Trump a Erdogan rokovali v Bielom dome. Stíhačky za miliardy a mier v Gaze na dosah
V Bielom dome sa vo štvrtok uskutočnilo významné stretnutie medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Po šiestich rokoch prerušenia diplomatických vzťahov na najvyššej úrovni sa obaja lídri pokúsili vyriešiť komplexné spory, ktoré sa týkajú vojenských technológií v hodnote miliárd dolárov, energetickej bezpečnosti a ukončenia konfliktov na Blízkom východe.
Šesťročný spor o najmodernejšie stíhačky sveta
Erdogan pricestoval do Washingtonu s jasným cieľom: získať späť prístup k programu F-35 Lightning II. Turecko bolo totiž z tohto prestížneho programu vylúčené v júli 2019 po nákupe ruského protivzdušného systému S-400 Triumf za 2,5 miliardy dolárov - rozhodnutie, ktoré Washington považoval za bezpečnostnú hrozbu pre technológie NATO.
Turecko pritom investovalo do programu F-35 približne 1,6 miliardy dolárov a malo získať 100 lietadiel. Navyše, turecké spoločnosti vyrábali kľúčové komponenty pre celý program vrátane centrálnych častí trupu. Ich vylúčenie si vyžiadalo nákladnú reorganizáciu celého dodávateľského reťazca.
"Budeme diskutovať o F-35, Halkbank a celom rade tém," povedal Erdogan pred vstupom do Bieleho domu, pričom narážal na tureckú štátnu banku, ktorá čelí americkým obvineniam z porušovania sankcií voči Iránu.
Trump vyjadril pred rokovaním optimizmus. "Očakávam, že by som mohol zrušiť sankcie voči Turecku takmer okamžite, ak budeme mať dobré stretnutie," nechal sa počuť.
Energetická šachovnica a ruská ropa
V jednom z najnapätejších momentov stretnutia americký prezident priamo vyzval svojho náprotivka na zastavenie nákupov ruskej ropy. "Chcem, aby prestal kupovať ruskú ropu," povedal Trump.
Pre Turecko to však predstavuje zložitú výzvu. Krajina totiž ročne importuje približne 25 miliónov ton ruskej ropy a 15 až 20 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo pokrýva významné percento jej energetických potrieb. Zároveň však Ankara udržiava pozíciu strategickej neukotvenosti, keďže podporuje aj Ukrajinu, a to dodávkami bojových dronov Bayraktar TB2.
Erdogan na túto výzvu zatiaľ neodpovedal priamo, ale jeho prístup k energetickej politike bude kľúčový pre budúce americko-turecké vzťahy.
Prielom v Gaze
Najdramatickejšie vyhlásenie sa týkalo konfliktu v Gaze. Trump s neskrývaným optimizmom povedal: "Myslím si, že sme blízko k dohode. Veľa ľudí zomiera, ale chceme dostať rukojemníkov späť."
V utorok navyše Trump predstavil arabským a moslimským lídrom ambiciózny 21-bodový mierový plán, ktorý zahŕňa okamžité prímerie, prepustenie všetkých rukojemníkov, postupné stiahnutie izraelských síl a vytvorenie medzinárodnej arabskej vojenskej sily na kontrolu Gazy na tri roky. Plán tiež predpokladá úplné vylúčenie Hamasu z riadenia teritória a masívnu rekonštrukciu v hodnote desiatok miliárd dolárov.
Erdogan, ktorý opakovane označuje izraelské akcie v Gaze za genocídu, má byť kľúčovým partnerom pri implementácii akejkoľvek mierovej dohody. Turecko navyše pozastavilo v máji obchod s Izraelom a jeho prezident žiada medzinárodné vyšetrovanie vojnových zločinov.
Neočakávané diplomatické gesto Erdogana
V prekvapivom momente Erdogan deklaroval pripravenosť "urobiť všetko potrebné" ohľadom gréckeho pravoslávneho seminára na ostrove Heybeliada - témy, ktorá bola dlhé roky zdrojom napätia medzi Ankarou a gréckym pravoslávnym svetom.
Lídri diskutovali aj o potenciálnych obchodných zmluvách v hodnote desiatok miliárd dolárov vrátane rozsiahlych nákupov lietadiel Boeing. Trump tiež oznámil plán redistribuovať príjmy z ciel na podporu amerických farmárov.
Rokovali tiež o systéme Patriot ako alternatíve k ruským obranným systémom a o pokračujúcich dodávkach F-16 Viper v hodnote 23 miliárd dolárov.
Trump na stretnutí záhadne naznačil možnosť "významného oznámenia" týkajúceho sa Sýrie, pričom obaja lídri sú v súčasnosti zjednotení v podpore centrálnej sýrskej vlády. To tiež predstavuje dramatickú zmenu oproti obdobiu, keď bola Sýria hlavným zdrojom americko-tureckých sporov.
(reuters, sie)