Slovenka mala zostať zdravá a znovu si užívať atletiku.
Po dlhom období trénovania osamote sa zaradila k skupine športovcov, ktorí sa pri tréningoch navzájom podporovali, a zistila, že tento systém jej vyhovuje. Okrem toho viackrát vyzdvihla, že nový kouč ju dokáže na preteky pripraviť aj mentálne.
Výsledky na seba nenechali dlho čakať. V roku 2025 stanovila viacero nielen osobných, ale aj národných rekordov. Dočkala sa viacerých štartov v Diamantovej lige a vďaka výborným výkonom sa kvalifikovala aj do finále prestížneho seriálu. Pred mesiacom bol z toho výrazný úspech, vo finále Diamantovej ligy v Zürichu získala striebornú medailu vtedajším slovenským maximom 53,18 sekundy. Do cieľa dobehla za momentálne prakticky nezdolateľnou Holanďankou Bolovou, mimochodom, bývalou zverenkou aktuálneho Zapletalovej trénera Petersa.
Druhým miestom prekonala zápis trojskokanky Dany Velďákovej, ktorej štvrtá pozícia v roku 2010 bola dlho najlepším slovenským rezultátom vo finále tohto atletického seriálu.
Kde je Zapletalovej limit?
Bolo teda viac ako evidentné, že Zapletalovej forma smerom k vrcholu sezóny, ktorým bol svetový šampionát v Tokiu, graduje.
Napriek tejto skutočnosti cestovala do Japonska skromne.
Jej cieľom bolo dostať sa do finále. Aj preto do Tokia odišla vo výraznom predstihu. Aby sa stihla aklimatizovať. V úvode septembra absolvovala neďaleko ázijskej metropoly kemp s trénerom Petersom a belgickou reprezentáciou. Neskôr sa ukázalo, že to bolo správne rozhodnutie.
Následne v Tokiu totiž písala históriu. Piatok 19. septembra 2025 zostane veľkými písmenami zaznačený v pomyselnej vitríne úspechov slovenského športu. Po triumfe futbalovej reprezentácie nad Nemeckom je to druhý senzačný rezultát v krátkom čase.
Otázkou teraz zostáva, kam sa až Emma Zapletalová môže posunúť. Odhodlanie jej rozhodne nechýba. „Mohlo to byť o stotinku rýchlejšie, mohlo to byť pod 53 sekúnd. Tak si na to počkám budúcu sezónu,“ uviedla po treťom mieste.
Ak bude pod vedením trénera Petersa napredovať tak ako doteraz, majú sa priaznivci slovenskej atletiky na čo tešiť.
