Bulharsko ukončí dodávky plynu z Ruska pre Slovensko a Maďarsko

Ide o geopolitický krok s dôsledkami pre stredoeurópske krajiny, predovšetkým pre Slovensko a Maďarsko.

Toto rozhodnutie bulharského ministra energetiky Žeča Stankova mení energetickú mapu Európy a uzatvára poslednú významnú prístupovú cestu pre ruský plyn na európsky kontinent.

Význam Bulharska v európskom plynovodnom systéme

Po tom, čo Ukrajina v januári 2025 odmietla obnoviť dohodu o prevoze plynu cez svoje územie, zostalo Bulharsko jedinou funkčnou prístupovou trasou pre ruský zemný plyn do Európskej únie prostredníctvom plynovodu TurkStream.

Táto infraštruktúra prepája ruské plynové polia s tureckou prepravnou sieťou a následne s európskymi krajinami cez bulharské územie. TurkStream pozostáva z dvoch paralelných plynovodov vedúcich cez Čierne more, z ktorých každý má kapacitu 15,75 miliardy kubických metrov plynu ročne.

Zatiaľ čo prvý plynovod zásobuje Turecko, druhý prepravuje ruský plyn na trhy strednej a juhovýchodnej Európy práve cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko. V súčasnosti využívajú túto trasu krajiny ako Maďarsko, Srbsko, Slovensko či Grécko.

Pozícia Bulharska a európske plány

Minister Stankov jednoznačne potvrdil, že Bulharsko postupne odstrihne dodávky ruských surovín do roku 2027 a do 1. januára 2028 očakáva úplné ukončenie spotreby ruského plynu v celej Európe.

Bulharský premiér Rosen Željazkov na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že jeho vláda podporuje ukončenie dodávok ruských energií a pridá sa k rozhodnutiu Európskej únie ukončiť v krátkodobom horizonte zmluvy o využívaní alebo tranzite ruského zemného plynu.

Európska komisia predložila v júni 2025 legislatívny návrh na postupné ukončenie dovozu ropy, plynu a jadrového paliva z Ruska do krajín Európskej únie do 1. januára 2028.

Dokument stanovuje konkrétne míľniky: dovoz ruského plynu na základe nových zmlúv bude zakázaný od 1. januára 2026, dovoz na základe existujúcich krátkodobých zmlúv sa zastaví do 17. júna 2026, a dovoz na základe dlhodobých zmlúv sa ukončí do konca roka 2027.

Vplyv na Slovensko a Maďarsko

Rozhodnutie Bulharska môže mať vážne dosahy na Slovensko a Maďarsko, keď z Ruska prichádza približne 70 percent spotrebovaného plynu.

Analýzy ukazujú, že Maďarsko zvýšilo svoju závislosť od ruskej ropy zo 61 percent pred inváziou na 86 percent v roku 2024. Slovensko však zostáva takmer stopercentne závislé od dodávok z Moskvy.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó reagoval na bulharské rozhodnutie a prezradil, že Bulharsko krajinu uistilo, že ju to nedostane do ťažkej situácie. Upozornil, že ide zatiaľ len o návrh, nie konečné rozhodnutie.

Slovenský premiér Robert Fico opakovane označil júnový návrh Komisie za neakceptovateľný pre negatívny dosah na konkurencieschopnosť.

Alternatívne zásobovacie riešenia

Bulharsko aktuálne rokuje so susedmi o spoločných tendroch na dovoz amerického skvapalneného zemného plynu (LNG) od budúceho roka. Krajina už podpísala dohody s USA na dodávky LNG za cenu nižšiu, než si účtoval Gazprom.

Od začiatku roku 2025 si tento štát pokrýva vlastné potreby v oblasti plynu dovozom cez terminály v Grécku a Turecku.

Pre Slovensko a Maďarsko existujú aj alternatívne trasy zásobovania, obavy však spôsobuje konečná cena. Slovensko má k dispozícii plynovod z Nemecka cez Rakúsko alebo Česko, južnú prepravnú trasu cez Turecko a ďalej Bulharsko, Srbsko a Maďarsko, ako aj potrubie z Chorvátska či Talianska cez Rakúsko.

Ekonomické a geopolitické aspekty

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaplatili Maďarsko a Slovensko za ruskú ropu spolu 5,4 miliardy eur. Gazprom si udržiava zákazníkov cez cenové zľavy, pričom ruský plyn je cez TurkStream lacnejší zhruba o 13 až 15 percent oproti alternatívam.

Rozhodujúcim faktorom pre prijatie európskeho plánu je skutočnosť, že na rozdiel od iných sankčných opatrení sa pri energetickej legislatíve môže využiť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, čo znamená, že rozhodnutie môže byť prijaté aj bez súhlasu Slovenska či Maďarska.

(tasr, sie)