Zo spoločných peňazí. Kupovala si eurokomisia lobistickú podporu?

V decembri roku 2022 zatkli grécku političku Evu Kailiovú – vtedajšiu podpredsedníčku Európskeho parlamentu – a niektorých jej spolupracovníkov za prijímanie úplatkov. Podľa dosiaľ známych skutočností mali pochádzať od katarských štátnych orgánov, ktorých predstavitelia údajne peniaze distribuovali prostredníctvom tretích osôb, organizácií či lobistických kanálov. Kailiová mala na oplátku lobovať v europarlamente za zmeny zákonov priaznivé pre bohatý emirát.

Tento škandál následne vyvolal otázky o fungovaní lobistických aktivít v úniových štruktúrach. Médiá si všimli, že v Komisii existuje zaujímavá schéma. V rámci rôznych grantových programov, najmä programu LIFE, sa udeľovali značné sumy neziskovým organizáciám, ktoré následne lobovali v europarlamente za (väčšinou) klimatické politiky Komisie.

Témy sa najskôr chopili európski ľudovci (EPP). Tí rozdúchala kritiku do takej miery, že v roku 2024 vznikli nové odporúčania pre lobovanie, podľa ktorých by mali neziskové organizácie prijímajúce európske granty zvážiť „reputačné riziko“ pri organizovaní lobistických aktivít (napríklad pri zasielaní listov či organizovaní podujatí) vo vzťahu k europarlamentu a európskym inštitúciám.

Oheň však už horel a na obe strany barikády sa postavili neziskovky. Na tej jednej protestovali prijímatelia proti „útokom na občiansku spoločnosť“. Na druhú stranu barikády sa zasa postavilo Taxpayers Association of Europe (Združenie daňových poplatníkov) zastrešujúce niekoľko desiatok neziskoviek z európskych štátov bojujúcich za efektívne využívanie verejných zdrojov. V júli tohto roka podalo združenie mníchovskému prokurátorovi, ako aj Európskej prokuratúre (EPPO) trestné oznámenie na bývalých eurokomisárov Fransa Timmermansa a Virginijusa Sinkevičiusa.

Tvrdia v ňom, že v rokoch 2019 až 2024 pridelila Komisia neziskovkám sedem miliárd eur bez dostatočného dohľadu a že tieto prostriedky sa použili na ovplyvňovanie Európskeho parlamentu, ako aj na podanie žalôb proti súkromným spoločnostiam.

Toto tvrdenie nie je to úplne nepodložené, keďže už v apríli skonštatoval Európsky dvor audítorov netransparentnosť prideľovania dotácií. Rovnako aj samotná Komisia v tlačovej správe napísanej opatrným „eurospeakom“ priznala, že „v niektorých prípadoch pracovné programy predložené mimovládnymi organizáciami a priložené k dohodám o prevádzkových grantoch obsahovali konkrétne advokátske akcie a neprimerané lobingové aktivity“.

Medzitým sa príbeh dostal do médií. Informovalo o ňom Politico, Brusel Report, v našom okolí o ňom písal český Inštitút liberálnych štúdií. Euractiv dokonca popisuje konkrétny prípad, keď londýnska neziskovka ClientEarth zinkasovala grant vo výške 350-tisíc eur, aby podala žalobu na nemecké uhoľné elektrárne.

Hmatateľné dôsledky tohto požiaru budú pravdepodobne skôr politické než praktické. Okrem EPP sa témy chytila už aj euroskeptická frakcia Patrioti. Pre nás ostatných môže slúžiť ako ilustrácia dobre namazanej politickej mašinérie Komisie, ktorá sa nebojí – a nehanbí – poistiť si svoje plány za cudzie peniaze.