Keď v roku 1999 prijalo Francúzsko euro, proeurópski politici to oslavovali ako triumf európskej jednoty. Spoločná mena sľubovala desaťročia prosperity.

Od 1. januára 2002 sa tak vo Francúzsku platilo eurom, ale počiatočné nadšenie rýchlo vyprchalo, pretože obchodníci pri prechode zdražovali. Táto „pocitová inflácia“ sa neprejavila v štatistikách, ale zvýšila životné náklady ľudí.

Euro neprinieslo Francúzsku rast, HDP zostával slabý a dlh vzrástol zo 60 percent HDP v roku 1999 na 113 percent v roku 2024, čo viedlo k dlhovej kríze a pádu vlády Françoisa Bayroua. Napriek tomu dnes krajina ťaží zo spoločnej meny, ktorá ju chráni pred bankrotom či devalváciou, ktoré by jej hrozili pri vlastnej mene.

Spoločná mena nie je jednotná mena

Neúspech eura spočíva v nepochopení dvoch základných ekonomických pojmov: spoločná a jednotná mena. Jednota je politický a kultúrny koncept. Štát nedrží pokope umelo, ale vďaka spoločným cieľom, hodnotám a histórii.