Vo Švédsku sa strelnou zbraňou vraždí najviac v Európe. Spojenie s migráciou je tabu

Švédsko patrilo vo svojej zlatej ére v 70. rokoch medzi krajiny s najnižšou mierou kriminality vôbec. Na periférii slovnej zásoby obyvateľov tejto vyspelej severskej krajiny dlhú dobu ležali pojmy ako krádež, vražda či znásilnenie. Dnes to už neplatí. Aký je dôvod?

Hoci obhajcovia liberálnych teórií používajú viaceré páky na potlačenie skutočnej odpovede vrátane dobre známeho nezverejňovania etnickej príslušnosti páchateľov, najväčší podiel na tejto tragédii má zrejme premena spoločnosti z etnicky homogénnej na výrazne multikultúrnu.

Uvedená transformácia oficiálne započala v roku 1975, kedy parlament v Štokholme rozhodol, že Švédsko, v ktorom toho času tvorili takmer polovicu prisťahovalcov kultúrne blízki susední Fíni, sa stáva multikultúrnou krajinou a plne sa otvára svetovej migrácii.

(Ne)očakávaný výsledok?

Prípadov, kedy je kauzalita medzi zvýšenou migráciou a zvýšenou kriminalitou nespochybniteľná, je hneď niekoľko. Sveriges Radio s odvolaním sa na Dagens Nyheter pred dvomi rokmi napríklad informovalo, že 90 percent krádeží áut v tomto štáte majú na svedomí skupiny pochádzajúce zo zahraničia.

Pokiaľ ide o závažnejšie majetkové delikty, v zmysle dát Národného operačného policajného oddelenia (NOA) stoja zahraničné skupiny aj za približne polovicou všetkých domových vlámaní v tomto škandinávskom štáte.

Priam neuveriteľne pôsobí aj fakt, že v roku 2018 prišlo vo Švédsku v priemere takmer každý druhý deň k útoku pomocou výbušniny. Tamojšia polícia podľa BBC vtedy zaznamenala až 162 explózií. Ešte rok predtým pritom nemala polícia na zaznamenanie útoku pomocou výbušniny vlastnú kategóriu.

Oficiálne sa tento fenomén vysvetľuje vojnou gangov a nie samotnou migráciou. Faktom však je, že podľa švédskych novín Expressen malo až 94,5 percenta členov gangov v metropole Štokholm aspoň jedného rodiča pochádzajúceho z cudziny. Článok o tom z webu medzičasom stiahli.

Neproporčné zastúpenie medzi páchateľmi majú cudzinci aj medzi tými najvážnejšími zločinmi. V roku 2018 napríklad švédsky verejnoprávny telerozhlas SVT informoval, že väčšina ľudí odsúdených za znásilnenie a pokusy o znásilnenie sa narodila v zahraničí, konkrétne až 58 percent.

Esejistka somálskeho pôvodu Ayaan Hirsi Aliová, imigrantka žijúca v Holandsku, vo webovom magazíne Unherd uviedla, že Švédsko sa stalo európskou „metropolou“ znásilnenia. Aliová je známa kritička islamu volajúca po reformácii tohto náboženstva a prisťahovaleckú problematiku hodnotí pomerne tvrdo.

Európski premianti

Zatiaľ posledným príkladom švédskych problémov so zločinnosťou je správa tamojšej rady pre prevenciu kriminality, podľa ktorej zaznamenalo Švédsko za posledných 15 rokov najvyšší počet úmrtí v dôsledku streľby v celej Európe. Oficiálne sa tento jav ale s migráciou nespojuje.

Ako píše Mladá fronta Dnes, na základe analýzy údajov z 22 európskych krajín poskytnutých Eurostatom a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vypočítala výskumníčka rady Klara Hradilová-Selinová, že Švédsko je na prvom mieste. Väčšinu obetí tvoria muži vo veku 20 až 30 rokov.

„Streľba v krajine sa stala tak bežnou, že už sa ani nedostáva na titulné stránky novín. Správy o útokoch sú rýchlo nahrádzané titulkami o športových udalostiach a celebritách. Čitatelia voči násiliu stratili cit,“ varovala na stránkach portálu Politico švédska novinárka Paulina Neudingová.

Svetlé zajtrajšky zrejme neprídu

Situácia sa pritom v dohľadnej dobe zrejme nezlepší. Dôvodom je aj pokles počtu policajtov v službe a pokrivkáva aj ich efektivita. V roku 1980 napríklad dokázala polícia v Göteborgu vyriešiť až 80 percent vrážd. V súčasnosti tento pomer klesol iba na 20 percent.

Obmedzenie trendu, ktorý krajinu doviedol na okraj priepasti, je pritom v nedohľadne, práve naopak. Podľa štúdie Pew Research je možné, že v roku 2050 budú tvoriť 30 percent švédskych obyvateľov moslimovia. Stredné odhady hovoria o 20 percentách. Ak bude migrácia úplne utlmená, podiel moslimov by mal presiahnuť 11 percent.

Ako informoval Štandard v apríli, podľa Kyöstiho Tarvainena, emeritného profesora systémových analýz na fínskej Aalto University v Helsinkách, môže demografická zmena do roku 2065 dospieť do bodu, kedy budú Švédi menšinou vo vlastnom štáte.