AI stíhačky a špionážne šváby. Takto vyzerá zlatá horúčka v zbrojárstve

Celá myšlienka spočíva v tom, že konkurenčný prístup zdola nahor (čiže od súkromných firiem) dokáže priniesť inovácie rýchlejšie a efektívnejšie ako systém riadený zhora nadol (teda štátnymi zákazkami). Tento model však prináša aj riziká. Prvou prioritou súkromných investorov je zisk, čo sa môže dostať do konfliktu so strategickými a bezpečnostnými cieľmi štátu. Okrem toho hrozí nebezpečenstvo nafúknutia vojensko-priemyselného komplexu a tiež obavy z toho, ako sa nové technológie môžu v budúcnosti zneužiť.

Podnikatelia a ich investori sú v rôznej miere motivovaní túžbou po zisku a pocitom poslania. Podľa údajov spoločnosti McKinsey sa globálne investície rizikového kapitálu do obranných technológií minulý rok vyšplhali na 31 miliárd dolárov, čo predstavuje nárast o 33 percent oproti predchádzajúcemu roku.

Investície do európskych obranných startupov boli v rokoch 2021 až 2024 päťkrát vyššie ako za predchádzajúce tri roky.

Tento kapitál posúva hranice možného: od lacných systémov na zneškodňovanie rakiet a dronov cez stíhačky a vojenské lode riadené umelou inteligenciou až po diaľkovo ovládané šváby, ktoré dokážu zbierať dáta na miestach, kam sa človek nedostane.

Ukrajina bola zlomovým bodom

Americké startupy ako SpaceX a Palantir už na začiatku 21. storočia ukázali, ako preniesť myslenie a technológie zo Silicon Valley do vojenského obstarávania.

Dnes síce startupy získavajú len nepatrnú časť z finančných prostriedkov, ktoré štáty vynakladajú na obranu, no ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 tento trend výrazne urýchlila, najmä v Európe.

„Predtým sa žiadny európsky investor rizikového kapitálu o obranný sektor nezaujímal,“ hovorí Torsten Reil, podnikateľ v oblasti videohier a spoluzakladateľ firmy Helsing spolu s Gundbertom Scherfom a inžinierom umelej inteligencie Niklasom Köhlerom. Dnes však vládne nálada ako pri zlatej horúčke. „Každý chce investovať do obrany,“ dodáva Reil.

Nemecká obranná spoločnosť EuroAtlas, ktorá mala za sebou desiatky rokov existencie, bola v roku 2021 kúpená švédskou investičnou skupinou Mimir Group. Noví majitelia očakávali bezpečný a stabilný biznis zameraný na predaj systémov napájania pre ponorky. Avšak vojna na Ukrajine „úplne zmenila smerovanie firmy“, hovorí Verineia Codreanová, vedúca stratégie a špeciálnych projektov v EuroAtlas.

„Máme teraz úplne novú misiu,“ dodala Codreanová. EuroAtlas založil novú divíziu, ktorá sa sústreďuje na vývoj autonómnych podvodných zariadení. Tie majú za úlohu monitorovať kľúčové káble ležiace na dne oceánu.

Antimilitaristické nálady, ktoré boli v Európe veľmi silné, sa takisto začali meniť po invázii Ruska. Tento rok ich ešte viac narušil odchod prezidenta Trumpa z Európy, ktorý vyvolal novú vlnu investícií. Európske vlády totiž prisľúbili výrazné posilnenie obrany.

Nemecko sa stalo lídrom v oblasti obranných technológií, kde vznikajú inovatívne startupy ako Helsing, ARX Robotics alebo Swarm Biotactics, ktoré vyvíjajú napríklad experimentálne špionážne šváby.

Bojisko ako laboratórium: Vojna urýchľuje inovácie

Nový obchodný model odráža zásadnú premenu vo vedení vojny porovnateľnú s historickým prechodom od jazdeckých jednotiek k tankom a lietadlám počas prvej svetovej vojny. Technológie ako robotika, umelá inteligencia či počítačové videnie sú dnes široko dostupné, ľahko sa vyrábajú a sú čoraz lacnejšie. A práve teraz sa začínajú využívať na vojenské účely.

Softvér sa neustále aktualizuje a dokáže spolupracovať s rôznymi existujúcimi zbraňovými systémami. V máji napríklad spoločnosť Helsing uskutočnila testovací let, počas ktorého jej systém umelej inteligencie Centaur dočasne prevzal riadenie stíhačky Saab Gripen E nad Baltským morom.

Autonómne zbrane, ktoré nepotrebujú drahé a zložité bezpečnostné systémy na ochranu ľudského života, sú tiež lacnejšie a jednoduchšie. Dron vyrobený z preglejky a peny stojí len niekoľko stoviek dolárov, no má potenciál zničiť tank v hodnote niekoľkých miliónov dolárov.

Ukrajina si vybudovala obrovský a špičkový dronový priemysel a funguje ako laboratórium priamo na bojisku. Približne 80 percent cieľov je tam zničených práve dronmi.

„Stačí niekoľko miliónov dolárov od investorov rizikového kapitálu a môžete financovať vývoj týchto menších technológií,“ hovorí Eric Slesinger, bývalý dôstojník CIA, ktorý založil investičnú spoločnosť zameranú na obranné technológie.

