Český návrat do minulosti: Prečo Babiš opäť kraľuje

Hoci od začiatku sčítavania hlasov zaznamenalo ANO pokles podpory z pôvodných 40 percent na konečných 34,51 percenta, tento vývoj bol očakávateľný. Ako posledné sa tradične sčítajú výsledky z veľkých miest, kde má hnutie slabšie pozície.

Rozdiel medzi hlavným mestom a zvyškom republiky sa opäť prejavil – koalícia Spolu zvíťazila iba v Prahe. Andrej Babiš však nemusí smútiť. Jeho hnutie dosiahlo najlepší výsledok vo svojej histórii.

Jeho líder i politickí poradcovia dokázali skvele reagovať na aktuálnu situáciu. Zatiaľ čo bývalé vládne strany viedli kampaň s heslom, že „ide o všetko“, Babiš sa nenechal vyviesť z miery. Svojim voličom ponúkol presne to, čo chceli počuť: že sa všetkým bude žiť lepšie a že všetkým „pridá peniaze“. Česi volia predovšetkým peňaženkou, a to Babiš dokonale pochopil a využil.

Hlavnou témou kampane končiacich vládnych strán bol varovný naratív o náraste sily populistov, ktorí by údajne mohli zatiahnuť Českú republiku „niekam na Východ“. Tento pojem bol však vágny a často sa spresňoval len varovaním, že „predsa nechceme dopadnúť ako Slovensko alebo Maďarsko“.

Takéto prirovnania však boli zavádzajúce, pretože ignorovali historický vývoj a politickú špecifickosť týchto krajín. V predvolebnom chaose, keď sa v médiách neustále obhajovala demokracia a jej hodnoty, sa Andrej Babiš perfektne zorientoval.

Ponúkol voličom istotu: svet možno nebude dokonalý ani morálne bezchybný, ale bude „náš“ a stabilný. Babiš využil to, že ľudská pamäť má tendenciu potláčať zlé spomienky a zvýrazňovať tie dobré. U voličov dokázal vzbudiť dojem, že môže vrátiť krajinu do predcovidovej éry, keď – ak pominieme chaotické obdobie pandémie, ktoré mimochodom nezvládli politickí lídri nikde na svete – mal pozitívnu ekonomickú bilanciu.

Tá síce viac vychádzala z priaznivého ekonomického kontextu ako z jeho osobných schopností, ale bolo to obdobie relatívneho pokoja. Vojna na Ukrajine prebiehala v nízkej intenzite, energetická kríza ešte nebola známa a inflácia sa držala dvojpercentného cieľa. Babiš dokázal tieto vzdialené spomienky maximálne využiť, aby voľby vyhral.

Nostalgia nad ideológiou: Recept na úspech

Túžba po stabilite priviedla do košiara hnutia ANO nečakane veľké množstvo voličov. Voľby tiež ukázali, že Česi nechcú radikálne antisystémové riešenia.

Veľkým prekvapením bolo, že ľavicové zoskupenie Kateřiny Konečnej Stačilo sa do parlamentu vôbec nedostalo, hoci väčšina prieskumov jeho úspech považovala za istý. Strany hlásiace sa ku klasickým ľavicovým hodnotám v Česku príliš neuspeli.

Nezamestnanosť zostáva relatívne nízka a chudobnejšia pracujúca trieda vidí riešenie skôr v Andrejovi Babišovi, ktorý svojim voličom sľubuje, že ak sa bude dariť jemu, bude sa dariť aj im. Volanie po radikálnejších zmenách ľudia radšej vymenili za prísľub zle platenej, ale stabilnej práce.

S výsledkom nemôže byť spokojná ani Okamurova SPD. Po štyroch rokoch v opozícii očakávala lepší výsledok ako 7,7 percenta. Téma boja proti Ukrajincom, ktorí údajne berú Čechom prácu a bývanie, nezabrala tak, ako strana dúfala. Tento naratív rezonoval viac pred dvoma rokmi. Rovnako ako pri hnutí Stačilo platí, že ľudia nakoniec preferujú zachovanie súčasného stavu pred radikálnou zmenou.

Voľby v Česku ukázali, že spoločnosť zatiaľ nie je pripravená na antisystémové riešenia. Systém síce nefunguje dokonale, ale jeho nedostatky väčšina spoločnosti stále toleruje výmenou za zdanlivú stabilitu a nemennosť. Česi nie sú revolucionári.

Motoristi na vzostupe

Stávka na umiernenosť sa naopak vyplatila Motoristom. Niekoľko mesiacov pred voľbami kládli dôraz na to, že nie sú výrazne antisystémovou stranou a nespochybňujú ani NATO, ani Európsku úniu. Naopak, EÚ podľa nich potrebuje reformu a NATO by malo byť viac v súlade s cieľmi a zámermi amerického prezidenta Donalda Trumpa, ku ktorého politike sa Motoristi hlásia. K tomu pridali dôraz na klasické pravicové hodnoty, čím oslovili sklamaných voličov ODS. Tieto hlasy potom chýbali koalícii Spolu.

Celkovo sa dá povedať, že si Česi vo voľbách vybrali predovšetkým nostalgický návrat do nedávnej minulosti. Otázkou zostáva, či je tento postoj udržateľný v rýchlo sa meniacom svete. Andrej Babiš nasľuboval voličom hory doly bez toho, aby jasne uviedol, kde na svoje plány vezme peniaze.

Jeho riešenie v podobe efektívnejšieho výberu daní a boja proti sivej ekonomike je chvályhodné – dane možno skutočne vyberať efektívnejšie. Ani ten najlepší výber daní však nestačí na pokrytie súčasného rozpočtového deficitu. Česká vláda už teraz trpí nedostatkom prostriedkov, nieto aby si mohla dovoliť zvyšovať platy štátnym zamestnancom alebo výrazne skracovať čakacie doby v zdravotníctve, ako Babiš vo svojej kampani sľuboval.

Koaličná hádanka: Pragmatizmus verzus hodnoty

Babiš sa možno pokúsi zostaviť jednofarebnú vládu, ale s iba 80 poslancami nie je jasné, ako by mohol získať dôveru parlamentu.

Prirodzene sa ponúka možnosť koalície ANO s Motoristami a SPD, ktorá by disponovala pohodlnou väčšinou. Problém však nespočíva v počte poslancov, ale v obtiažnej zlučiteľnosti programov.

ANO presadzuje pragmatickú politiku, zatiaľ čo jeho voliči neočakávajú hodnotovo vyhranený prístup. Tento štýl je však problematický pre potenciálnych koaličných partnerov, ktorí naopak hodnotovú politiku vyznávajú. Motoristi chcú byť klasickou pravicovou stranou, SPD zase národný.

Pre obe strany to predstavuje značné riziko. Pokiaľ pristúpia na pragmatický štýl Babišovho hnutia a potlačia svoje hodnotové agendy, hrozí im, že v nasledujúcich voľbách stratia časť svojej identity – a s ňou aj voličov, ktorí od nich očakávajú jasne vyhranenú politiku.