Trumpov plán pre Gazu. Hamas s niektorými bodmi už súhlasil, Netanjahuova vláda v ohrození

Vrcholní predstavitelia USA a vybraných islamských krajín sa v stredu na okraji Valného zhromaždenia OSN dohodli na povojnovom pláne pre Pásmo Gazy. Denník Times of Israel zverejnil 21-bodový plán, ktorý počíta s riadenou výmenou rukojemníkov i obnovením dodávok humanitárnej pomoci – a prípadným vznikom Palestíny.

Podľa viacerých svetových médií ide o zásadný obrat v prístupe prezidenta USA Donalda Trumpa k palestínskej otázke. Ešte vo februári pritom na stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom hovoril o „prevzatí“ pobrežnej enklávy a jej prebudovaní na Riviéru Blízkeho východu – spolu s vysťahovaním 2,3 milióna tamojších obyvateľov.

„V prípade dohody medzi Izraelom a hnutím Hamas sa vojna okamžite skončí, zatiaľ čo Obranné sily Izraela (IDF) ukončia všetky operácie a postupne sa stiahnu z Pásma,“ citoval Times of Israel (TOI) z návrhu, ktorého pravosť potvrdili dva diplomatické zdroje.

„Do 48 hodín od izraelského súhlasu sa musia vrátiť všetci izraelskí rukojemníci – živí aj zosnulí,“ pokračuje znenie návrhu. Medzi ďalšími bodmi figuruje prepustenie Palestínčanov, ktorých zadržala izraelská armáda alebo iné bezpečnostné sily, a OSN a Červený kríž následne obnovia dodávky pomoci „na úrovni z januára 2025“.

Čaká sa na súhlas Izraela

Militantné nacionalistické hnutie, ktoré v Gaze vládne od volieb v roku 2006, podľa návrhu nesmie byť súčasťou žiadnej vlády, ktorá vznikne po ukončení vojny. Palestínsku samosprávu ako jediného reprezentanta palestínskeho národa zároveň Trumpov plán vyzýva na zásadné reformy.

„Po návrate rukojemníkov bude členom Hamasu, ktorí sa zaviažu k mierovému spolunažívaniu, udelená amnestia, zatiaľ čo členom, ktorí chcú opustiť Pásmo, bude udelený bezpečný prechod do prijímajúcich krajín,“ navrhuje Trumpov plán.

Ide o radikálny posun v americkej politike. Po stretnutí boli predstavitelia Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Egypta či Turecka optimistickí.

Rokovanie v Bielom dome

V pondelok sa očakáva schôdzka Trumpa s Netanjahuom, na ktorej sa americký prezident bude snažiť presvedčiť svojho „strategického spojenca“, aby s plánom súhlasil.

Trump sa v nedeľu vyjadril pre agentúru Reuters, že zaznamenal veľmi pozitívne reakcie na svoj mierový návrh pre Pásmo Gazy aj širší Blízky východ zo strany Izraela aj arabských lídrov. „Každý chce uzavrieť dohodu,“ zdôraznil. Na stretnutí v Bielom dome s Netanjahuom chce túto dohodu finalizovať.

Na samite OSN však Netanjahu tvrdo vystúpil proti lídrom štátov, ktoré len nedávno uznali palestínsku štátnosť. Tento krok zo strany Francúzska, Británie, Kanady či Austrálie označil za „čisté šialenstvo“ a „darček pre teroristov“.

„Dať Palestínčanom štát jednu míľu od Jeruzalema po 7. októbri 2023 je ako dať Al-Káide štát jednu míľu od New Yorku po 11. septembri [2001]. To je číre šialenstvo. Je to bláznivé a my to neurobíme,” vyhlásil na Valnom zhromaždení s tým, že Izrael „vám nedovolí vnútiť nám teroristický štát“.

Hamas podľa TOI zatiaľ nebol informovaný o Trumpovom pláne v celom rozsahu. Už počas predošlého kola rokovaní s Tel Avivom vo februári však vyjadril ochotu odstúpiť od vlády v mene prímeria.

