Voľby v Česku budú zároveň referendom o eure

Blížiace sa voľby do českej snemovne možno vnímať aj ako referendum o eure. Pri tomto rozhodovaní by sa malo brať do úvahy aj to, že Česku sa s korunou darí lepšie ako 70 percentám štátov, ktoré platia eurom. Eurozóna tak už pre krajinu neznamená žiadnu európsku elitu.

Ak uspejú vo voľbách strany súčasnej vlády [koalícia Spolu (ODS – TOP 09 – KDÚ-ČSL) a STAN, pozn. red.], nemožno vylúčiť, že už v najbližších rokoch sa začnú kroky na prijatie eura, takže by sa ním mohlo platiť okolo roku 2030. Ak, naopak, uspejú strany súčasnej opozície, Česko sa eura nedočká skôr ako v polovici tridsiatych rokov – a možno ani potom nie.

Pohľad za hranice varuje. Euro teraz Česku nemusí zaistiť dostatok benefitov, ktoré by vyvážili náklady a riziká s ním späté. Takže zdržanlivejší, ba až odmietavý postoj k prijatiu eura môže byť teraz z ekonomického hľadiska prezieravejší než opačná pozícia.

Napríklad aktuálny pohľad do Francúzska, ktoré sa topí v dlhoch, odhaľuje, že euro môže oslabovať priemysel, verejnú správu a fatálne zhoršovať verejné financie, a pohľad do Chorvátska zasa signalizuje, že euro citeľne urýchľuje tempo straty kúpnej sily úspor obyvateľstva.

Samozrejme, Česko po prípadnom prijatí eura nemusí kráčať ani vo francúzskych, ani v chorvátskych šľapajach. Hospodársky vývoj v oboch týchto krajinách eurozóny, ako aj v niektorých ďalších, potvrdzuje spomínané fakty: v súčasnosti benefity eura z hľadiska Česka nevyvažujú jeho „francúzske“ či „chorvátske“ riziká a náklady, nieto aby nad nimi prevažovali.

Príklad číslo 1: Francúzsko

Začnime Francúzskom. Počas celej modernej histórie mala táto druhá najväčšia ekonomika eurozóny najlepšie možné hodnotenie svojej úveruschopnosti, teda svojej bonity – jej rating bol na „jednotku s hviezdičkou“, teda AAA.

Potom však prijala euro. Urobila totiž v 90. rokoch osudový „deal“ s Nemeckom. Kývla na jeho znovuzjednotenie výmenou za to, že získa „nemeckú“ menu, teda euro. Lenže to je na Francúzsko až veľmi pevné, veľmi silné, skrátka, veľa „nemecké“. Francúzi pritom nemajú nemeckú organizáciu výroby a pracovnú disciplínu. Postupne preto dochádza k deindustrializácii najmä severnej časti krajiny, čo má neblahý dosah na daňové inkaso štátnej kasy.

Zároveň však Francúzsko vďaka euru platí za svoj dlh „nemecký“ úrok. Náklady na jeho obsluhu sú za inak rovnakých okolností nižšie, než by boli s frankom. To je na prvý pohľad výhoda eura. Tá však zároveň znamená, že Paríž o to dlhšie odďaľuje bolestivé, ale potrebné reformy verejnej správy.

Lacné požičiavanie si za „nemecký“ úrok oslabuje motiváciu Paríža plniť si vlastné domáce úlohy, ktoré tak neustále odkladá, až mu v súčasnosti hrozí, že prepadne. Keby Francúzsko zostalo pri franku, má dnes silnejší priemysel, reformovanú verejnú správu a zdravšie verejné financie. A možno by malo stále rating AAA.

Príklad číslo 2: Chorvátsko

Tamojšie prijatie eura v januári 2023 citeľne zrýchlilo tempo straty reálnych úspor chorvátskeho obyvateľstva cez infláciu. Keď ešte Chorváti platili kunou, mali v rokoch 2014 až 2022 v priemere úplne rovnakú infláciu ako celá eurozóna. Rozdiel oboch inflácií – chorvátskej a tej v eurozóne – bol priemerne nulový.

No odvtedy, ako platia eurom, majú Chorváti v priemere o 2,4 percentuálneho bodu vyššiu infláciu, ako je tá v eurozóne. A to sa ich vysoká inflácia, samozrejme, od roku 2023 – na rozdiel od predchádzajúcich rokov – započítava do inflácie celej eurozóny, ktorú tak ešte zvyšuje.

Hlavným dôvodom relatívne výrazného tempa rastu hladiny spotrebiteľských cien v Chorvátsku je to, že po prijatí eura nemôže Záhreb tlmiť infláciu vo vlastnej krajine nezávislým nastavením svojej základnej úrokovej sadzby. Menovú politiku totiž Chorváti prijatím eura odovzdali do Nemecka. Za vstup do eurozóny preto chorvátske obyvateľstvo už tretí rok platí citeľne rýchlejšou stratou kúpnej sily svojich úspor, než akú registrovalo, keď ešte platilo kunou.

Česko a rating

Chorvátsko aj Francúzsko majú v agentúre Fitch Ratings horší rating ako Česko. Keď prednedávnom táto agentúra zhoršila rating práve Francúzsku, stúpol podiel krajín eurozóny, ktoré majú v tejto agentúre horší rating ako Česko, na doterajší historický rekord. Ten predstavuje až 70 percent a prvýkrát v histórii tak platí, že horší rating ako Česko majú viac ako dve tretiny krajín eurozóny.

Lepší teraz podľa Fitchu vykazuje iba šestica krajín eurozóny. Ide o Nemecko, Holandsko, Luxembursko a ďalej Fínsko, Rakúsko a Írsko. Lenže posledné tri menované majú rating lepší o jeden jediný stupienok, takže ich hodnotenie spadá do rovnakej „dvojáčkovej“ kategórie ako to české. Rating vyššej kategórie – „trojáčkový“ – majú tri štáty eurozóny.

Všetky ostatné krajiny eurozóny vrátane spomínaného Francúzska a Chorvátska, ale aj Belgicka, Estónska, Slovinska či napríklad Španielska, majú nielen horší rating ako Česko, ale aj rating nižšej kategórie („jednoáčkový“ a horší). Za pripomenutie azda stojí, že začiatkom marca 2008 mali všetky krajiny vtedajšej eurozóny rating lepší ako Česká republika. Po zhruba 17 rokoch je to už iba 30 percent.

Zhoršenie stavu verejných financií naprieč eurozónou v posledných necelých dvoch dekádach pri súčasnom relatívnom zlepšovaní českej pozície by malo byť pre verejnosť v Česku varovaním, keď už dostatočne nevaruje podstatnú časť politickej reprezentácie.

S eurom v tejto chvíli česká verejnosť nezíska nič, čo by prevažovalo súvisiace riziká. Eurozóna už z hľadiska Českej republiky nie je elitný klub, ako to bolo pri jej vstupe do EÚ v roku 2004. So zveličením možno povedať, že dnes je Česko elitou pre eurozónu.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.