Pohrebisko impérií: Pád Kábulu sa očakáva čoskoro. USA zrejme čaká osud Sovietov

Militantné hnutie Taliban obsadilo Laškargáh, metropolu afganskej provincie Helmand na juhu krajiny. Podľa nemenovaného predstaviteľa afganskej bezpečnosti, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP, vojenskí a vládni predstavitelia po uzavretí dohody s militantmi z Talibanu mesto evakuovali.

Ide tak už o trinástu provinčnú metropolu z celkových 34, ktorú Taliban obsadil v priebehu jedného týždňa. Len vo štvrtok dobyl Kandahár, čo je druhé najväčšie mesto v krajine, ďalej Herát, tretie najväčšie mesto, ako aj mesto Ghazní, ktoré sa nachádza iba 150 kilometrov od Kábulu.

Trump viní Bidena

Vinu za súčasný rýchly postup bojovníkov Talibanu pripisuje bývalý americký prezident Donald Trump svojmu nástupcovi Joeovi Bidenovi.

Trump vyhlásil, že ak by bol stále prezidentom on, stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu by bol „úplne iný a oveľa úspešnejší“. Biden podľa neho rozhodol o odsune vojakov z Afganistanu bez toho, aby Talibanu stanovil akékoľvek podmienky.

„Keby som bol prezidentom ja, svet by videl, že náš odsun z Afganistanu by bol spojený s podmienkami,“ uviedol Trump vo vyhlásení.

To, čo talibovia robia v súčasnosti v Afganistane, by podľa neho bolo za jeho vlády „neprijateľné“. Trump to podľa vlastných slov svojho času sám tlmočil najvyšším lídrom Talibanu.  

Afganskí vojaci hliadkujú po opätovnom prevzatí kontroly nad časťami mesta Herát na severozápade Afganistanu.

Počet vojakov znížil už Trump

Ako konkrétne by sa dal súčasný bleskový postup zastaviť bývalý šéf Bieleho domu neuviedol.

Mnohí kritici však pripisujú vinu za súčasnú zlú bezpečnostnú situáciu v Afganistane práve Donaldovi Trumpovi, ktorého administratíva vlani uzavrela dohodu s Talibanom a následne prudko znížila počet amerických vojakov v krajine.

Západ posiela špeciálne sily a evakuuje občanov

Agentúra AP pritom informovala, že Kanada vyšle do Afganistanu svoje špeciálne jednotky, ktoré evakuujú zamestnancov kanadského veľvyslanectva v metropole Kábul predtým, ako ho zatvoria.

Len niekoľko týždňov pred plánovaným odsunom z Afganistanu americká vláda vo štvrtok informovala, že vyšle do Afganistanu približne 3 000 vojakov, ktorí pomôžu pri evakuácii niektorých zamestnancov veľvyslanectva USA v Kábule.

Británia vo štvrtok takisto uviedla, že do Afganistanu vyšle približne 600 vojakov, aby pomohli britským štátnym príslušníkom opustiť krajinu uprostred rastúcich obáv o bezpečnosť.

Americký prezident Joe Biden a afganský prezident Ašraf Ghaní.

Pád Kábulu sa očakáva čoskoro

Taliban začal svoju mohutnú ofenzívu v máji, keď sa z Afganistanu začala posledná fáza sťahovania jednotiek USA a ich spojencov, ktoré v krajine pôsobili dve desaťročia. Odsun medzinárodných vojsk má byť úplne dokončený do 31. augusta, takže z krajiny už prakticky odišli všetci zahraniční vojaci.

Afganská vláda už takmer stratila kontrolu nad severnou a západnou časťou krajiny. Podľa odhadov amerických tajných služieb by talibovia mohli ovládnuť Kábul do 90 dní od ukončenia odsunu. Odborníci pritom varujú, že víťazstvo Talibanu môže viesť k emigrácii až 3 miliónov Afgancov.

Pohrebisko impérií

Americké angažovanie sa v Afganistane tak zrejme skončí podobne, ako to bolo v prípade sovietskej intervencie v 80. rokoch minulého storočia. Sovieti vtedy po asi 10 rokoch konfliktu prišli o viac ako 14-tisíc vojakov.

Vojenská operácia Američanov a ich spojencov v krajine trvá už 2 desaťročia a na strane koalície si vyžiadala okolo 3 500 úmrtí medzi regulárnymi jednotkami, no až 65 000 vojakov lojálnych kábulskej vláde. Počas sovietskej aj americkej intervencie boli zabité desaťtisíce islamistických povstalcov.  

Sovietov z Afganistanu moslimskí povstalci vyhnali aj vďaka výdatnej pomoci od Spojených štátov amerických. Paradoxne, mnohí z týchto bojovníkov o desaťročie neskôr bojovali práve proti Američanom.

Prosovietska vláda v Kábule sa pri moci udržala ešte tri roky, a teda prežila aj samotný Sovietsky zväz. Súčasná vláda podporovaná Američanmi však podľa samotných odhadov Washingtonu padne do niekoľkých mesiacov.

Tisíce mŕtvych a nepredstaviteľné množstvo finančných prostriedkov obetovaných v krajine prezývanej „pohrebisko impérií“ v oboch prípadoch nestačili a ťažko si dnes vieme predstaviť scenár, v ktorom by americký príbeh v Afganistane neskončil „sovietskym“ zakončením.

Foto: TASR/AP

(tasr, ste)