Hnutie, ktoré vzniklo ako palestínska filiálka Moslimského bratstva, prejavilo vôľu vzdať sa politickej a administratívnej moci v pásme v prospech „vlády palestínskej národnej jednoty“, ako pre televíziu NBC News povedal gazský exminister zdravotníctva Básim Naím.

Netanjahu riskuje pád vlády, Trump mieri na nobelovku

Ak táto „dobrá vôľa“ politbyra Hamasu stále platí, znamenalo by to, že koniec vojny a návrat Izraelčanov unesených z festivalu Supernova závisí od rozhodnutia izraelskej vlády.

Je preto otázne, či to Netanjahu dovolí – keďže riskuje rozpad svojej vlády, do ktorej po voľbách v novembri 2022 zobral strany ako Tkuma [Náboženský sionizmus, pozn. red.] či Židovská sila (Otzma Jehudit). Členom prvej je radikálny minister financií Bezalel Smotrič, druhú vedie minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir.

Práve Ben Gvir pre nesúhlas s prímerím v Pásme Gazy od januára opustil vládu, v dôsledku čoho mal Netanjahuov kabinet istý čas menšinovú podporu. Keď izraelská armáda obnovila bojové operácie, do vlády sa vrátil. Pravidelne provokuje vlastné bezpečnostné sily, keď porušuje zákaz židovských modlitieb na Chrámovej hore.

Je teda pravdepodobné, že po ukončení bojov – ktoré spolu so vznikom Palestíny zastavia snahy o osídľovanie židovskými osadami – vládni extrémisti pristúpia k rovnakému kroku.

Vláda niekoľkonásobného premiéra bola pred 7. októbrom mimoriadne nepopulárna, pričom sa množili protesty proti korupcii či prekračovaniu právomocí, a to najmä vo vzťahu k súdnej moci.

Ak by z kabinetu definitívne odišli ľudia ako Ben Gvir či Smotrič, Netanjahuovi sa možno po ďalších voľbách nepodarí zostaviť novú vládu – a tým by skončil v opozícii.

Pre neho a jeho spolupracovníkov by sa tak otvorila kapitola niekoľkoročných súdnych ťahaníc pre viaceré korupčné prípady vrátane pašovania peňazí z Kataru na podporu Hamasu. Aj súdna reforma by skončila Netanjahuovým neúspechom.

Sám Netanjahu sa zároveň profiluje ako „tvrdo pravicový“ politik a Palestínsky štát odmieta dlhodobo. Demonštranti ho preto od začiatku vojny v Pásme Gazy obviňujú, že v mene „likvidácie Hamasu“ je ochotný zabudnúť na rukojemníkov – kvôli ktorým pôvodne IDF vstúpili do Gazy.

Trump na druhej strane opätovne podporuje svoj obraz „prezidenta mierotvorcu“, podľa ktorého sa volá hneď niekoľko mierových projektov. Po mierovej dohode na Kaukaze medzi Arménskom a Azerbajdžanom, „Trumpovej“ ekonomickej zóne v južnom Libanone či utlmení prestreliek medzi Indiou a Pakistanom či Thajskom a Kambodžou sa tak môže Gaza stať ďalším žetónom do jeho zbierky.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred samotným Valným zhromaždením, ktorého bol hostiteľom, vyhlásil, že Trump si zaslúži Nobelovu cenu za mier len vtedy, ak ukončí izraelsko-arabský konflikt. Narážal tým na fakt, že šéf Bieleho domu po nej otvorene túži.

Ako kandidáta na cenu už Trumpa navrhli predstavitelia Kambodže, Rwandy, Azerbajdžanu, Arménska či Izraela. Okrem spomínaných konfliktov totiž upokojil aj prestrelky vo východnej Konžskej demokratickej republike, kde Rwanda podporovala povstalcov proti vláde.

Do talónu tak republikánovi chýba len Gaza a Ukrajina. A zatiaľ čo sa v druhej menovanej USA zrazili s veľmocou, práve Blízky východ môže byť rozhodujúcim pre zisk nobelovky.