Slovensko nevynechajú z dronového múru. Aliancia sľubuje ochranu celého východu
Po incidente, keď takmer dve desiatky ruských dronov narušili poľský vzdušný priestor, sa začali diskusie o vybudovaní antidronového múru na ochranu východných hraníc Európy.
Podľa eurokomisára pre obranu Andriusa Kubiliusa má ísť o kombináciu senzorov, zbraní a rušiacich systémov. Projekt je však zatiaľ len v úvodnej diskusii a o jeho cene či termínoch zavedenia je priskoro hovoriť.
Podrobnosti budú ministri obrany siedmich krajín – Estónska, Lotyšska, Litvy, Fínska, Poľska, Rumunska a Bulharska – spolu s Ukrajinou - preberať na online rokovaní.
Slovensko a Maďarsko na stretnutie spočiatku nepozvali, hoci Brusel nevylúčil, že sa formát neskôr rozšíri.
Európska komisia však v stredu večer upravila svoje predošlé vyjadrenia a uviedla, že Slovensko pridali na zoznam. Hovorca Komisie Thomas Regnier priamo nepovedal, či Slovensko požiadalo o účasť na rokovaní, alebo či ho prizvala EK. „Ide o spoločnú diskusiu. Komisár Kubilius je v kontakte so všetkými štátmi na východnom krídle. Všetky členské štáty sú znepokojené,“ povedal Regnier.
Nemáme protivzdušnú obranu
Zvlášť pre nás má tento európsky projekt významný prínos. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) nedávno priznal, že keby sa na naše územie dostali cudzie drony, nemali by sme ich čím zostreliť.
Exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) daroval v roku 2023 Ukrajine náš protivzdušný systém S-300 aj s trinástimi stíhačkami Mig-29. Naď tvrdil, že náhrada od spojencov tu bude dovtedy, kým nebudeme sami schopní chrániť si nebo.
Na jeho slová však nedošlo. Protivzdušnú obranu, ktorá tu bola istý čas umiestnená, spojenci stiahli. A prvú batériu systému Barak MX získame najskôr budúci rok. Potom máme dostať ešte šesť kusov, ktoré pokryjú celé územie Slovenska.
Poslanec Tibor Gašpar v utorok pôvodné rozhodnutie o nezapojení Slovenska a Maďarska prirovnal k „plotu s dierou“ a dodal, že ide o politicko-ideologický odkaz, keďže Slovensko blokuje schválenie 19. balíka protiruských sankcií.
Podľa prezidenta Petra Pellegriniho musí byť východná hranica NATO chránená ako celok.
Nie sme izolovaní
Minister obrany Robert Kaliňák však konzistentne tvrdil, že Slovensko izolované nie je. Prízvukoval, že okolo rokovania je veľa nejasností a protidronový múr nemá na starosti Európska únia, ale NATO, preto sa na tému ešte pozrie.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár takisto označil rokovania za úvodné a zdôraznil, že Slovensko koná zodpovedne. Pripomenul, že odsúdilo narušenie vzdušného priestoru susedov a podporilo konzultácie podľa článku 4 NATO.
Priplatíme si a prídeme o spravodajské informácie, tvrdí PS
Tomáš Valášek z PS vyhlásil, že Kaliňák zavádza, keď hovorí, že obranu regiónu má na starosti Severoatlantická aliancia (NATO) a nie EÚ.
„Európska únia už roky velí vojenským operáciám po celom svete aj bez NATO a na rozdiel od Aliancie dokáže priamo financovať rozvoj obranných spôsobilostí,“ vysvetlil poslanec s tým, že Slovensko žiada na obranné i duálne projekty peniaze z Únie. "My si budeme musieť vyvinúť protidronovú obranu bez spolufinancovania z EÚ," naznačil.
Valášek tvrdil, že stratíme aj prístup k spoločným dátam a technológiám. Štáty nás podľa neho nebudú informovať o blížiacej sa hrozbe, ani nám pomáhať zneškodniť ju.
Bývalý veľvyslanec pri NATO Peter Bátor (PS) zas skritizoval, že sme od Aliancie nežiadali posilnenie ochrany nášho vzdušného priestoru po vzore Poľska. Vláde odporučil zvolať Bezpečnostnú radu SR.
Len úvodné rokovania
Členovia vládneho kabinetu uviedli veci na pravú mieru po stredajšom rokovaní. Blanár vysvetlil, že na úvodnej piatkovej videokonferencii sa mali zúčastniť len štáty, ktoré už čelili narušeniu svojho územia ruskými dronmi alebo stíhačkami.
"Na Slovensku k takému narušeniu nedošlo, preto je konzultácia zatiaľ na takejto úrovni absolútne prirodzená," poznamenal šéf diplomacie ešte predtým, než Komisia oznámila účasť Slovenska na rokovaniach. Skritizoval opozíciu, že v tejto súvislosti hovorí o izolácii Slovenska a zamlčuje fakty.
Slovensko je podľa neho plnohodnotne zastúpené na rokovaniach NATO aj EÚ o narušeniach území spojencov, ale z bezpečnostných dôvodov o tom neinformuje verejnosť.
Aliancia zároveň spúšťa iniciatívu Eastern Sentry, ktorá má posilniť obranu východného krídla a tým aj Slovenska. Pôjde o viacvrstvovú ochranu, ktorá dokáže drony zachytiť nielen v nízkej hladine letu.
Premiér Robert Fico (Smer) priblížil, že na budúci týždeň na neformálnom samite v dánskej Kodani zaradia na rokovanie premiérov Európskej únie tému dronovej opony. „Neviem, čo to má byť, ale viem, že to má veľa stáť. O tom absolútne nepochybujem. Či to bude funkčné a ako to bude fungovať, to v tomto okamihu povedať neviem,“ podotkol Fico a deklaroval, že bude súčasťou týchto rozhovorov.
Kaliňák: Médiá vytrhávajú informácie z kontextu
Kaliňák povedal, že o protidronovej ochrane na východnom krídle sa ešte len začína hovoriť. Avšak najmä na úrovni NATO - a Slovensko je toho súčasťou.
Prezradil, že chceme mať pasívne radarové siete, ktoré súper nedokáže detekovať elektronickými prostriedkami a projekt riešime s ukrajinskou stranou. Štát však nebude zverejňovať ich počet ani lokáciu.
Pobaltské štáty podľa jeho slov už teraz riešia jednu antidronovú iniciatívu, ktorá má však výškové obmedzenia. Aj na tú sme dostali pozvánku, ale vzhľadom na členitý reliéf by u nás spĺňala funkciu iba južne od Vyšného Nemeckého.
Eurokomisár Kubrilius podľa neho piatkovou videokonferenciou len skúma možnosti, ako nájsť financovanie na jednotlivé projekty z nástroja SAFE. V rámci neho EÚ členským štátom poskytla 150 miliárd eur, ktoré si môžu od Únie požičať na nákup vojenskej techniky. Slovensko z neho získa 2,3 miliardy eur.
Zdôraznil však, že EÚ v konečnom dôsledku nemôže prevádzkovať žiaden dronový múr, lebo NATO je na takéto štiepenie funkcií "zvlášť citlivé". Môže vraj len hľadať zdroje na vylepšenie obranného priemyslu. "Tam končí jej kompetencia. Iba NATO môže rozhodnúť, že niekde niečo vystrelí," uzavrel s dôvetkom, že médiá vytrhávajú informácie z kontextu a potom nimi konfrontujú politikov.