Hnutie ANO zatiaľ vedie vo všetkých prieskumoch pred českými parlamentnými voľbami. Otázne zostáva, kto si s Andrejom Babišom sadne do vlády, ak ju bude jeho hnutie zostavovať, upozorňuje spoločnosť Oxford Economics. A práve od toho bude podľa jej analytikov závisieť smerovanie českej ekonomiky v najbližších štyroch rokoch.
Oxford Economics v aktuálnej analýze predpokladá, že hnutie ANO vytvorí koalíciu s jednou zo stredopravicových strán z doterajšej vlády. To by bol pre trhy najpriaznivejší scenár, pretože by brzdil rozpočtové uvoľnenie, s ktorým ANO počíta.
Jeho program totiž zahŕňa uvoľnenie verejných financií zhruba o 95 miliárd českých korún (3,7 miliardy eur), teda 1,2 percenta HDP. Takýto impulz by síce krátkodobo popohnal hospodársky rast, ale hlavne prostredníctvom bežných výdavkov a daňových úľav. To česká ekonomika momentálne nepotrebuje, pretože HDP už tento rok porastie tempom zaraďujúcim sa do hornej tretiny v rámci krajín EÚ. Prípadní koaliční partneri by preto mali rozpočtové uvoľnenie aspoň čiastočne skrotiť.
Analýza však zvažuje aj iné scenáre.
Negatívny variant počíta s tým, že Babišovo hnutie zostaví vládnu väčšinu s „okrajovými“ stranami (hnutím Stačilo, SPD a prípadne s Motoristami). To by podľa Oxford Economics vyvolalo negatívnu reakciu trhov: obavy z rozhadzovačnosti, vyššej inflácie a oslabenia inštitucionálnej kvality.
Výsledkom by bolo, že HDP by bol do konca volebného obdobia o 1,5 percenta nižší, pomer dlhu k HDP by narástol o tri percentuálne body a výnos desaťročných dlhopisov by vyskočil až na 5,2 percenta. Náklady na obsluhu dlhu by stúpli k 180 miliardám českých korún (7,4 miliardy eur) a do roku 2029 by sa dlh priblížil k hranici 47 percent HDP. Trajektória by navyše viedla k prekročeniu dlhovej brzdy už okolo roku 2034.
Pozitívny scenár, ktorý analytici hodnotia ako málo pravdepodobný, by nastal, ak by ANO so stredopravicovými partnermi presadilo čiastkové reformy, prenastavilo daňový systém, zvýšilo ponuku práce a infraštruktúrne investície – konkrétne o 120 miliárd korún (4,9 miliardy eur) nad základnú úroveň. Potom by HDP do roku 2029 vzrástol o pol percenta nad základný scenár, investície by boli o 2 percentá vyššie a na trh práce by pribudlo okolo 50-tisíc ľudí. Tieto faktory by posilnili potenciál ekonomiky a znížili cenovú hladinu o 0,3 percenta.
Bez ohľadu na zloženie vlády preberie nový český kabinet ekonomiku v pomerne priaznivej kondícii. Inflácia sa vrátila na 2-percentný cieľ, mzdy rastú solídne a kúpna sila domácností už prekonala predpandemickú úroveň. Úrokové sadzby od vrcholu roku 2023 výrazne klesli, nezamestnanosť je jedna z najnižších v EÚ a fiškálna konsolidácia súčasnej vlády – hoci nedokonalá – spolu s dôchodkovou reformou postavila verejné financie na udržateľnejšiu trajektóriu.
Takýto obraz však nemusí pôsobiť celkom objektívne. V krátkom horizonte totiž hrozia českej ekonomike americké clá, slabý zahraničný dopyt a pokračujúci prepad investícií. Spotreba domácností môže postupne oslabovať, ako sa trh práce uvoľňuje. V strednodobom horizonte zostávajú najväčšou výzvou verejné financie a klesajúci potenciál rastu.
Oxford Economics preto varuje: najväčším rizikom nie je ani tak konkrétna vládna koalícia, ale premárnenie času. Súčasné priaznivé makroekonomické prostredie ponúka šancu k reformám pracovného trhu, energetiky, zdravotníctva a daňového systému. Pokiaľ nová vláda tento priestor nevyužije, potenciál českej ekonomiky sa podľa analytikov bude ďalej stenčovať.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.