Majerský: KDH ide vlastnou cestou. Aktuálne o žiadnej platforme nemôže byť ani reč

Začiatkom tohto týždňa ste sa zúčastnili na proteste proti konsolidácii v Bratislave spolu s poprednými predstaviteľmi opozície. Líder progresívcov Michal Šimečka už dávnejšie oznámil, že má záujem na vzniku spoločnej platformy s KDH, SaS a Demokratmi, pričom matovičovcov vylúčil. Oslovil vás už Šimečka na nejakú bližšiu spoluprácu?

O žiadnej platforme by som v tejto chvíli nehovoril. Ako predseda KDH budem stále tvrdiť, že máme ísť vlastnou cestou. A to, že stojíme na tribúnach, či už pri hanebnej novele trestných zákonov alebo teraz pri zbabranej konsolidácii, je vyjadrením nesúhlasu s touto vládnou koalíciou. Myslím si, že táto vláda škodí tejto krajine.

Ako máme vnímať to spoločné vystúpenie na tribúnach?

Naša prítomnosť na demonštráciách nie je prejavom ideologického splynutia s PS či SaS, ale nutnosťou obrany občana. Tu ide o ľudí, ich peňaženky, ochranu spravodlivosti a práva v tejto krajine. Opakujem, som presvedčený, že KDH má ísť vlastnou cestou a na tej tribúne hovoríme svoje posolstvá. V tomto poslednom prípade hlavne o tom, ako sa má konsolidovať a ako sa majú riešiť problémy.

Líder Progresívneho Slovenska Šimečka však už naznačil, že priestor na spájanie v platforme vidí v ekonomických či zahraničnopolitických témach a postupne aj v ďalších oblastiach. Keď vás počúvam, zhodu by som videl ešte v otázkach korupcie či justície. Aké ďalšie témy a prieniky aj skrz vášho hodnotového nastavenia strany si ešte viete predstaviť v rámci prípadnej spolupráce?

Zopakujem, aby to zaznelo. To, že stojíme na tribúne, je preto, lebo je tu zlá konsolidácia. A aktuálne o žiadnej platforme zo strany KDH nemôže byť ani reč.

A tie spoločné témy, o ktorých hovorí Šimečka?

Veď áno, spomínali ste zahraničnopolitickú orientáciu. Ja som sa nikdy netajil, že sa máme obracať na tých, ktorí predstavujú náš svet ekonomiky a bezpečnosti. Ten ekonomický predstavuje EÚ, a nie Čína alebo Rusko. A tým bezpečnostným svetom je pre nás NATO a za tým si budem stáť.

Slovensko je etablované v európskych štruktúrach a to si treba si uvedomiť, na druhej strane však v KDH nemáme problém povedať alebo vytknúť to zlé, s čím v EÚ nesúhlasíme. Či už z ideologického, hodnotového alebo aj ekonomického hľadiska.

Ako to myslíte? Buďte, prosím, konkrétnejší...

Napríklad keď prišiel nezmyselný Green Deal o zákaze spaľovacích motorov, naši europoslanci vtedy jasne hlasovali proti tomu, aby sa takýto zákon prijal. Pre nás je Green Deal niečo, čo poškodzuje nielen slovenských výrobcov, ale aj spotrebiteľov. Náš občan si predsa nemôže len tak zo dňa na deň zrazu kúpiť drahé elektroauto. Preto sme nesúhlasili.

A aké je to ideologické hľadisko?

Z Únie sa k nám dostávajú ideologické veci, ktoré nám začali vnucovať otázky LGBTI z rôzneho pohľadu. Tie však často skrývali pod rúškom násilia páchaného na ženách. Samozrejme, my sme proti akémukoľvek násiliu na ženách a hodnotovo stojíme za dôstojnosťou človeka. Netreba však do toho miešať a pretláčať ideológiu.

A aby som uzavrel tému opozičnej platformy. Čo si myslíte o vylučovaní Igora Matoviča a jeho hnutia zo súčasnej opozičnej spolupráce?

Naše kresťanskodemokratické hnutie dalo dosť jasne najavo pri všetkých protestoch, ktoré boli za posledné dva roky, že sme chceli – a dávali sme to jasne najavo –, aby tam bolo aj Hnutie Slovensko. Bola to naša požiadavka, nie však podmienka. Zdôrazňujem a opakujem, aby bolo opozíciu silnejšie počuť, musí byť kompletná.

Na proteste ste si mohli počas vášho vystúpenia od ľudí vypočuť aj to, aby ste nehlasovali s Ficom. Ako ste to vnímali?

Nie je to nič príjemné. Ak hovoríme o novelizácii ústavy v kultúrno-etických otázkach, je to pre mňa hodnotový svet, ten neopustím len preto, že to predloží Fico. Zmena ústavy je na takmer 90 percent naším dielom, aj keď ju predložila strana Smer.

Na druhej strane nemá opozičné Progresívne Slovensko problém zahlasovať s Ficom pri zrušení sviatku Sedembolestnej Panny Márie, že to nebude deň pracovného pokoja. Tak na jednej strane niekto môže hlasovať s Ficom a na druhej strane niekto iný nemôže hlasovať s Ficom. A hovorím to pri všetkej úcte voči kolegom z opozície.

Vnímate pri hlasovaní s vládnou koalíciou nejaký dvojitý meter?

