Progresívna ľavica už nemá silu na taký spoločenský tlak reagovať. Jednoducho prehrala boj o americkú spoločnosť. Jej reakcie sú čoraz viac vzdialené názorom väčšinovej spoločnosti. Progresívna ľavica v Amerike sa tak uzatvára do čoraz väčšej bizarnosti.
Keď je už riskantné pre pracovnú kariéru radovať sa zo smrti nevinného človeka, niektoré zvlášť progresívne matky sa začali natáčať, ako počas tehotenstva po veľkých dávkach prehĺtajú paracetamol, aby ukázali, ako sa Donald Trump mýli.
Trump nedávno označil užívanie paracetamolu počas tehotenstva za príčinu autizmu. Ako inak definovať nihilizmus, ako keď tehotná matka nechce pre svoje dieťa to najlepšie? Nechajme bokom vedecké debaty, ale je zrejmé, že akýkoľvek neprirodzený liek môže ohroziť vývoj dieťaťa. Strata prirodzenosti a citu pre ňu je zásadným znakom tohto progresívneho nihilizmu. Nihilizmus bude vždy fascinovať, ale skutočne priťahovať bude len hŕstku ľudí. Tieto pravdy sa po Kirkovej vražde stávajú v americkej spoločnosti čoraz zjavnejšími.
Postupná cesta k bezvýznamnosti
Progresívna ľavica, ako je typické pre revolučné hnutie, zožrala svoju vlastnú „matku“. Klasická ľavica bola úplne prevalcovaná. Boj za pracujúcu triedu a chudobných nahradil kultúrny boj za práva menšín, migráciu a presadzovanie rovnosti príležitostí.
Poslednou metastázou progresívnej ľavice sú hnutia typu „woke“. Problém progresívnej ľavice spočíva v tom, že jej kultúrna revolúcia musí neustále postupovať dopredu. Včerajší progresivisti sú dnes konzervatívci.
Tento vývoj je predvídateľný a je možné ho krásne ilustrovať na vývoji feminizmu alebo hnutia LGBT+. Zatiaľ čo homosexuálna orientácia má pre väčšinu punc zakázaného ovocia, vďaka čomu určitú časť populácie láka na experimentovanie, ktoré je mierne nebezpečné, v prípade transgender otázok sa dostávame do veľmi nebezpečnej oblasti, kde je návrat späť ťažký. Niektoré zmeny môžu byť nevratné. Progresívna ľavica tak z podstaty veci stráca svoje čaro.
Olympiáda a Trump: rana na solar
Prvým veľkým náznakom, že progresívna ľavica utrpí debakel, bol otvárací ceremoniál letných olympijských hier v Paríži. Veľká časť výjavov propagujúcich túto ideológiu sa nestretla s pochopením. Nesúhlas s ceremoniálom mohol vyjadriť prakticky ktokoľvek bez toho, aby sa musel obávať, že jeho hlas nenájde odozvu u väčšiny. Progresívni aktivisti sa, samozrejme, na sociálnych sieťach snažili pranierovať nesúhlasné hlasy, ale ich vplyv bol už vtedy slabý.
Po skončení olympijských hier o niekoľko mesiacov neskôr americké voľby vyhral Donald Trump, ktorý sa zasadil o to, aby tieto progresívne názory už neboli financované z peňazí amerických daňových poplatníkov.
To bola ďalšia citeľná rana, ktorú by si Trump nemohol dovoliť počas svojho prvého mandátu. Táto rana bola citeľná preto, že u mnohých progresívnych aktivistov nie je ich vášeň motivovaná iba zápalom pre vec, ale aj výplatou na konci mesiaca, ktorá im umožňuje platiť hypotéku. Po tomto zásahu rady progresivistov pomaly, ale určite rednú. Ak prameň dotácií vyschne, ich jadro sa zmenší na niekoľko málo skalných priaznivcov.
A potom prišla vražda nevinného Kirka.
Progresívna ľavica v USA tak smeruje k bezvýznamnosti. Západná Európa však vo svojom vývoji za USA zaostáva o päť až desať rokov. V prípade strednej Európy je oneskorenie ešte väčšie. Americké trendy však nakoniec vždy zvíťazili a dokázali sa presadiť. Naši progresivisti by si teda mali uvedomiť, že dnes už jazdia na mŕtvom koni.
Odpísanie progresívnej ľavice v USA však neznamená, že boje v americkej spoločnosti skončili.
Silné pnutie existuje v hnutí MAGA. Otázkou je, či sa v USA presadí patriotická pravica, ktorá bude zameraná primárne na rozvoj svojej vlastnej spoločnosti, alebo zvíťazí globalistická pravica, ktorá bude uprednostňovať medzinárodnú spoluprácu, ekonomickú globalizáciu a liberálne hodnoty na úkor národných záujmov.
Jazýčkom na váhach bude postoj k technológiám a technologickému pokroku, ktorý nakoniec rozhodne, akým smerom sa americká spoločnosť vydá.
