Žena, ktorú porodila surogátka: Ani šteňatá neodtrhneme od suky. Prečo to robíme deťom?

Olivia Maurelová je šťastne vydatá 33-ročná matka troch detí. Žije na juhu Francúzska. Narodila sa zo surogátneho materstva v americkom štáte Kentucky. Jej americká náhradná matka ju predala rodičom, u ktorých vyrastala.

Tí boli rozprávkovo bohatí. Mama pochádzala z Francúzska, otec zo Švajčiarska. Vyrastala striedavo na Floride alebo Azúrovom pobreží. Materiálne jej nič nechýbalo. Napriek tomu počas celého detstva podľa vlastných slov cítila, že do svojej rodiny akosi nezapadá.

Vo svojej knihe Mami, kde si?, ktorá už vyšla aj v slovenčine, popisuje, ako sa v ranej fáze svojho života chorobne bála toho, že ju rodičia opustia. Mávala hysterické záchvaty. Neskôr to vyústilo do ďalších problémov. Prežila si veľa zlého. Užívala drogy, podstúpila potrat, bola znásilnená.

O tom, ako prišla na tento svet, sa dozvedela až v dospelosti. Dlho to pre vnútornú prázdnotu tušila, a rodičov podozrievala aj pre logické nezrovnalosti, no zlom prišiel podľa jej výpovede po tom, čo si ako tridsaťročná nechala spraviť DNA test. Ten ukázal, že s matkou, ktorá ju vychovávala, nemá nič spoločné.

Odvtedy zasvätila svoj život boju proti surogátnemu materstvu. Na svojich rodičov sa vraj nehnevá, nedokáže však žiť s tým, že niečo také toleruje spoločnosť. Dnes je hovorkyňou iniciatívy Casablanca Declaration, ktorá bojuje za zákaz tohto obchodu s deťmi a proti prenajímaniu ženských tiel.

Na Slovensku nie je surogátne materstvo veľmi rozšíreným pojmom. Aká je vaša skúsenosť so surogáciou na Slovensku? Prípadne v našom regióne?

Vo všeobecnosti toho veľa neviem o surogácii na Slovensku. Ale ak by som vás mala porovnať s ďalšími krajinami, ako je Chorvátsko či Česká republika, s ktorými mám viac skúseností, je to podobné. Ak sa bavíte s bežnými ľuďmi na uliciach, zväčša nevedia, o čo ide, alebo na to nemajú vytvorený názor.

Rozprávať sa s týmito ľuďmi a šíriť akúsi osvetu považujem za hlavnú časť mojej práce. Pretože ani mnoho Francúzov nevie, ako surogácia funguje.

Takže je to o prevencii...

Presne tak. Všetko je to o prevencii. Sú to predsa bežní ľudia, ktorí budú rozhodovať o prezidentovi (či vláde) v ďalších voľbách.

To sú tí ľudia, ktorých potrebujeme presvedčiť, že surogátne materstvo nie je dobrá vec. A jasne im to ukázať.

Čo je podľa vás najhoršie na surogátnom materstve? Veľa počúvame, že ide o obchod s deťmi, no je to aj o ženách zapojených do tohto systému. Vy sama sa prezentujete ako feministka. Čo je tou hlavnou silou, ktorá vás poháňa? Samozrejme, okrem traumatizujúcej osobnej skúsenosti.

Sú dve veci, pre ktoré vediem vojnu so surogáciou.

Za deti bojujem preto, že ich nemôžete odtrhnúť od svojich matiek. A to ani vtedy, keď s nimi nie sú geneticky spojené [gestačné surogátne materstvo, pozn. red.].

Dieťa, ktoré žije prostredníctvom matky deväť mesiacov, si k nej buduje jedinečný vzťah. A oddelením od nej vytvárame v týchto deťoch traumu už v prvých sekundách ich života.

Vždy hovorím, že ani len mačatá a šteňatá neoddeľujeme po vrhu od samičiek.

Ani sa ich len nedotýkame...

