Francúzsko dosiahlo vrchol za vlády Ľudovíta XIV., ktorý upevnil absolutizmus. Jeho posilnenie moci však neviedlo k trvalej stabilite monarchie. Jeho pravnuk Ľudovít XVI. bol v roku 1793 popravený, čo ukončilo monarchiu. Jej pád bol oslavovaný, napriek tomu túžba po múdrom vodcovi a rovnosti pretrvala.

Tento ideál sa snúbi s pragmatizmom v postave prezidenta, ktorý musí byť monarchom aj ľudovým vodcom. Macron však v tejto úlohe zlyháva, keďže pôsobí skôr ako nedostupný monarcha – Jupiter.

Ochrana pred nestabilitou

Hlboké archetypy každého národa odhaľujú jeho historické ašpirácie. Tie sa však prejavujú v konkrétnych historických udalostiach. Súčasný francúzsky režim, označovaný ako Piata republika, vznikol v roku 1958. Aby sme pochopili jeho funkciu, musíme skúmať príčiny zmeny režimu.

Nespokojnosť so Štvrtou republikou pramenila z roztriešteného parlamentu, ktorý iba za dvanásť rokov vytvoril 21 vlád. Vnútorné politické spory negatívne ovplyvnili ekonomickú obnovu krajiny po druhej svetovej vojne. Nestabilita sa prejavila aj v zahraničnej politike – strata Indočíny a alžírska kríza v roku 1958 urýchlili pád režimu.