Veľký reset, takmer pravdivá konšpiračná teória

Teória Veľkého resetu sa opiera o niekoľko reálnych základov. Veľký reset (Great Reset) je názov iniciatívy, ktorú predstavil v apríli princ Charles a zakladateľ a šéf Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab. Ide o plán, ako využiť pandémiu na vytvorenie spravodlivejšieho sveta. Schwab navyše spísal, spoločne s ekonómom Thierrym Malleretom, rovnomennú knihu, v ktorej svoje nápady ďalej rozvíja. Teória nabrala na obrátkach potom, čo kanadský premiér Justin Trudeau v prejave na zasadnutí OSN koncom septembra vyhlásil: „Táto pandémia je príležitosťou k veľkému resetu. Je to naša šanca zrýchliť pred-pandemickú snahu na prebudovanie ekonomických systémov tak, aby naozaj riešili globálne výzvy, ako je extrémna chudoba, nerovnosť a klimatická zmena.”

Predstava, že britský následník trónu, nemecký ekonóm, ktorý sa kamaráti so šéfmi tých najväčších firiem, a kanadský politik, ktorý sa preslávil hlavne svojou záľubou v kostýmoch, sú hlavami globálnej marxistickej konšpirácie, a ešte to vytrubujú hlasno do sveta, je trochu smiešna. To však neznamená, že keď niektorí z najmocnejších ľudí na svete hovoria o nutnosti zmeny ekonomického systému, tak by sme nemali zbystriť pozornosť.

Konkrétne návrhy veľkého resetu sú vlastne banálne, v istých ohľadoch sú však horšie ako na nich založená konšpiračná teória. Tá totiž predstavuje svetové elity ako nesmierne kompetentné. Výsledok je síce desivý, ale funkčný. Čo je častý rys sprisahaneckých teórií, snažiť sa nájsť poriadok v úplne náhodných udalostiach, pretože pre niektorých ľudí môže byť podvedome upokojujúce, že všetko je súčasťou nejakého plánu, hoci aj diabolského, než pravda, že všetci sme vydaní napospas náhode.

Schwab na stránkach Veľkého resetu veľa píše o „kapitalizme stakeholderov”, to je myšlienka, že jediným cieľom firiem by nemala byť maximalizácia ziskov, ale aj etické a zodpovedné správanie k svojmu okoliu. Spoločnosti sa tým radi zaklínajú, ale v skutočnosti je to termín tak široký, že sa pod to schová akákoľvek dobročinná aktivita. Navyše sa do nich firmy často púšťajú, aby mali pokoj od aktivistov a mohli sa venovať tomu dôležitému – zarábaniu peňazí.

Pandémia vraj položila základy k veľkým zmenám. „Takmer okamžite kríza donútila firmy aj jednotlivcov, aby opustili praktiky, ktoré boli dlho považované za esenciálne, od častého lietania až po prácu v kancelárii,” píše napríklad Schwab. Iste, koronavírus ukázal, že ako núdzové riešenie práce z domu a schôdzky cez najrôznejšie videohovory fungujú. Čím dlhšie pandémia trvá, tým viac sa ukazuje, že home-office, kde neexistuje rozdelenie medzi pracovným časom a voľnom, alebo neustále vyčerpávajúce virtuálne mítingy sú skôr na obtiaž. Ani časté lietanie nie je len pre potechu pár biznismenov, pretože ľudia si chcú užiť týždeň slnka pri mori alebo – ako v prípade amerického sviatku Vďakyvzdania – stráviť čas so svojou rodinou.

V podstate všetky tieto okolnosti by mali donútiť štáty od „USA po Čínu” spolupracovať na troch cieľoch. „Prvý je smerovať trh ku spravodlivejším výsledkom, preto by mali vlády zvýšiť koordináciu (napríklad v otázke daní, regulácie a fiškálnej politiky), zlepšiť obchodné dohody a vytvoriť podmienky pre ‚ekonomiku stakeholderov‘,” píše Schwab.

Druhým cieľom má byť zabezpečenie, že „investície posunú vpred spoločné ciele, ako je rovnosť a udržateľnosť”. Schwab napríklad navrhuje, aby Fond obnovy EÚ, ktorý má pomôcť členským štátom otrepať sa z dôsledkov pandémie, bol použitý na budovanie „zelenej infraštruktúry” a zlepšenie „environmentálnych, sociálnych a vládnych merítok”.

Poslednou prioritou Veľkého resetu je „využitie inovácií štvrtej priemyselnej revolúcie k podpore verejného blaha, najmä riešením zdravotných a sociálnych výziev”.

Na plánoch zarazí na jednej strane naivita. Napríklad viera, že Spojené štáty a Čína, veľmoci súperiace o globálnu hegemóniu, budú spolupracovať na regulácii daní, či že sa Čína podriadi medzinárodným záväzkom, namiesto toho, aby veselo ignorovala tie pre ňu nevýhodné ako doteraz. Alebo úplné ignorovanie faktu, že sa vládne regulácie, ktoré mali za cieľ „rovnosť”, vždy skončili tragicky. Veľký reset tiež úplne ignoruje negatíva, ktoré by priniesol. Napríklad aj úspešný prechod na zelenú ekonomiku, čo nie je nič iné ako vyvolanie nových obrovských problémov, ktoré by nasledovali potom, ako by museli byť zavreté celé odvetvia priemyslu.

Pri čítaní technokratického jazyka zmieňujúceho hlavne medzinárodnú spoluprácu, regulácie a prestavbu ekonomiky, sa tak človek nemôže čudovať záveru niektorých, že ide o plány marxistického sprisahania.

Schopnosť svetových elít čokoľvek skoordinovať by sa nemala preceňovať. Na druhú stranu zraz Svetového ekonomického fóra v Davose navštevujú štátnici a šéfovia najväčších firiem z celého sveta. Schwab tiež nenavrhuje nič nové. Výzvy na ekologickejšie hospodárstvo, zodpovednejší kapitalizmus a svetovú spoluprácu sa na nás valili už dávno pred pandémiou. Jeho inovácia je jediná: nápad použiť pandémiu ako urýchľovač.

Zatvorenie do koncentračného tábora riadeného marxistickou svetovládou nehrozí. To, že kvôli zvýšeniu daní na fosílne palivá v rámci medzinárodného boja proti klíme, nebudú mať niektorí ľudia na benzín, to už áno. Len minulý týždeň unikol plán britskej vlády zaviesť poplatky za jazdenie autom, založené na tom, že sa bude počítať každý najazdený kilometer. Všetko v rámci boja proti globálnemu otepľovaniu, samozrejme.

Vychádza v spolupráci s portálom Echo24.cz, kde text pôvodne vyšiel.