Minulý rok sme si pripomínali sté výročie jeho smrti a vzniklo niekoľko filmových diel o jeho živote a tvorbe. Lenže hodnotiť, čo sa o tomto autorovi napísalo a nakrútilo, je jednoducho nemožné. Preto by som rada písala o samotnom filme Franz a zaradila ho do kontextu tvorby režisérky Agnieszky Hollandovej.
Čo film prináša? Dá sa to zhrnúť jedným slovom – mozaiku. Vidíme fragmenty Kafkovho života, veľkú časť predstavuje jeho vzťah k rodine – najmä k dominantnému otcovi. Sledujeme neisté interakcie so ženami a začiatky jeho autorskej tvorby. Toto všetko zmiešané s reflexiou jeho dnešného marketingového využitia ako pražského suveníru.
Autori naznačujú, že autor a jeho dielo sa nedajú spoznať, a preto zvolili fragmentárny spôsob zobrazenia. Nie je to celkom pravda. O Kafkovi vieme za roky fanatického bádania takmer všetko a odborníci sa v mnohom zhodnú. Film, ktorý je formálne zaujímavý, však stavia na chronicky známych klišé. Nie je to nová, ani vlastná, ale skôr ilustrovaná cesta.
V tejto súvislosti je dôležitá postava scenáristu Mareka Epsteina. Spolu s režisérkou Agniezskou Hollandovou vytvorili film Šarlatán, kde zo života geniálneho liečiteľa, ktorý vstúpil do života státisícom ľudí (Jana Mikoláška) urobili homosexuálnu romancu. O tom hlavnom – jeho schopnosti uzdravovať – sme sa dozvedeli málo. Už druhý raz film nedokázal z osobnosti, ktorú zobrazoval, ponúknuť to podstatné.
