„Adresná“ energopomoc prichádza. Nakoniec ju zaplatíme aj tak všetci

Slovenský parlament schválil zákon o adresnej energopomoci, ktorý vstúpi do platnosti od 10. októbra tohto roka. Ide o ambiciózny krok, ktorým vláda nahrádza končiacu plošnú kompenzáciu nákladov na energie novým systémom cielenej podpory pre tie domácnosti, ktoré sú energeticky zraniteľné a nízkopríjmové.

Tento nový mechanizmus má za cieľ pomôcť ľuďom s účtami za elektrinu, plyn a teplo. Vláda na budúci rok pre tento účel počíta so sumou 477 miliónov eur, avšak táto suma je len rámcová a definovaná ako celková cena za plošnú pomoc.

Reálnu výšku energopomoci pre ľudí nakoniec stanoví vláda, preto skutočný účet za túto pomoc aj napriek schválenému zákonu zatiaľ nepoznáme. Financovanie má podľa slov premiéra Roberta Fica (Smer) a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) ísť predovšetkým z eurofondov, a nie zo štátneho rozpočtu.

Automatizácia: Ruka štátu siaha po dátach

Systém sa spolieha na automatizované prideľovanie pomoci na základe ekonomickej bonity domácnosti. Týmto krokom chce štát predísť zneužívaniu a zabezpečiť, že finančnú injekciu dostanú skutočne tí najviac ohrození. Nárok na pomoc sa pravidelne prehodnocuje podľa údajov o spotrebe a bonite domácností.

Ministerka Saková vysvetľuje, že zákon dáva každej vláde možnosť „adresne pomáhať ľuďom pri zvýšených cenách energií a pružne reagovať na situáciu“. Zároveň upratuje v dátach a zavádza poriadok do systému odberných miest a spotreby.

Ministerka priznáva, že na Slovensku máme približne 2 milióny domácností a 2,5 milióna odberných miest. „Rozhodli sme sa, že zosúladením týchto dát nebudeme ľudí naháňať po úradoch.“ Tieto dáta sa zosumarizujú v Registri odberných miest, kde systém automaticky vyhodnocuje bonitu energetickej domácnosti. Dáta sa však po spracovaní neukladajú, ale vymažú. Ak občanovi pomoc nepríde, má právo ju reklamovať na okresnom úrade.

Kto má nárok na pomoc?

Energopomoc pre obyvateľov bude podľa návrhu poskytovaná prostredníctvom určenia ceny v elektroenergetike, plynárenstve alebo tepelnej energetike a podmienok ich uplatnenia alebo prostredníctvom energopoukážok.

O tom, kto má na ňu nárok a v akej forme, bude domácnosti informovať ministerstvo hospodárstva elektronicky. Ten, komu nebola poskytnutá adresná energopomoc, môže túto skutočnosť namietať do 60 dní odo dňa, keď vzniklo alebo malo vzniknúť právo na túto pomoc, alebo odo dňa doručenia energopoukážky, ak sa namieta výpočet jej hodnoty.

Nariadením vlády bude stanovený okrem iného druh pobytu na adrese odberného miesta, ktorý musí spĺňať fyzická osoba tvoriaca energetickú domácnosť, rozsah údajov, z ktorých sa vypočíta príjem na účely výpočtu bonity energetickej domácnosti či podrobnosti o spôsobe výpočtu bonity energetickej domácnosti a výpočet koeficientu veľkosti energetickej domácnosti.

Opozícia: Účet platíme všetci, ide o plošnú podporu

Hoci vláda hovorí o adresnosti, z opozičných lavíc prichádza tvrdá kritika. Poslanec Marián Viskupič (SaS) sa pýta na efektívne využitie peňazí a netají obavy, že detaily sa ukrývajú v neznámom nariadení vlády.

„Vie sa len, že sa minie 477 miliónov eur. Peniaze nerastú na stromoch a niekomu sa budú brať,“ objasňuje Viskupič. Zároveň však vysvetľuje, že 466 miliónov eur, čo takmer zodpovedá sume na energopomoc, štát vyberie cez zvýšené zdravotné odvody (o 360 miliónov eur viac) a zvýšenú DPH na potravinách (o 86 miliónov eur viac). „Všetkým zoberieme, všetkým dáme. Preto ju vždy nakoniec zaplatia ľudia. Toto nie je adresný systém,“ konštatuje Viskupič.

Poslanec Karol Galek (SaS) pridáva, že zákon o energopomoci nakoniec nielenže nerieši jej výšku, ale hovorí len o zbere a vytváraní databáz. Zákon tak podľa neho len dáva splnomocnenie pre vládu, ktorá bude o finálnej pomoci a jej výške rozhodovať.

Pochybnosti o financovaní a opomenuté skupiny

Galek spochybňuje aj financovanie z eurofondov, ktoré sľubuje premiér. Ako hovorí pre Štandard, štátny tajomník ministerstva hospodárstva na gesčnom výbore priznal, že eurofondy na krytie pomoci ešte nemajú vybavené a pravdepodobne sa použijú len na technické spracovanie (18 miliónov eur). Galek to považuje za zlé rozhodnutie, pretože financie by mali smerovať na rozvoj, nie na spotrebu.

Opozícia tiež upozornila aj na štúdiu Slovenskej akadémie vied (SAV), podľa ktorej je na Slovensku ohrozených energetickou chudobou len 330-tisíc ľudí (18 percent), zatiaľ čo premiér hovorí o podpore pre 90 percent občanov, čo by stálo okolo 430 miliónov eur. Navyše, pomoc sa nedostane k približne 190-tisíc domácnostiam, ktoré kúria tuhým palivom (uhlím a drevom), čo poslanec Igor Janckulík (KDH) vidí tak, že sa vláda na týchto ľudí vykašľala.

Nesúvisiaca novela prináša odmeny pre vojakov

Parlament spolu so zákonom o energopomoci zároveň schválil aj nesúvisiacu novelizáciu zákona v oblasti obrany a brannej povinnosti. Tá prináša napríklad definovanie odmeny 1 500 eur pre vojaka branných záloh, ktorý sa zúčastní výcviku v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku.