Zmysel moldavskej volebnej frašky. A hrozba ukrajinského scenára

Posledný septembrový víkend Moldavci opäť volili. Po minuloročných prezidentských voľbách a referende o EÚ sa tentoraz konali parlamentné voľby. Dopadlo to ako obvykle, probruselské sily zvíťazili. Ale boj za moldavskú „demokraciu“ vyšiel o niečo drahšie ako predtým: na ohýbaní justície, mediálnych manipuláciách, šikanovaní opozičných voličov i bruselských dotáciách. Ale európska elita urobila z Moldavska jedno z bojísk vplyvovej vojny s Ruskom a v takom prípade musia ísť bokom starosti o demokraciu či nejaké to euro.

Démonizácia opozície, gumové paragrafy a volebné obštrukcie

Posledný bruselský triumf v Moldavsku - polovica pre hlavnú vládnu stranu, štvrtina pre opozičných - je výsledkom dobre zohratého scenára s niekoľkými inováciami. Moldavská demokracia je dnes riadená bojom proti korupcii a ruskému vplyvu. Týmito dvoma veľkými cieľmi odôvodňujú probruselské sily rušenie televíznych staníc, internetových médií aj súdne procesy s opozičnými politikmi.

Moldavské úrady sa neuspokojili s obvyklou mediálnou démonizáciou opozície. Niekoľko dní pred voľbami varovala prezidentka Sanduová, že krajine ide skutočne o všetko. V ten istý deň prebehli stovky razií proti údajným kremeľským sieťam s viac ako sedemdesiatimi zatknutými; úrady tým korunovali volebnú kampaň, počas ktorej prebehlo vyše dvetisíc domových prehliadok a razií. Umožňujú ich gumové paragrafy trestného zákona, stíhajúce za vlastizradu aj „dezinformačné kampane“.

Vyraďovanie z volieb a manipulácia s počtami volebných miest v zahraničí

Pár dní pred voľbami tiež volebný úrad vyradil dve strany, ktoré volali po silnejších vzťahoch s Ruskom, pretože mali nakupovať hlasy a profitovať z nejasného zahraničného financovania. Kľúčovú úlohu v tomto boji zohráva moldavská spravodajská služba. Jej šéf Alexandru Musteata pracoval pred nástupom do funkcie desať rokov pre Sorosovu mimovládku v Kišiňove.

Úrady tiež opäť siahli k obľúbenému nástroju, ktorým je komplikovanie volieb tým, ktorí volia opozíciu. V odštiepeneckom Podnestersku, kde žije viac ako desatina obyvateľov, malo byť iba 12 volebných miestností, oproti štyridsiatim - pred štyrmi rokmi.

Nakoniec tam nebolo žiadne, obyvatelia odštiepeneckej republiky mali z „bezpečnostných dôvodov“ voliť mimo Podnesterska, ale na volebné miesta sa nedostali, pretože úrady zavreli z „technických dôvodov“ mosty cez Dnester.

A ako predtým tristotisíc Moldavcov žijúcich v Rusku malo k dispozícii iba dve volebné miesta, zatiaľ čo len v Taliansku ich bolo vyše sedemdesiat pre diaspóru, ktorá je menej početná, ale proeurópska.

Korupcia proeurópskej elity sa nevyšetruje

Obvinenia z korupcie môžu mať reálny základ, koniec koncov ide o krajinu, kde všeobecná miera korupcie dosahuje takmer ukrajinské pomery. Napodiv však smerujú iba proti proruským politikom; oligarcha Ilan Šor už niekoľko rokov žije v ruskom exile. Guvernérka gagauzskej autonómnej oblasti, kde je kišiňovská vláda rovnako neobľúbená ako v Podnestersku, Jevgenija Gutulová vyfasovala v auguste za Šorovu podporu sedem rokov väzenia.

Nie je však počuť o kauzách prezidentkiných podporovateľov, ani o kauzách okolo európskych fondov, pritom do krajiny ich tečie viac ako dosť. Za posledné štyri roky pritiekla z Bruselu viac ako miliarda eur a s dvoma miliardami sa počíta na obdobie 2025-2027. To sú - aj na bruselské pomery - veľké peniaze.

Priemerná ročná dotácia Moldavska na tento rok a nasledujúce dva roky vychádza na 4 percentá HDP; na porovnanie je čistý prílev európskych fondov na Slovensko okolo 2 percent a do Česka necelé percento. Keď moldavské úrady obviňujú Rusko zo zasahovania do moldavskej politiky cez sociálne siete a tréning aktivistov, tak suma, ktorú podľa nich Rusko na moldavské operácie vydáva, nepresahuje jedno percento moldavského HDP.

Či skutočne Rusko do Moldavska toľko investuje, nemožno z nezávislých zdrojov potvrdiť ani vyvrátiť. Je však isté, že ruský vplyv je rovnako reálny ako korupcia. Súvisí s tým, že významná časť moldavskej spoločnosti vidí budúcnosť v silných vzťahoch s Ruskom, podobne ako jej iná časť sa orientuje k Európe.

Bez neutrality hrozí krajine ukrajinský scenár

Z volebného výsledku sa nedozvieme, aké veľké tieto časti sú, pretože proeurópsky naladená vláda urobila všetko preto, aby druhú stranu potlačila. Aj tak získali proruské strany viac ako tretinu kresiel v parlamente. Ak by voľby boli skutočne férové, mohli by stúpenci spolupráce s Ruskom zvíťaziť, ako už niekoľkokrát v minulosti.

Ale toto dnes v Európe nechcú pripustiť. Každý, kto v bruselskej politike niečo znamená, sa v posledných mesiacoch musel objaviť v Kišiňove. Okrem návštev predsedníčky Európskej komisie Leyenovej sa do Kišiňova koncom augusta spoločne vypravili francúzsky prezident Macron, nemecký kancelár Merz a poľský premiér Tusk.

Európska angažovanosť sa neobmedzuje na peniaze a návštevy. Šéf siete Telegram Pavel Durov upozornil, že keď bol koncom minulého a začiatkom tohto roka vo Francúzsku zadržiavaný, predložila mu francúzska spravodajská služba zoznam moldavských telegramových kanálov, ktoré by mali byť pre svoj zločinný obsah zrušené. Ukázalo sa však, že jediným zločinom väčšiny z nich boli proruské pozície.

Bruselská elita sa dnes snaží Moldavsko pripútať k NATO. Ale ak sa má v tejto vnútorne rozdelenej krajine medzi Európou a Ruskom vládnuť demokraticky, treba počítať s tým, že raz budú mať prevahu stúpenci Bruselu a inokedy Moskvy.

Aby krajina takéto zmeny bez problému ustála, musí sa držať neutrality, ktorú v deväťdesiatych rokoch vložili do ústavy otcovia moldavskej nezávislosti. Inak hrozí ukrajinský scenár, v ktorom sa Moldavsko stane ďalším bojiskom v zástupnej vojne medzi Západom a Ruskom.