Šimečkovci, mimovládky a podvody: neúplné tvrdenia vlády 

Predseda vlády SR Robert Fico, minister spravodlivosti Boris Susko a predseda Zboru poradcov predsedu vlády SR Erik Kaliňák priniesli na tlačovej konferencii informácie o tom, že občianske združenie Projekt Fórum si údajne na ten istý projekt vypýtalo peniaze od troch rôznych štátnych inštitúcií.

Občianske združenie Projekt Fórum, ktorého štatutárkou je Marta Šimečková, si podľa informácií vládnych predstaviteľov vypýtalo na projekt Stredoeurópske fórum 2021 dotácie súčasne z ministerstva spravodlivosti (takmer 50-tisíc eur), ministerstva kultúry (50-tisíc eur) a z Fondu na podporu umenia (30-tisíc eur). Dokopy tak občianske združenie dostalo na jeden projekt 130-tisíc eur.

Šimečkovej mimovládka údajne spáchala podvod

Vládni predstavitelia obvinili Martu Šimečkovú, matku predsedu najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko Michala Šimečku, z podvodného čerpania dotácií. Podľa ich tvrdení bol problém v tom, že pri žiadosti o dotáciu z ministerstva spravodlivosti Šimečková podpísala čestné vyhlásenie, že na ten istý projekt nečerpá podporu z iného rezortu. Napriek tomu na daný projekt žiadala dotácie aj z ďalších dvoch inštitúcií.

Denník Štandard v minulosti už upozornil na podobné praktiky Šimečkovej, pri ktorých napriek hroziacim exekúciám túto skutočnosť tajila a získavala tak štátne dotácie.

Okrem toho predložili vládni predstavitelia dokumenty, podľa ktorých Marta Šimečková v žiadosti o dotáciu na tento projekt z Fondu na podporu umenia (FPU) tvrdila, že nedostala dotácie z FPU, hoci v rokoch 2018 až 2020 dostala dokopy 29-tisíc eur.

Premiér Fico to označil za „klamlivé čestné vyhlásenie a podvod“. Minister spravodlivosti Susko označil dané konanie za „rozporné so zákonom“ a uviedol, že ide o „porušenie rozpočtovej disciplíny“.

Okrem toho Fico poukázal na skutočnosť, že z celkovej sumy 130-tisíc eur si údajne Marta Šimečková a jej spolupracovníčka Andrea Puková vyúčtovali až 87 500 eur do vlastného vrecka (48 500 eur Puková a 39-tisíc eur Šimečková). Tieto peniaze boli podľa Fica vynaložené na jeden rozhovor s prezidentkou Zuzanou Čaputovou o covide a 32 hereckých prejavov o 17. novembri.

Andrea Puková v minulosti pôsobila v denníku SME ako vedúca oddelenia kultúry. Z tohto postu odišla po tom, ako sa zistilo, že SME zverejňovalo skopírované texty Spiegel Online pod pseudonymom osoby zahraničného autora Edwina Grassmeiera.

Viacnásobné uhrádzanie rovnakých faktúr

V ďalšom dokumente poukázali vládni predstavitelia na to, že zo strany Marty Šimečkovej došlo až k šesťdesiatim duplicitne alebo triplicitne vyplateným faktúram. Marta Šimečková si vraj fakturovala sumu päťtisíc eur za to, že je projektová manažérka, a to tak od ministerstva spravodlivosti, ako aj od ministerstva kultúry a Fondu na podporu umenia.

Rovnako faktúru pre Starú tržnicu (kde sa mali konať rôzne predstavenia v rámci projektu) v sume 2 500 eur údajne Šimečková vložila do vyúčtovania pre všetky tri inštitúcie. Triplicitne vyplatené faktúry boli vraj v hodnote až 13-tisíc eur a iba 17 faktúr bolo uhradených zo strany jednej inštitúcie.

Fico poukázal aj na pochybnú fakturáciu za „redizajn webovej stránky Stredoeurópskeho fóra“ v sume 11 360 eur, ktorú vystavila Andrea Puková. Dizajn webovej stránky sa pritom zmenil iba veľmi minimálne.

Podozrivá je podľa vládnych predstaviteľov aj skutočnosť, že občianske združenie Projekt Fórum platilo za účtovné služby firme MPhilms, s. r. o., ktorá sa zaoberá výrobou filmov.

V tomto prípade politici poukázali na skutočnosť, že vo firme pôsobila ako filmová producentka Zora Jaurová, spoluzakladateľka Progresívneho Slovenska. Okrem prepojenia na zakladajúcu členku strany vyčítali predstavitelia Smeru aj to, že táto firma sa zaoberá filmovým priemyslom, a nie účtovníctvom.

Samotná firma však má vo svojom predmete podnikania aj vedenie účtovníctva, a to už od roku 2010.

Nemožno zatiaľ overiť všetky tvrdenia politikov

Vládni politici teda hovoria o podvodnom konaní štatutárky Šimečkovej, ktorá neváhala porušovať zákon pri mnohých príležitostiach. V tomto smere je potrebné pripomenúť, že momentálne ide o tvrdenia predstaviteľov Smeru, keďže zo zverejnených dokumentov na tlačovej konferencii vo forme prezentácie nie je možné objektívne overiť všetky tvrdenia.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka sa k celej veci a k tomu, či vedel o týchto skutočnostiach, opakovane odmietol vyjadriť, hoci strana hlása transparentnosť pri správe verejných financií. Šimečka odkázal na príslušné orgány, aby „pokojne vyšetrovali celú jeho rodinu“. Aj v debate s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer) reagoval mimoriadne emotívne pri zmienke o podvodoch svojej matky.

Denník Štandard už požiadal ministerstvo spravodlivosti o dokumenty, ktoré majú preukazovať pravdivosť tvrdení predstaviteľov strany Smer.

Pri overovaní zmlúv, ktoré zverejnili politici na tlačovej konferencii, totiž nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že ide o jeden a ten istý projekt – Stredoeurópske fórum 2021.

Zo zmluvy o poskytnutí dotácie zo strany ministerstva kultúry totiž vyplýva, že dotácia je určená na projekt s názvom „Znižovanie ekonomických dopadov v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19“. O projekte Stredoeurópske fórum 2021 v nej nie je ani zmienka. Táto zmluva neobsahuje ani schválený popis projektu a komentár k nemu.

Nie je teda možné overiť skutočnosť, či naozaj obsahuje aj fakturáciu toho istého predmetu.

Zmluva o poskytnutí dotácie zo strany ministerstva spravodlivosti hovorí o financovaní projektu s názvom „Stredoeurópske fórum 2021“ a na tento projekt je rovnako viazaná dotácia z Fondu na podporu umenia. Iba dve z predstavených troch zmlúv teda skutočne špecificky hovoria o financovaní toho istého projektu zo strany združenia Marty Šimečkovej.

Čestné vyhlásenie muselo byť podpísané, no pri zmluve chýba

Rovnako nemožno vyvodiť objektívne závery o porušovaní zákona iba na základe prezentácie z tlačovej konferencie bez ďalších doplňujúcich materiálov preukazujúcich všetky tvrdené skutočnosti. Napríklad čestné vyhlásenie Marty Šimečkovej, ktoré zverejnili politici, nie je prítomné pri zmluve s ministerstvom kultúry v Centrálnom registri zmlúv.

Zákon pri poskytnutí dotácie jednoznačne vyžaduje, aby žiadateľ takéto čestné vyhlásenie podpísal, a to vrátane vyhlásenia o tom, že na daný projekt nebola použitá dotácia z iných verejných zdrojov. Problém je však v tom, že práve zmluva z ministerstva kultúry nehovorí o projekte Stredoeurópske fórum 2021, ale formálne popisuje úplne iný projekt.

K pochybeniam pri dotáciách jednoznačne došlo

Minimálne pri dotáciách z ministerstva kultúry a spravodlivosti však možno hovoriť o tom, že nemohli byť legálne poskytnuté na ten istý projekt. Aj v tomto prípade musela Marta Šimečková podpísať čestné vyhlásenie o tom, že si je vedomá, že na projekt nežiada peniaze z iných verejných zdrojov.