Mnohí vojenskí analytici sa zhodujú, že práve startupy sú v inováciách najpružnejšie. „Tradiční obranní dodávatelia môžu byť stále vhodní pre veľké systémy,“ vysvetľuje Cynthia Cooková z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie, „ale ich prístup neumožňuje rýchle zavádzanie nových technológií.“

Armáda často vyvíja novú generáciu výzbroje – ako sú stíhačky a tanky – celé roky, niekedy aj desaťročia. Vývoj stíhačky F-35 sa začal v roku 1995. Spoločnosť Lockheed Martin získala kontrakt v roku 2001, výroba sa spustila v roku 2006. Cena jedného lietadla sa pohybuje okolo 80 miliónov dolárov.

Obranné startupy menia pravidlá hry. „Loď staviame za vlastné peniaze,“ vyhlásil v septembri 2022 Dino Mavrookas, bývalý člen elitnej jednotky Navy SEALs a spoluzakladateľ námornej obrannej firmy Saronic Technologies.

V apríli kúpila spoločnosť Saronic lodenicu vo Frankline v Louisiane, ktorá bola určená na zatvorenie. Jej 45-metrové bezposádkové plavidlo Marauder sa podľa Mavrookasa spustí na vodu už v decembri.

Počas štátnej návštevy Donalda Trumpa v Londýne britská vláda oznámila, že Saronic plánuje investovať až 50 miliónov dolárov na výstavbu výrobného závodu v anglickom Portsmouth.

Ďalším príkladom je britský startup Cambridge Aerospace, ktorý vyvíja systémy na zachytávanie rakiet a dronov. Pred rokom ho založil Chris Sylvan, bývalý príslušník námornej pechoty. Firma otestovala svoj prvý prototyp vo februári a podľa Sylvana je pripravená spustiť výrobu.

Na vojenskom veľtrhu v Londýne sa tento mesiac zhromaždili davy ľudí v daždi, aby sledovali, ako malé autonómne lode, napríklad K3 Scout od spoločnosti Kraken Technology, manévrujú zákrutami po rieke Temža.

Mal Crease založil Kraken v roku 2020, keď pandémia COVID-19 zastavila jeho podnikanie v oblasti pretekárskych motorových člnov. Jeho tím neskôr získal inovačný grant od Severoatlantickej aliancie. V auguste sa Kraken spojil s nemeckým lodiarskym koncernom NVL Group a založili spoločný podnik.

„Prototyp sme postavili za desať týždňov,“ uviedol Crease. Kraken má už dva výrobné závody v Británii a tretí stavia v Hamburgu. Podľa neho dokážu vyrobiť loď za dva dni a už majú kontrakty s Britániou aj Spojenými štátmi.

Lode K3 Scout, dlhé 8 až 18 metrov, sú plne „plug-and-play“ – teda pripravené na okamžité použitie. Ich modulárna konštrukcia umožňuje rýchlu výmenu súčiastok a výbavy, podobne ako keď sa vkladala kazeta do prehrávača. Využívajú sa na rôzne misie – od prieskumu až po pátracie a záchranné operácie. Cena jednej lode je 250-tisíc dolárov, čo je v kontexte vojenských nákupov mimoriadne nízka suma.

Umelá inteligencia bude mať všetko pod kontrolou

Spoločnosť Helsing, ktorá má k dispozícii obrovský kapitál, expanduje mimoriadne rýchlo. V júni odkúpila nemeckého výrobcu lietadiel Grob. Spolupracuje s rôznymi novými aj etablovanými firmami na vývoji pokročilého softvéru, ako sú systémy umelej inteligencie, ktoré dokážu koordinovať prieskumné misie alebo viesť elektronický boj. Okrem softvéru vyvíja aj technické vybavenie, miniponorky a útočné drony.

„Tieto systémy musíte začať vyvíjať skôr, ako ich vôbec vláda začne platiť,“ povedal spoluzakladateľ Reil.

Minulý týždeň spoločnosť Helsing oznámila, že v závode Grob v Tussenhausene, 88 km od Mníchova, bude vyrábať svoj najnovší projekt – približne 11-metrovú bezpilotnú stíhačku CA-1 Europa. Spoločnosť očakáva, že lietadlo bude schopné vykonávať misie už do štyroch rokov.

V Mníchove programový riaditeľ vysvetlil, ako sa systém umelej inteligencie Centaur učil ovládať stíhačku pomocou opakovaných simulácií leteckých súbojov proti ľudským pilotom.

V tmavom tréningovom centre si dvaja skúsení veteráni sadli do kokpitov simulátorov a postavili sa proti dvom lietadlám, ktoré ovládal práve systém Centaur.

Súboj bol zobrazený na jednoduchom digitálnom displeji. Lietadlá sa otáčali a kľučkovali, postupovali dopredu a ustupovali v zložitej choreografii, zatiaľ čo vypúšťali rakety.

Systém Centaur, ktorý dokáže spracovať desať rozhodnutí za sekundu a zároveň nájsť najúspornejšiu trasu, zostrelil jednu zo stíhačiek pilotovaných človekom. O niekoľko minút neskôr zničil aj tú druhú.

Zakladatelia spoločnosti Helsing a viacerých ďalších obranných startupov upozorňujú, že mnohí investori, ktorí sa do tohto sektora hrnú, vôbec netušia, čo je potrebné na skutočný úspech.

Mať len špičkovú technológiu nestačí. Firiem, ktoré majú skúsenosti s vládnym obstarávaním, je podľa nich veľmi málo.

A návratnosť investícií trvá oveľa dlhšie, než sú zvyknuté bežné firmy rizikového kapitálu.

„Predávať vláde je náročné,“ povedal Chris Sylvan z Cambridge Aerospace. „A malo by to byť náročné. Ide predsa o peniaze daňových poplatníkov – doláre, libry, eurá.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.