Presne tak, pretože vieme, že matka by ich zavrhla. A keď vieme, že zvieratá oddelením utrpia psychickú ujmu, prečo si myslíme, že pri surogácii sa to nestane?

To je prvý dôvod, prečo som proti nej. Detí sa však týka ešte jedna problematická oblasť. Násilne im berieme základné práva. A klameme im.

Všetci totiž máme právo vedieť o svojom pôvode. Je to v Dohovore o právach dieťaťa, ktorý pred dekádami prijala OSN. Praktiky náhradného materstva však deti o toto právo pripravujú. Nie je im dovolené poznať svoje korene [na základe zmlúv o tom rozhodujú objednávajúci rodičia, ktorí takmer vždy figurujú aj na rodnom liste dieťaťa, pozn. red.].

Má to potom nejaké negatívne následky?

Nie všetky prípady sa podobajú na ten môj. Som si istá, že existujú, a budú naďalej existovať aj šťastné deti. Ale to nie je argument.

Nezáleží na tom, či časť detí bude žiť šťastný život, ak všetky v prvých sekundách života oddeľujeme od ich práv, ako aj matiek, ktoré poznali celý svoj krátky život. Nemali by sme na to pristúpiť.

Čo vaša druhá hnacia sila?

Sú to ženy. Využívame ich telá ako reprodukčné nádoby pre bohatých.

Videl som znenie zmlúv, ktoré uzatvárajú s klinikami a objednávateľmi. Niektoré časti sa čítajú veľmi ťažko... Napríklad tie o nútenom potrate.

Áno, nedávno sa odohral prípad, keď matka v treťom trimestri musela podstúpiť potrat preto, lebo sa na ultrazvuku zistilo, že dieťa nemá dva prsty.

Zmluvy totiž obsahujú potratové doložky, podľa ktorých majú právo rozhodnúť o tom, či pôjde matka na potrat alebo nie, objednávajúci rodičia.

A ľudia sú šokovaní, keď sa im ukáže, ako celý mechanizmus funguje.

Musela by žena podstúpiť potrat aj keby povedala, že si dieťa nechá ona sama?

Musela. Dieťa si nemôže nechať. V zmluve totiž od začiatku posúva rodičovské práva na objednávateľov. Je tam doložka, kde deklaruje, že sa vzdáva dieťaťa a po podpise zmluvy už nie je jej.

Je v tomto rozdiel medzi gestačným a tradičným [žena, ktorá dieťa vynosí, je s ním geneticky spojená, pozn. red.] surogátnym materstvom?

Nie je tam rozdiel. Je to úplne jedno.

Ak sa vrátime k tomu príbehu, tá žena na začiatku potrat odmietla. Bola pripravená si dieťa nechať. No potom musela čeliť právnikom objednávajúcich rodičov, ktorí jej poslali oznámenie, že ak nepotratí, na základe kontraktu jej nič nezaplatia. Takže bola dotlačená k tomu, aby potratila.

Neviem, ako sa tá žena cíti dnes, ale som si istá, že ju to muselo zničiť.

A naozaj kruté je to, že po skončení kontraktu sa nikto o surogátne matky nezaujíma. Sú ponechané napospas... Môžu mať duševné problémy, zdravotné problémy. A nikto to nerieši.

Prečo to tie matky robia? V minulosti ste sa viackrát vyjadrili, že nemálo z nich to robí zo zúfalstva pre peniaze, ale na Instagrame často vidíme ženy, ktoré s úsmevom na tvári vynosili žiadateľom už niekoľko detí.. A všetci vyzerajú ako také moderné spokojné rodiny. Aká je vaša skúsenosť s realitou?

Moja skúsenosť je, že Instagram nie je reálny. Nie je to ozajstný život. Zoberte si len tradičné páry, ktoré na Instagrame vyzerajú krásne a šťastne, ale dva týždne po svadbe sa rozvedú... Dnes jednoducho vieme, že obsah na sociálnych sieťach je klamlivý a umelý.

