Vlaky do Viedne po návrate cez Marchegg zrýchlia. Potenciál rýchlotrate využijú iba sčasti

„Na ňom sme zvýšili rýchlosť z 80 na 120 kilometrov za hodinu. Najväčšia časť trate medzi Viedňou a Bratislavou je na rakúskej strane, ktorá bola modernizovaná na 200 kilometrov za hodinu," povedal šéf ŽSR.

Aktuálna časová úspora je hlavne na rakúskej strane. „Na slovenskej strane je úspora času v jednotkách minút. Modernizovali sme len tento úsek, a nie celý úsek po Bratislavu," vysvetľuje Bednárik.

Zrýchlenie na 200 kilometrov neplánujú

Modernizácia slovenského úseku na 200-kilometrovú rýchlosť by bol časovo a finančne oveľa rozsiahlejší a náročnejší projekt. „Pásku by sme strihali o šesť rokov. Bol by to úplne iný zásah do chráneného územia, úplne iné stavebné úpravy a oblúky," upozorňuje.

V rámci plánovaného zdvojkoľajnenia úseku z Devínskej Novej Vsi k hranici s Rakúskom nepredpokladá zvyšovanie rýchlosti pre jeho krátkosť. „Táto trať vznikla za cisára Ferdinanda (v polovici 19. storočia) pre nákladnú dopravu. Nákladný vlak rýchlejšie ako 120 kilometrov za hodinu nikdy nepôjde," ozrejmuje Bednárik.

Za najväčší prínos obnovy úseku považuje práve jeho elektrifikáciu. Povinnosť prepravy lokomotív na nezávislú trakciu ho zdegradovala na regionálny význam, čo sa týka siete európskych koridorov TEN-T.

„Tým, že sme trať elektrifikovali, lokomotíva, ktorá pôjde napríklad z prístavu Gdansk do Istanbulu, kľudne môže ísť touto trasou. To je výrazný posun, že netreba vymieňať lokomotívy. To, že treba vymieňať rušňovodičov, je iný príbeh," podotýka Bednárik.

Vlaky z Petržalky do Viedne pokračujú

Od 11. októbra bude medzi Bratislavou a Viedňou cez Marchegg jazdiť 19 párov vlakov denne. „Z hlavnej stanice Bratislava do Viedne bude fungovať súprava s piatimi vozňami, ktorú bude ťahať náš elektrický Vectron. Celková prepravná kapacita vlaku bude 380 miest na sedenie," priblížil generálny riaditeľ ZSSK Peter Helexa. Pribudnú tri páry vlakov skoro ráno a neskoro večer.

Pokračujú aj vlaky na linke z bratislavskej Petržalky do Viedne cez Kittsee, kde počas výluky na severnej trase cez Marchegg výrazne pribudlo cestujúcich. Podľa šéfa národného dopravcu premáva na južnej trase 23 párov vlakov.

„Očakávame, že sa nám podarí pokoriť hranicu dvoch miliónov pasažierov ročne," povedal Helexa. „V roku 2023 sme mali najviac 1,9 milióna pasažierov ročne cez Petržalku a Marchegg," pripomenul.

ZSSK plánuje v novom grafikone od polovice decembra zaviesť tri páry diaľkových vlakov z Košíc priamo do Viedne.

Viaceré dôvody oneskorenia

Elektrifikácia úseku podľa ministra dopravy Jozefa Ráža meškala pre viaceré nepredpokladané udalosti. „Dvakrát sme mali veľké povodne. Našli bunker v pilieri mosta. Je to prvý železničný most postavený na Slovensku," hovorí minister s tým, že je aj pamiatkou. Práce predĺžilo aj to, že trať je v systéme NATURA 2000 aj v chránenej krajinnej oblasti IV. stupňa ochrany.

ŽSR uzavreli zmluvu so združením slovenskej a českej dcéry rakúskej stavebnej spoločnosti Porr v marci 2024. Práce na úseku mali stihnúť pôvodne do konca minulého roka.

Pôvodná zmluvná cena prác za takmer 11 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty po dodatku zatiaľ vzrástla na 11,3 milióna eur. Finančné prostriedky na projekt sú z programu Európskej únie Nástroj na prepájanie Európy, zo štátneho rozpočtu a zdrojov ŽSR.

Očakávaný rast záujmu

Expert na železnice Jiří Kubáček očakáva na obnovenej linke určitý rast záujmu cestujúcich, najmä pre skrátenie času cestovania a priaznivú polohu bratislavskej hlavnej stanice.

„Po obnovení linky cez Marchegg predpokladám návrat frekvencií na linke z Petržalky do pôvodných pomerov, možno s určitým presunom cestujúcich v prospech linky cez Marchegg," zareagoval pre Štandard Kubáček.

Objednávanie linky cez Kittsee je dominantne v rukách rakúskeho dopravcu ÖBB. Odborník si myslí, že linka bude pokračovať, keďže obsluhuje iné územie než linka cez Marchegg. 

Úpravy na slovenskej strane nestačia

ŽSR potvrdzujú, že na úseku Bratislava hlavná stanica – Devínska Nová Ves ostáva maximálna rýchlosť 80 až 120 kilometrov za hodinu. Modernizovaný je len krátky úsek medzi štátnou hranicou a stanicou Devínska Nová Ves.

„Z tohto dôvodu nie je technicky možné dosiahnuť jazdný čas 40 minút medzi Bratislavou a Viedňou len na základe úprav na slovenskom území. Pri nasadení vozňov ZSSK, ktoré budú súčasťou týchto spojov, bude maximálna rýchlosť vlaku 160 kilometrov za hodinu," ozrejmuje pre Štandard hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.

Skrátenie jazdného času vlakov na linke Bratislava – Viedeň pod 45 minút je podľa Kubáčka technicky možné iba v prípade najrýchlejších vlakov, ktoré obsluhujú len najvýznamnejšie tarifné body a plne využijú rýchlosť 200 kilometrov za hodinu na rakúskej trati.

„U zastávkových vlakov bola, samozrejme, predpokladaná dlhšia cestovná doba," pripomína Kubáček. „Medzi Devínskou Novou Vsou a Bratislavou hlavnou stanicou sú povolené rýchlosti v rozmedzí 80 až 120 kilometrov za hodinu s obmedzením v obvode hlavnej stanice na 30 kilometrov za hodinu," dodáva expert.

Nevyhnutná aj druhá koľaj

Podľa ministra Ráža ide o dôležitú tepnu, v budúcnosti by mala byť zdvojkoľajnená. Generálny riaditeľ ŽSR tvrdí, že je to nevyhnutné. Prvú časť posudzovania vplyvov na životné prostredie už majú schválenú a druhú pripravujú.

„Ak vláda rozhodne, že to bude strategická investícia, do šiestich až siedmich rokov budeme mať túto trať aj zdvojkoľajnenú," predpokladá Bednárik s tým, že cena zatiaľ nie je známa.