Veď pozrite si štatistiku pred rokom. Podľa nej z opozičných strán so Smerom najviac hlasovalo Progresívne Slovensko. A mne niekto ide vykrikovať, keď som na tribúne, že nehlasujte s Ficom? Pri všetkej úcte k ľuďom, som rád, že vyjadrujú svoj názor, veď je to výdobytok 17. novembra a teší ma, že vyjadrujú aj svoj protestný hlas.

Ako sa pozeráte na stranu Demokrati?

Sú to bývalí vládni predstavitelia. Či už ich terajší predseda Jaroslav Naď, bývalý premiér Eduard Heger a mnohí ďalší. Ale nechcem ich nejakým spôsobom hodnotiť alebo dávať im nejaké známky. KDH si ide svojou cestou. Ja len zopakujem, že naše hnutie má svoje červené čiary, cez ktoré nejde vlak.

A čo sú konkrétne pre KDH tie červené čiary?

Vysvetlím. Robert Fico si nevšimol november 89 a zrazu z bývalého komunistu bol sociálny demokrat. Ale u neho môžeme tiež vidieť, že nejakým spôsobom stále inklinuje ku komunizmu. Veď o Číne povedal, že nám môže byť vzorom režimu, ktorý by mohol byť aj na Slovensku. A my predsa s týmto nemôžeme súhlasiť.

Ale dopoviem to v takej dvojkovej sústave. V KDH nebudeme súhlasiť ani s progresívnymi ideológiami a experimentami, ktoré sa snažia progresívno-liberálne strany na Slovensku presadzovať. A tiež nebudeme súhlasiť ani s komunistickými výmyslami a špekuláciami o tom, ako by mohlo Slovensko vyzerať. To sú tie červené čiary, o ktorých hovoríme.

Hodnotovo je vám bližšia strana Demokrati alebo Hnutie Slovensko?

Hlbšiu debatu s Hnutím Slovenskom sme zatiaľ ešte nemali. Preto o tom nechcem hovoriť. Zopakujem však, že silnejšie je počuť hlas opozície, keď sa spojí celá. Aj preto chceme, aby Hnutie Slovensko bolo na tribúnach.

V súvislosti s protestmi ohľadom konsolidácie zaznieva od predstaviteľov niektorých opozičných strán požiadavka na generálny štrajk. Tých tém stále pribúda. Ako sa v tom má človek orientovať? Čo sú vaše priority, ktoré majú byť vypočuté?

Generálny štrajk by nemali pripravovať a už vôbec nie ohlasovať politické strany. V zásade to má byť vec zamestnávateľov či odborov. 17. november si však na námestiach pripomenieme a náš zápas proti nespravodlivej a bezcitnej konsolidácii, ktorá má dopad na celú spoločnosť, musíme vyjadriť. Veď naša ekonomika začína stagnovať a aj naši susedia sa nám ekonomicky vzďaľujú.

Tiež sa nám nepáči, že vládna koalícia v rámci konsolidačných opatrení, aj keď nepriamo, ide zobrať dvadsať percent financií pre cirkevné a súkromné školy. Ale kde sme sa dostali po 35 rokoch slobody, keď si rodičia nemôžu slobodne vybrať školu pre svoje deti? Veď súčasná vláda robí to isté, čo majú v aktuálnych volebných programoch českí komunisti.

O čom je ešte dôležité hovoriť?

Napríklad, že táto vláda berie rodinám peniaze. Daňové bonusy, ktoré mali donedávna rodiny, zrušili. Tiež aj rodičovské dôchodky. Vládna koalícia si myslí, že keď dajú ľuďom 13. dôchodky, vyriešia tým problém slovenských rodín, no sú na omyle, pretože práve rodiny oberajú o ich príjmy.

Ako sa pozeráte na existenciu 13. dôchodkov?

Dôchodcov si vážim, samotný 13. dôchodok však má byť adresný. Máme tu dôchodcov na hranici chudoby – tým dajme viac a bohatším o niečo menej, ale nie plošne všetkým rovnako. V konečnom dôsledku dala vláda iba na dôchodky a problémy slovenských rodín neriešia.

Skúsme spraviť jednoduchý prepočet. Priemerná mzda na Slovensku bola v prvom polroku 2025 na úrovni 1 588 eur. Pre štvorčlennú rodinu s oboma pracujúcimi rodičmi a dvomi deťmi do 15 rokov predstavuje ich mesačný príjem spolu s prídavkami 2 428 eur v čistom. To je na hlavu 607 eur. Pritom priemerný dôchodok bol v prvom polroku na úrovni 702 eur. Asi aj to ste mysleli tým, že sa problémy slovenských rodín neriešia...

Aj tieto čísla jasne ukazujú, kam sme sa dostali v podpore pre rodiny. To je nemysliteľné. Zjavne už neplatí politika presadzovaná súčasnou vládou, že dôchodcovia sú najohrozenejšou skupinou. Dnes sa mnohé rodiny s deťmi potácajú na hranici chudoby. Ak sa na ne zabudne, zoberieme týmto deťom budúcnosť a tým ochudobníme celú krajinu.

Opakujem, že dôchodcovia si zaslúžia podporu a slušné plnohodnotné dôchodky. Ale pri 13. dôchodkoch presadzujeme adresnosť. Veď my tu máme dôchodcov, ktorí majú tristoeurové dôchodky, tam má smerovať táto pomoc. Ak pomôžeme adresne dôchodcom, ostane nám aj na pomoc pre rodiny.