A áno, existujú aj ženy, ktoré majú päť detí a chcú sa stať surogátnymi matkami, ale nikdy nevieme skutočnú príčinu, prečo sa tak rozhodli. Možno potrebujú ostať v domácnosti s tými piatimi deťmi a nemajú im ako inak zabezpečiť všetko, čo potrebujú...

Vlastne, podobne to bolo s mojou biologickou matkou. Predtým, než som sa narodila, tak smútila za dvaapolročným synom, ktorý jej doma zomrel, a preto zvažovala, že sa stane surogátnou matkou.

Tomu nerozumiem. Prečo práve surogátnou matkou?

Celé to bolo veľmi nešťastné. V čase, keď jej chlapec, môj nevlastný brat, zomrel, boli doma jej ďalšie štyri deti. Dlho sa z toho nevedela spamätať. Smútila, mala depresívne stavy. Nevedela si nájsť žiadnu prácu...

A tak našla riešenie v surogácii. Lebo tak mohla zabezpečiť svoje zvyšné štyri deti. To je realita, ktorú mi do detailov popísali moji nevlastní súrodenci.

Keď som sa však na to opýtala mojej matky, povedala mi, že to spravila preto, lebo boh jej zobral dieťa. A ona tento dlh musí spoločnosti splatiť.

To znie ako z obálky časopisu.

Bol to jednoducho jej spôsob, ako sa zbaviť traumy. Je to normálne, zaoberal sa tým napríklad aj Freud. Ľudia sa snažia rôznym spôsobom vysvetliť bolesť a zlé udalosti, aby ich rýchlejšie spracovali a ukončili svoje trápenie.

Je na surogácii aj niečo pozitívne? Viete v tom celom nájsť nejakú dobrú vec?

Nie. Na surogácii nie je nič dobré.

Ako vám vlastne zástancovia surogátneho materstva oponujú, keď im predostriete svoje argumenty proti surogácii? Aké sú tie ich?

Že dieťa bude tak či tak milované. A nezáleží na tom, ako sa narodí. Dieťa bude vždy šťastné.

Čo je naozaj hlúpy argument, keďže vopred neviete, aký bude život toho dieťaťa, a ani to, aký vplyv to bude mať na jeho psychiku. Neskúmali sme to, nemáme tušenie, čo všetko môže odlúčenie od matky spôsobovať.

Ich druhým veľkým argumentom je, že surogátne matky s tým vopred súhlasia. To je síce pravda, no neviem, či sa dá hovoriť o dobrovoľnosti, keď v tom hrajú rolu peniaze. Veľa peňazí.

A tiež si nemyslím, že sa viete vopred slobodne rozhodnúť pre niečo, čo ste nikdy nezažili. Surogátna matka podpisuje papier, pričom netuší, čo to bude obnášať. Nevie, ako veľmi bude naviazaná na to dieťa, ani to, či u nej odlúčenie nevyvolá zdravotné problémy.

Matky totiž musia brať množstvo liekov a hormónov, aby úspešne otehotneli a mali deti. Nejde o prirodzené tehotenstvá. A zatiaľ sa poriadne neskúmalo, čo im všetky tieto látky spôsobujú zo strednodobého až dlhodobého hľadiska. Nevieme to.

Ako jednotlivé náboženstvá vnímajú surogátne materstvo? U katolíkov je oficiálny postoj Ríma jasný, ako je to však s inými vierovyznaniami?

Ani medzi katolíkmi to nebolo konzistentné predtým, než sa k tomu pred rokom jasne postavil pápež František.

To bol vlastne hlavný dôvod, prečo som mu v decembri 2023 napísala list. Keď som videla, ako v rádiu španielskej biskupskej konferencie spravili pochvalný rozhovor s herečkou (dnes už 70-ročnou Anou Obregónovou), ktorá si nechala surogátnou matkou vynosiť dieťa zo spermií svojho syna, bola som nemilo zaskočená. A ešte viac, keď som videla, ako pozitívne na to niektorí katolíci reagovali.... Vravela som si, že oni majú byť predsa proti tomu.

