Nedávne vzdušné incidenty v severnej Európe nám opäť pripomenuli, že každý deň vojny na Ukrajine prináša riziko, že sa vojna rozšíri smerom na západ a že sa krajiny NATO priamo stretnú s Ruskom. Môže k tomu dôjsť, aj keď si to nikto nebude priať – súhrou nepredvídaných udalostí a ich dôsledkov.

Riziko je o to väčšie, pokiaľ si niektorí vplyvní hráči veľkú vojnu želajú. Vplyvnými hráčmi sú Rusko, USA, Ukrajina a európske štáty NATO. Ich motívy sa líšia: od okamžitého ukončenia vojny cez jej pokračovanie až po jej rozšírenie. Pokúsme sa o ich racionálnu rekonštrukciu.

Ruské záujmy a rozpoltené USA

Rusko si praje rozsiahle nárazníkové pásmo na svojej západnej hranici a neutrálny režim v Kyjeve. Nestojí preto o rozšírenie vojny – to by si vyžadovalo ďalších vojakov i zdroje už beztak preťaženej ekonomiky a nič by mu to neprinieslo. Netúži dobyť západnú Ukrajinu, ktorej správa by mu priniesla len starosti, a tým menej pobaltské štáty či Poľsko – ako tvrdí západná propaganda.

Vojnu je ochotné ukončiť, avšak požaduje za to, aby politický Západ uznal za ruské územie nielen Krym, ale aj štyri oblasti, ktoré ešte ani celé nedobylo, a aby sa vzdal vojenského vplyvu na zostávajúcom území Ukrajiny. Kým táto podmienka nebude splnená, dáva Putin prednosť vojne.