Nemecká očkovacia komisia: Vakcináciu detí stále neodporúčame. Napriek tlaku politikov

Nemecká Stála očkovacia komisia STIKO sa znovu postavila na odpor voči politikom, ktorí na ňu naliehajú s požiadavkou, aby konečne podporila očkovanie proti koronavírusu u detí vo veku dvanásť až sedemnásť rokov.

Experti tvrdia, že vakcináciu tejto vekovej skupiny preferujú iba za predpokladu, že tínedžeri majú zdravotné problémy. Hoci stanovisko STIKO nie je záväzné, inštitúcia má veľkú autoritu, lebo nemecká vláda sa počas pandémie doteraz riadila jej radami.

„Nemôžeme vydať plošné odporúčanie, kým nám chýbajú potrebné (lekárske) údaje,“ reagoval vedúci Stálej očkovacej komisie Thomas Mertens v nedávnom rozhovore. Informuje o tom portál Mladá fronta Dnes s odvolaním sa na nemecké médiá.

Slovo majú mať odborníci

Podľa Mertensa zatiaľ neexistuje dostatok údajov o možných zdravotných problémoch spojených s očkovaním detí. Expert zároveň pripustil, že STIKO môže nakoniec svoj názor zmeniť a očkovanie maloletých a mladistvých podporiť. Neurobí to však podľa neho preto, že po tomto kroku volajú politici.

„Očkovanie detí môže získať väčšiu pozornosť médií, ale z epidemiologického hľadiska bude menej účinné,“ upozornil Mertens, ktorý je expertom v oblasti virológie.

Odborník v rozhovore pre Süddeutsche Zeitung uviedol, že priebeh novej vlny závisí predovšetkým od očkovania dospelej populácie a len okrajovo od vakcinácie detí. Navyše vraj neexistujú dôkazy o väčšom nebezpečenstve indického variantu delta pre túto vekovú skupinu. „Nemyslím si, že politický tlak pomáha,“ povedal.

Zdvihnutý prst komisie, ktorá pôsobí v rámci Inštitútu Roberta Kocha, prišiel iba deň po tom, ako sa šéf rezortu zdravotníctva Jens Spahn spolu s kolegami z jednotlivých spolkových štátov dohodol, že očkovaciu látku ponúknu plošne deťom od dvanásť rokov.

„Každý, kto chce, môže byť v lete zaočkovaný. Máme dostatok vakcín pre všetky vekové skupiny,“ vyhlásil po rokovaní Spahn. Dodal, že aj mládež od dvanásť rokov, ktorá sa po konzultácii s lekárom rozhodne pre vakcínu, môže prispieť k ochrane spoločnosti.

Slovensko očkuje deti asi dva mesiace

Slovensko otvorilo čakáreň pre vekovú skupinu 12+ začiatkom júna. Vyhradená je pre ňu vakcína na báze technológie mRNA od konzorcia Pfizer/BioNTech. Štepenie odvtedy podstúpili tisícky detí, predovšetkým v západnej časti Slovenska.  

Očkovanie osôb mladších ako šestnásť rokov podľa júnového prieskumu agentúry Focus podporuje 41 percent Slovákov. Naopak, 50 percent s týmto krokom nesúhlasí. Zvyšok respondentov, teda 9 percent, sa k téme nevedelo vyjadriť.

Na očkovanie svojich detí pred menej ako mesiacom vyzvali rodičov aj odborníci na pôde ministerstva zdravotníctva. Argumentovali tým, aké následky a zdravotné komplikácie môže u detského pacienta vyvolať koronavírus, aký nebezpečný je postcovidový syndróm, ale napríklad aj tým, ako sa z detí stávajú vektoroví prenášači vírusu.

Štandard priniesol vo februári tohto roka exkluzívne dáta, podľa ktorých je pravdepodobnosť úmrtia na covid vo vekovej skupine 10 až 20 rokov 0,0004 percenta. Hoci sa situácia odvtedy s prevládajúcim delta variantom zmenila, zrejme nemožno hovoriť o signifikantnom náraste.

Pokiaľ ide o ich rolu ako prenášačov, z nových dát z britských ostrovov a z USA vyplýva, že nákazu delta variantom môžu šíriť aj po podstúpení očkovania, hoci šance na to sa výrazne znižujú. Viac informácií nájdete tu.

Skeptické štáty sú v menšine

Tak či onak, očkovanie mladšej populácie je všeobecným trendom. V ostatnom čase k nemu pristúpili nielen susedné štáty ako Česko, Maďarsko, Poľsko či Rakúsko, ale aj mnohé iné krajiny naprieč celou planétou.

Skepsu okrem Nemecka však cítiť aj z Británie. Tá nechce očkovať deti plošne, ale, podobne ako Nemecko, iba tie s oslabenou imunitou a chorobami. Opatrná je aj vláda Nórska, ktorá po preočkovaní dospelej populácie plánuje ponúknuť vakcínu osobám vo veku 16 až 17 rokov. Definitívne rozhodnutie má však padnúť v septembri.

WHO potrebuje viac dôkazov

Európska lieková agentúra (EMA) pred dvomi týždňami schválila pre detskú populáciu aj proticovidovú mRNA vakcínu od firmy Moderna. Dovtedy odporúčala iba látku Pfizer/BioNTech. Rozhodnutie očkovať či neočkovať deti však v konečnom dôsledku leží na pleciach jednotlivých vlád.

Pokiaľ ide o Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), s jasným stanoviskom zatiaľ váha. „Treba viac dôkazov o použití rôznych vakcín proti COVID-19 u detí, aby bolo možné poskytnúť všeobecné odporúčania týkajúce sa očkovania detí proti COVID-19,“ uvádza sa na jej webe.