A v USA je to úplne iná pesnička ako v Európe. Niektorí tam veria tomu, že byť za náhradné materstvo je pro-life.

A čo ostatné svetové náboženstvá?

Moslimovia sú pomerne zásadne a konzistentne proti surogácii.

U židov je to rôzne, podobne ako pri kresťanoch. V Izraeli je surogácia dosť rozšírená. Dokonca by som povedala, že sú skôr za surogáciu.

Avšak spojencov máme všade, čomu sa veľmi teším. Je to jedna z mála tém, na ktorých sa vedia zhodnúť a spoločne pracovať kresťania, moslimovia, židia, ateisti aj feministi.

To áno. V minulosti ste sa dokonca vyjadrili, že sa nechcete vyjadrovať k iným spoločenským otázkam, ako je umelé oplodnenie, aby ste nestratili spojencov.

Áno, ak by som sa odchýlila od témy surogácie, stratila by som možno aj polovicu ľudí, s ktorými pracujem. Ak by v našej naozaj veľkej pracovnej skupine v rámci iniciatívy (za globálny zákaz surogácie) Casablanca Declaration niekto začal s inou témou, napríklad témou rodovej identity, tak by mohol sťažiť, možno až zastaviť, naše spoločné ťaženie. Preto sa striktne držíme len tejto témy a každý môže mať na ostatné témy svoj vlastný názor.

Celý „trh“ s deťmi a náhradnými matkami má rýchlo rásť. Dnes sa v ňom točí asi 28 miliárd dolárov a do desiatich rokov to má byť takmer desaťnásobne viac. Čo je podľa vás hlavným motorom?

Myslím, že je za tým veľa faktorov, ale tak ako na každom trhu, aj pri surogácii má veľký vplyv marketing.

Takže je to najmä o klinikách a ľuďoch, ktorí vďaka systému zarábajú veľké peniaze?

Nie je to len o klinikách. Je to celý trh. Keď si idete kúpiť dieťa do Afriky, musíte si zaplatiť právnikov, reprodukčnú kliniku, lekárov, embryo, hotel, letenky či cestovnú kanceláriu. Takže je to ucelený ekonomický ekosystém s množstvom aktérov.

Nepomáha tento „turizmus“ ekonomickému rastu rozvojových krajín? Nemajú preto tamojší politici problém bojovať proti surogácii?

Ani nie, v rozvojových krajinách chcú tento biznis skôr zakázať. Pretože sú to ich chudobné ženy, ktoré to systematicky ohrozuje.

Naozaj? Dokonca aj keď je to slušný biznis, ktorý do krajiny pritiahne kapitál?

Áno. Napríklad Čile sa dnes veľmi snaží presadiť zákaz náhradného materstva, lebo chce chrániť tamojšie ženy. Tamojšie elity totiž vedia, že ak sa v krajine zakorení surogátna loby, tak to bude koniec. Všetky chudobné ženy z ulíc sa stanú živými inkubátormi pre bohatých ľudí zo západných krajín.

Presne to sa teraz deje v Mexiku. A kontrolu nad obchodom prebrali kartely. Už nepredávajú vo veľkom drogy a zbrane, ale aj deti. Čo len ukazuje, aký nebezpečný, ale zároveň lukratívny a plný peňazí je tento biznis.

Kde je dnes surogácia najviac rozšírená? Kde sa sústreďujú kliniky, respektíve, odkiaľ zvyknú pochádzať surogátne matky?

Veľa kliník je na Ukrajine.

Napriek vojne?

Áno. Aj po tom, čo začala vojna, sa tam rodí veľa detí týmto spôsobom.

Aj napriek tomu, že Ukrajinci majú obrovský demografický problém, ktorý vojna znásobila?

Áno, pretože je to tam oproti iným krajinám stále veľmi lacné.

A potom je obrovským centrom Amerika. V každom štáte je to trochu iné, ale vo väčšine je surogátne materstvo legálne. Je to jedno z najlepších miest, kde sa dá ísť, ak si chcete kúpiť dieťa.

Teraz sú v kurze takzvané hybridné programy. Ide o jasné obchodovanie s ľuďmi.

V Las Vegas je jeden podnikateľ, ktorý má na tomto princípe postavený svoj biznis. Funguje to tak, že prídete do USA s istým rozpočtom. Ak nemáte na to, aby vám dieťa vynosila žena v USA, klinika privezie do USA Mexičanku, implantuje do nej embryo a pošle ju späť do Mexika. Keď sa priblíži deň pôrodu, dovezie ju do Spojených štátov, aby porodila, a transportuje ju späť do jej vlasti.

To je doslova obchodovanie s ľuďmi.

Nemajú problém s prekračovaním hraníc?

Nemajú s tým žiaden problém.

Ako prebieha legálny proces po narodení detí? Vám vystavili rodný list, ktorý bol...

Zapečatený. Áno, v minulosti sa to robilo tak, že bol vystavený rodný list, na ktorom figurovala matka, ktorej sa dieťa narodilo. Ten bol zapečatený a vystavil sa nový, kde boli objednávajúci rodičia.

Dnes je to podstatne jednoduchšie, keďže v rámci zmluvy existuje takzvané predpôrodné rozhodnutie. To objednávateľom v podstate zaručuje, že pri narodení dieťaťa automaticky dostanú jeho rodný list s ich menami. Falošný rodný list.

Avšak stále sa stáva aj to, že sa deťom vystaví rodný list, na ktorom figuruje surogátna matka, a ten sa potom zapečatí.

A občianstvo?

Záleží na tom, aké zákony má krajina, kde sa dieťa narodí. V Spojených štátoch je to napríklad tak, že ak sa narodí dieťa na ich území, automaticky získava americké občianstvo.

Je to jeden z dôvodov, prečo si Číňania objednávajú surogátne matky v USA, aj keď nemajú problém mať deti. Chcú im americkým občianstvom zaistiť lepšiu budúcnosť.

V minulosti ste sa vyjadrili, že sa nehneváte na svojich rodičov, ale na to, že naša spoločnosť náhradné materstvo umožňuje. Mne sa zdá, že rozmach náhradného materstva je akýmsi negatívnym vedľajším produktom kapitalizmu a toho klasického konceptu, že ak tvrdo pracujete, môžete získať všetko... dokonca si aj kúpiť dieťa. Dá sa bez zmeny tohto postoja vyhrať boj proti náhradnému materstvu? Kým existuje dopyt zo strany ľudí, ktorí zúfalo túžia po deťoch a nemôžu ich mať, myslíte si, že máte šancu vyhrať svoj boj?

Samozrejme. Dopyt ľudí po deťoch tu bude vždy. Je nám to prirodzené. Takže to nie je argument.

Môžeme sa pozrieť do minulosti na otrokárstvo. V Amerike bol vždy obrovský dopyt po neplatenej pracovnej sile z globálneho Juhu. Šlo o obrovský biznis. A hoci mnohí bojovali za zachovanie otroctva, prehrali.

Samozrejme, že to môžeme stopnúť napriek tomu, že tu bude dopyt ľudí, ktorí si myslia, že si môžu kúpiť všetko.

Ak sa náhradné materstvo globálne zakáže, nebude kvitnúť nelegálny trh?

Je to možné, stáva sa to. Vrátim sa k otrokárstvu. Je zakázané, pričom na svete je stále zhruba 50 miliónov otrokov. Ale to predsa nie je dôvod na povolenie otrokárstva.

Nie je lepšie mať prísne regulované náhradné materstvo, ako ho úplne zakázať?

Je lepšie regulovať predaj orgánov, než ho zakázať? Vo svete stále existujú ľudia v otroctve, znamená to, že sa máme vrátiť k otrokárstvu a regulovať ho?