Ak by sa preukázalo pochybenie štatutárky Šimečkovej, zmluvy s odkazom na zákon jednoznačne hovoria o sankciách v prípade podobných porušení.

V prípade nepravdivých údajov zo strany Šimečkovej môže ministerstvo od zmluvy odstúpiť a žiadať poskytnuté peniaze späť. Okrem pokuty vo výške 0,05 percenta zo sumy neoprávnene použitých finančných prostriedkov za každý deň neoprávneného použitia finančných prostriedkov bude ministerstvo žiadať aj úrok z omeškania vo výške 0,03 percenta z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Šimečková by teda prostredníctvom svojho združenia musela poskytnuté dotácie nielen vrátiť, ale zaplatiť aj pokuty a úroky z omeškania.

Podobné skúsenosti už združenie Projekt Fórum má zo strany Európskej komisie, ktorá žiada späť poskytnuté dotácie, a to prostredníctvom exekúcie vo výške takmer 160-tisíc eur. Šimečková totiž nevedela riadne vydokladovať, na čo minula poskytnuté peniaze. Aj napriek hroziacim exekúciám Šimečková podpisovala čestné vyhlásenia v rozpore s realitou, iba aby mohla žiadať o štátne dotácie.

Podobný scenár sa črtá aj v tomto prípade, keď Projekt Fórum zrejme neoprávnene žiadalo dotácie na ten istý projekt. Problém však spočíva v tom, že aj keby chceli štátne orgány vymáhať peniaze od združenia, museli by počkať, kým svoje peniaze vymôže Komisia.

Keďže exekúcia stále beží, je zrejmé, že Šimečková svoje dlhy neplatí a exekútor ani nevie vymôcť pohľadávky z majetku združenia.

Ukážkový príklad potreby transparentnosti mimovládok

V tomto smere je združenie Marty Šimečkovej ukážkovým príkladom toho, aké je potrebné mať prehľad o finančných tokoch mimovládok. Napriek poberaniu masívnych dotácií totiž v prípade exekúcie zrazu nemá z čoho platiť.

Samotní predstavitelia strany Smer pritom na tlačovej konferencii zdôraznili, aké ťažké bolo získať aj podozrenia, v tomto prípade vo veci štátnych dotácií na projekt Stredoeurópske fórum 2021. Sami priznali, že išlo iba o náhodu.

Robert Fico sa vyjadril, že „my sme si dali dohromady, samozrejme, faktúry, lebo neexistuje, bohužiaľ, centrálny register týchto faktúr, a my sme zistili, že pani Šimečková nemala problém duplicitne až triplicitne si nechať uhrádzať faktúry“.

Ak má samotný štát problém kontrolovať mimovládny sektor a jeho neprehľadné finančné toky, pre verejnosť ide o absolútnu nemožnosť kontrolovať, kam idú peniaze daňových poplatníkov pri súčasne nastavenej legislatíve.

Aj tento prípad ilustruje, že nie je možné nalievať obrovské peniaze do mimovládok bez toho, aby bola zabezpečená účinná kontrola, kde poskytnuté dotácie vlastne končia a či boli použité v súlade so zákonom.

Ako sa má potom občan pozerať na skutočnosť, že niekto získa desiatky alebo stovky tisíc eur na základe zavádzania či klamania v žiadostiach o dotácie a následne má štát obrovský problém vôbec vykonať nejakú kontrolu a dostať peniaze občanov späť?

Pri možnom podvode nikto nechce konať

V tomto smere je potrebné poukázať aj na mimoriadne laxný prístup štátu vo forme kontroly, pri ktorej na získanie dotácií stačí iba čestné vyhlásenie, že žiadateľ postupuje zákonne. Je skutočne na zamyslenie, že kompetentné osoby nevedeli počas dlhých rokov dotačných škandálov nastaviť prísnejšie pravidlá na čerpanie štátnych peňazí.

