Hospodársky rast sa výrazne znižuje, ceny neklesajú. Slovensko balansuje na hrane stagnácie

"Trh práce bol spoľahlivou oporou našej ekonomike, ale aj ten slabne," konštatoval Kažimír s dôvetkom, že regulátor predpokladá zánik zhruba 30-tisíc pracovných miest.

Vplyvom konsolidácie by tak mohla byť zamestnanosť v roku 2027 približne o 17-tisíc osôb nižšia ako v roku 2024. "K tomu treba pripočítať úbytok približne 13-tisíc pracovných miest, ktorý by sme odhadovali aj bez nových konsolidačných opatrení," vyčíslili analytici.

Dôvody tohto vývoja sú prevažne za hranicami. Dlhodobo nepriaznivé podmienky zvonku dopĺňa konsolidácia. Dosah na ekonomiku je tak podľa guvernéra dvojnásobný.

„Žijeme v období obchodných vojen, reálnych vojen, obrovského geopolitického napätia, politického napätia v Európe, vo svete, ale aj u nás doma. A to všetko ide proti záujmom akejkoľvek ekonomiky na svete,“ vyhlásil Kažimír.

Ekonomika spomaľuje, ale nezastavuje sa

Nosnou myšlienkou jesennej správy regulátora je, že globálna ekonomika spomaľuje, no nevstupuje do recesie. A teda dobrou správou je, že svet síce rastie pomalšie, ale stále rastie.

Kým USA rastú o viac než dve percentá, eurozóna balansuje okolo nuly. Spojené štáty ťažia z dynamického trhu práce a silnej spotreby, no Európa sa trápi so slabým dopytom a vysokými nákladmi na energie.

Inflácia však zostáva veľkým strašiakom. V USA už klesla bližšie k trom percentám, ale v eurozóne je stále nad štyrmi. „Inflácia zostáva nad cieľom centrálnych bánk,“ konštatujú analytici regulátora.

Pre bežných ľudí to znamená drahšie úvery, hypotéky aj pomalšie zlacňovanie tovarov.

Jednou z najvýraznejších tém je v správe energetika. Ropa Brent sa drží v pásme 80 až 90 dolárov za barel. „OPEC+ pokračuje v politike obmedzenej ťažby,“ uvádzajú autori, čo drží ceny vysoko. To je nepríjemná správa pre krajiny ako Slovensko, ktoré sú odkázané na dovoz.

Zaujímavé sú aj údaje o investíciách do obnoviteľných zdrojov. Ukazujú sa rastúce výdavky do solárnych a veterných elektrární. „Tempo investícií do zelenej energie nestačí na pokrytie rastúcej spotreby,“ konštatujú analytici.

To znamená, že zelená transformácia sa síce deje, ale zatiaľ nezabezpečí lacnejšiu a stabilnejšiu energiu.

Slovensko a región: kde zaostávame?

Ekonomika pokračovala v druhom štvrťroku vo veľmi miernom raste o 0,2 percenta medzikvartálne. Tento výsledok bol v súlade s poslednou predikciou centrálnej banky, líšila sa však štruktúra rastu. Spotreba verejnej správy v prvom polroku 2025 stúpla o viac ako osem percent, čo nenaznačuje konsolidačné úsilie na výdavkovej strane.

Naša ekonomika v porovnaní so susedmi nevyzerá najlepšie. Slovensko rastie len o 1,2 percenta, zatiaľ čo Poľsko má takmer 2,8 percenta a Česko je niekde medzi. „Slovenská ekonomika rastie pod priemerom EÚ,“ dodáva regulátor.

Vysvetľuje, že hlavným problémom je vysoká závislosť od automobilového priemyslu a slabá diverzifikácia výroby. Rozdiel je spôsobený silnejším domácim dopytom a flexibilnejšou menovou politikou v Poľsku, zatiaľ čo Slovensko je vo väčšej miere odkázané na export do stagnujúcej eurozóny.

Po výraznom prepade počas náhleho rastu všeobecnej cenovej hladiny v roku 2022 sa reálne mzdy na Slovensku začali v minulom roku postupne zotavovať. "Ľuďom sa ešte nevrátila kúpyschopnosť na úroveň spred obdobia vysokej inflácie," konštatuje sa v správe.

Geopolitická situácia je tak aj naďalej zdrojom výraznej neistoty. Konflikt na Ukrajine sa stal dlhodobým faktorom, ktorý ovplyvňuje nielen energetické toky, ale aj rozhodovanie investorov a stabilitu v regióne.

K tomu sa pridáva rastúce napätie v Ázii, ktoré môže narušiť globálne dodávateľské reťazce a pridať ďalšiu vrstvu nestability do svetového hospodárstva.

Anemický rast ekonomiky by mal pod vplyvom pripravovanej fiškálnej konsolidácie podľa analytikov pokračovať aj budúci rok.

Čo z toho vyplýva pre firmy a ľudí?

Centrálni bankári predikciu nekončia len konštatovaním problémov, ale ponúkajú aj riešenia, ktoré sa zameriavajú na posilnenie odolnosti voči týmto rizikám.

Firmy by podľa nich mali diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce, aby sa vyhli závislosti od jedného zdroja. NBS odporúča pripraviť sa na vyššie úrokové sadzby, ktoré zostanú realitou dlhšie obdobie, a prispôsobiť tomu svoje investičné a finančné stratégie.

Dôležitým prvkom je aj zrýchlenie inovácií a investícií do ľudského kapitálu, keďže práve vzdelanie a technologický pokrok predstavujú podľa regulátora cestu k udržateľnému rastu.

Možno teda konštatovať, že jeseň 2025 sa nesie v znamení zvýšenej neistoty, no zároveň aj príležitostí pre tých, ktorí dokážu flexibilne reagovať na meniace sa podmienky. Diverzifikácia, odolnosť a inovácia sú kľúčové slová, ktoré vystihujú odporúčania prezentácie a definujú stratégie pre nasledujúce mesiace.

Ako sa pripraviť na jeseň 2025?

Pre bežných ľudí to znamená obozretnosť pri finančných rozhodnutiach. Hypotéky zostanú drahé, preto je dobré zvážiť refinancovanie alebo vyššie úspory. Rovnako sa oplatí premýšľať nad energiami – kto má možnosť investovať do úspornejších riešení (napríklad zateplenia či solárnych panelov), môže ušetriť.

Pre firmy je kľúčové nespoliehať sa na jedného dodávateľa ani jedného veľkého zákazníka. Diverzifikácia nie je len módne slovo, ale v dnešnom prostredí reálna poistka.

Analýza EMV jeseň 2025 ukazuje, že svet je dnes oveľa komplikovanejší než pred pár rokmi. Globálna ekonomika spomaľuje, inflácia stále odoláva, energia je drahá a geopolitické riziká nikam neodchádzajú.

Napriek tomu vznikajú aj príležitosti. Tí, ktorí dokážu flexibilne reagovať, diverzifikovať svoje zdroje a investovať do budúcnosti, môžu zo súčasného chaosu vyťažiť. Slovensko má síce nevýhodu malej ekonomiky, no práve to by mohlo byť impulzom k odvážnejším krokom v oblasti inovácií a vzdelávania.

Tento odkaz podľa analytikov platí rovnako pre podniky, štát aj domácnosti.

Na novinársku otázku, kto môže za to, že budeme chudobnejší, reagoval guvernér stručne. "Žijeme v časoch, keď máme smolu," uzavrel.