Ak je to raz neetická praktika, nemôžeme ju chcieť regulovať. Treba ju zakázať.

Myslíte si, že sa dá dosiahnuť nejaká forma globálneho konsenzu o zákaze surogácie?

Áno, verím v to. Nedávno sme zaknihovali obrovskú výhru na pôde OSN.

Správa osobitnej spravodajkyne OSN Reem Alsalemovej...

Presne tak. Je to niečo obrovské. Pretože už to nie sme len my, ale hlas z prostredia OSN, ktorý hovorí, že náhradné materstvo je niečo zlé a potrebujeme ho plošne zakázať.

Sú to malé kroky. Na medzinárodnej úrovni zatiaľ neexistuje konsenzus. Je viac krajín, ktoré náhradné materstvo explicitne zakazujú, respektíve ho odmietajú povoliť či nejak právne ukotviť – ako napríklad Slovensko. Avšak sú aj krajiny, kde sa legalizuje.

Práve teraz prebieha akási fáza, kedy sa dá ovplyvniť to, ako sa k tejto otázke postavia štáty, ktoré surogátne materstvo zatiaľ nijako neregulovali. Ako napríklad Slovensko, Chorvátsko či Česká republika.

Výborným príkladom toho, o čo sa snažíme, je Albánsko, ktoré malo nedávno prijať zákon, ktorý by náhradné materstvo povolil. No po tom, čo som krajinu navštívila a rozprávala o svojej skúsenosti, pustilo legislatívu ku dnu.

A aký je celkový trend?

Záleží, z akého uhla sa na to pozriete, ale verím, že sa to zlepšuje. Vidíme napríklad, že súdy v mnohých krajinách v jednotlivých prípadoch rozhodujú v náš prospech. A to potom ovplyvňuje politické rozhodnutia.

Napríklad Taliansko vlani sprísnilo svoju legislatívu, ktorá už predtým zakazovala túto praktiku v krajine. Po novom majú Taliani zakázané chodiť si do cudziny kupovať deti vynosené náhradnými matkami. Hrozia im dva roky väzenia a pokuta až do jedného milióna eur.

Takže z tohto pohľadu to ide dobrým smerom. Na druhej strane, keď sa raz trh s náhradným materstvom v krajine usadí, je veľmi ťažké zakázať ho a vykoreniť...

Z ktorých krajín je najväčší dopyt?

Z európskych.

Takže nie z Ameriky?

Nie, z Európy.

Predpokladám, že západnej...

Áno, Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Dánsko... tak trochu zovšadiaľ.

Ale napríklad altruistické náhradné materstvo [keď sa matke za vynosenie dieťaťa nezaplatí, ale obvykle sa jej hradia iba zdravotné náklady, pozn. red.] je v Spojenom kráľovstve povolené, ale je tam tak málo surogátnych matiek, že britské agentúry otvárajú pobočky v Mexiku, aby tam Angličania mohli ísť a prenajať si ženu za lacnejší peniaz.

To vystihuje ten váš známy výrok. Že ste ešte nevideli bohatú ženu...

Vynosiť dieťa chudobnej žene. Áno, presne tak. Nikdy.

Na Slovensko ste prišli kvôli knihe, v ktorej rozprávate váš príbeh. Ten však ďalej pokračuje. Bavilo vás písanie? Plánujete aj naďalej tvoriť?

Momentálne mám v hlave dva nápady.

Chcela by som dať dohromady výpovede a osobné skúsenosti detí, ktoré sú produktom náhradného materstva, ako aj surogátnych matiek, ktoré tento biznis zomlel.

Druhou vecou, ktorá ma láka, je napísať niečo ako denník. Pretože za posledné dva roky som zažila nespočetne veľa udalostí, stretla veľké množstvo ľudí a nazbierala množstvo skúseností.

Niekedy sa mi ani nechce veriť, že sa niektoré veci stali. Všetko mám zdokumentované, každý deň si podstatné veci zapisujem, a možno to raz pretavím aj do knihy.