O „ústavnom prevrate“, ktorý nikto nevidel, a dohodách o budúcej koaličnej (ne)spolupráci

Mesiace sme v súvislosti s prijatím ústavnej novely počúvali predpovede o odchode Slovenska z Európskej únie, o návrate sovietskych čias, o vymazávaní ľudí, o potláčaní práv menšín či o rušení medzinárodných zmlúv.

A teraz po prijatí novely akoby sa všetky tie hrôzostrašné scenáre o „ústavnom prevrate“ prepadli pod čiernu zem.

Neviem ako vy, ale ja nepočujem, že by na Slovensko prúdili elektrické tanky oslobodzujúcej armády, dokonca ani vyjadrenia od našich európskych spojencov. Že by si ten „ústavný prevrat“ ani nevšimli?

Zdá sa, akoby „koniec demokracie“ nastal iba v červených denníkoch. Pri čítaní týchto článkov by ste však pointu hľadali márne. Nedokážu totiž povedať, čo sa vlastne po prijatí ústavnej novely reálne zhoršilo, kde je tá „katastrofa“, ktorou nás strašili celé mesiace. Jednoducho nie je. V ústave bolo posilnené zachovanie statusu quo v dôležitých hodnotových otázkach tak, aby ostala zachovaná pravda. Pravda o suverenite Slovenska, o biológii človeka, o právach rodičov, žien a detí.

Ako vznikla dnešná podoba ústavnej novely

Náš návrh vznikal už v lete minulého roka v spolupráci s viacerými ústavnými právnikmi a akademikmi, ktorých si vážim a s ktorými dlhodobo spolupracujem. Konzultovali sme najmä to, aby sa Slovensko nedostalo do zbytočného konfliktu s Európskou úniou, no zároveň si uchovalo svoje výlučné kompetencie v otázkach života, rodiny a kultúry.

Až po predložení nášho návrhu do parlamentu prišla reakcia zo strany vlády. Tam som jasne zdôvodnil, prečo je vládna verzia zlá a čo všetko by mohla spôsobiť. Premiér potom zvolal konzílium expertov a v diskusii sa napokon ukázalo, že náš návrh je jediným bezpečným riešením.

Pôvodný vládny návrh sa dotýkal nielen výlučných právomocí Slovenska, ale aj spoločných a dokonca výlučných kompetencií EÚ. To bolo právne neudržateľné.

V európskom práve rozlišujeme tri druhy kompetencií: tie, ktoré patria výlučne Európskej únii, tie, ktoré sú zdieľané medzi Úniou a členskými štátmi, a napokon tie, ktoré sú výlučne v rukách členských štátov. Práve do tejto tretej oblasti nemá Únia zasahovať.

Pôvodný vládny návrh však siahal do všetkých troch kategórií, čo bolo nebezpečné.

My sme to odmietli a sústredili sme sa výhradne na naše vlastné výlučné kompetencie, aby sme sa vyhli akémukoľvek sporu s Európskou úniou. Naša klauzula je interpretačná, teda neberie EÚ žiadne právomoci, iba posilňuje vnútorný rámec nášho ústavného súdnictva.

Toto nie je nič nové – podobnú líniu majú ústavné súdy v Nemecku, Česku či Poľsku, ktoré sa už viackrát postavili proti prechmatom zo strany európskych inštitúcií. Slovensko teraz urobilo to isté – ústavne si zabezpečilo, že o našich výlučných otázkach budeme rozhodovať my sami.

Preto nie je pravda ani to, že by mala novela rušiť medzinárodné zmluvy a tomu podobné hoaxy, ktorým nechcem venovať viac priestoru, ako je nevyhnutné. Koniec koncov, venoval som im už dávnejšie celý článok a aktívne tieto bludy vyvraciam aj v rozhovoroch s novinármi.

A čo bude s potenciálnou koaličnou (ne)spoluprácou?

Zatiaľ čo my v KDH sme sa venovali obsahu a dosiahli konkrétny výsledok v podobe prijatej novely ústavy, v opozičných laviciach sa začína rozdávať jedno ultimátum za druhým.

Strana, ktorá sa dnes vidí ako líder budúcej koalície, podporovaná roztlieskavačmi z červených denníkov, aktuálne rozpráva o tom, koho treba vylúčiť zo spolupráce pred ďalšími voľbami. Najnovšie vraj už nestačí vytesniť len Hnutie Slovensko, ale na čiernu listinu sa má dostať aj KDH.

Nedá mi nepripomenúť strane PS, že rozdávať karty skúšala už pred voľbami v roku 2020 a výsledok poznáme. Karty im vypadli z rúk, do parlamentu sa sami nedostali. Odmietam, aby sa história opakovala v podobe rovnakých politických hier, ktoré škodia krajine viac než komukoľvek inému.

Máme ešte dva roky do volieb. A predsa už dnes niektorí novinári kreslia volebnú mapu, akoby voľby mali byť zajtra. Robia pritom výraznú politickú nadprácu a netreba zabúdať, že tí istí „poradcovia“ radili Richardovi Sulíkovi, aby povalil Hegerovu vládu. Pamätáme si, kam to Slovensko posunulo.

Nepodľahnime preto falošným prorokom ani novinárom moralistom. Držme sa zdravého rozumu a faktov. KDH sa neprezentuje strašením, ultimátami ani marketingovými hrami, ale výsledkami: porazili sme Vladimíra Mečiara, priviedli Slovensko do Európskej únie a dnes môžeme povedať, že sme prijali azda najkonzervatívnejšiu ústavu na svete.

To je odkaz, na ktorom stojíme – a to je aj základ, z ktorého chceme budovať budúcnosť Slovenska.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor na publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.