Samostatná rovina štátnej nekompetentnosti je slovná výmena medzi Robertom Ficom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom o tom, či sa vôbec niekto bude unúvať celý prípad riešiť z trestnoprávnej roviny.

Fico aj Erik Kaliňák hovoria o subvenčnom podvode „ako hrom“. Subvenčný podvod spácha (zjednodušene) ten, kto uvedie iného do omylu tým, že ho ubezpečí o splnení podmienok na nejaké plnenie.

V tomto prípade politici dávali Šimečkovej za vinu, že úmyselne zaviedla ministerstvá vo svojich žiadostiach tým, že nepriznala čerpanie financií na ten istý projekt od iných subjektov. Ak by to urobila, dotácie by nedostala. Keďže financovanie nepriznala, uviedla podľa vládnych politikov štátne orgány do omylu.

Celú záležitosť by, samozrejme, mali prešetriť orgány činné v trestnom konaní, keďže sa podozrenia týkajú značného množstva peňazí a iba polícia a prokuratúra sa zrejme dostane ku kompletným a objektívnym dátam v celej veci.

O to prekvapivejšie boli postoje vládnych predstaviteľov pri otázke, či podali v tomto prípade trestné oznámenie. Robert Fico pri tejto otázke novinára povedal, že tlačovou konferenciou „podal verejné trestné oznámenie“, hoci nič podobné zákon nepozná.

Trestný poriadok jednoznačne hovorí o tom, že trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi a na jeho podanie sú viazané ďalšie okolnosti, ako poučenie o zodpovednosti za uvádzanie vedome nepravdivých údajov a podobne.

Štátny orgán musí konať z úradnej povinnosti

Tlačová konferencia teda v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako trestné oznámenie. Nie je teda zrejmé, prečo v tomto prípade nedošlo k riadnemu podaniu trestného oznámenia, keďže minimálne dvaja právne vzdelaní ľudia (Susko a Fico) museli vedieť, že tlačovka nespĺňa parametre trestného oznámenia. Sami sú pritom presvedčení, že došlo k podvodu.

Na druhej strane sú orgány činné v trestnom konaní povinné preveriť každé podozrenie z páchania trestnej činnosti z úradnej povinnosti. Táto povinnosť (konať ex offo) patrí medzi základné zásady trestného konania v zmysle Trestného poriadku.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka, vedomý si obsahu tlačovej konferencie, politikom odkázal, aby si splnili svoju povinnosť a bez meškania oznámili polícii svoje zistenia. Keďže o verejne vyslovených podozreniach vedel, v zmysle zákona mal nechať tieto skutočnosti preveriť a nečakať na konkrétne podania zo strany politikov.

Celá situácia teda vyznieva ako komické prehadzovanie si zodpovednosti za niečo, čo by malo byť automatickou povinnosťou každého štátneho orgánu – informovať o trestnej činnosti a prešetrovať ju.

V tomto prípade predseda vlády nevie, ako sa podáva trestné oznámenie, a generálny prokurátor zrejme odmieta konať, kým mu niekto nedonesie na papieri napísané to, čo už bolo povedané na tlačovej konferencii.

Tento prístup iba smutne podčiarkuje prostredie, v ktorom je skutočne možné zo strany mimovládok čerpať masívne dotácie bez akejkoľvek kontroly alebo zodpovednosti. V prípade Marty Šimečkovej ide už o druhý totožný prípad problémov pri čerpaní s dotáciami. Pozitívnou správou je, že parlament má prijať uznesenie, ktorým požiada vládu o vykonanie auditu čerpania finančných prostriedkov ústredných orgánov štátnej správy za obdobie 2020 až 2024.

Prvý prípad sa skončil exekučným konaním, v rámci ktorého európske orgány jednoznačne preukázali Šimečkovej nezákonné praktiky s peniazmi európskych daňových poplatníkov. Druhý prípad, na ktorý upozornili predstavitelia Smeru, aj to iba náhodou, akosi nemá kto dotiahnuť do fázy vyšetrovania.

Veď nejde o peniaze politikov, iba občanov.