Súboj exministerky s ministerkou: Milanová obviňuje, Šimkovičová vracia úder

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) čelí v poslednom období kritike v súvislosti s hospodárením v rezorte. Naposledy ju politickí oponenti kritizovali za predražené letenky do USA, ktoré boli hradené zo štátnej kasy.

Prácu súčasnej ministerky kultúry sleduje aj jej predchodkyňa Natália Milanová (Hnutie Slovensko), ktorá upozorňuje na rozhadzovanie financií v čase konsolidácie zo strany Šimkovičovej. Hovorí o „šafárení“ s peniazmi všetkých daňových poplatníkov.

„Nuž, po dvoch rokoch nemá ministerstvo kultúry nič, čím by sa vedelo pochváliť. (Šimkovičová) zničila všetko fungujúce, dehonestuje kultúrnu obec, vyhodila odborníkov, vyhráža sa všetkým, ktorí nesúhlasia,“ uviedla pre Štandard Natália Milanová, ktorá bola šéfkou rezortu kultúry v rokoch 2020 až 2023. V tom období sa o nej hovorilo, že je najmenej viditeľnou ministerkou v Matovičovej a neskôr v Hegerovej vláde.

Bývalá ministerka kultúry sa zamerala aj na spomenuté cesty súčasnej ministerky do Ameriky. „Zahraničné pracovné cesty ministerstva kultúry sú vždy dobre utajenou misiou. A vždy poriadne drahou,“ uviedla pre Štandard Milanová. Podľa dokumentu (Štandard disponuje materiálom, kde sú vyčíslené náklady, poznámka redakcie) účet za minuloročné letenky a ubytovanie bol 30-tisíc eur.

Ten tohtoročný let do USA pre dve osoby na 47. ročník festivalu Slovak Heritage v New Jersey, venovaný Slovákom dlhodobo žijúcim v zahraničí, vyšiel podľa dokumentu dostupného na ministerstve kultúry 15 940 eur. Túto informáciu však Šimkovičová poprela. 

„Letenky za 16-tisíc nikto nekupoval, toľko nestáli,“ tvrdila na tlačovej konferencii. Petra Demková, riaditeľka odboru komunikácie ministerstva kultúry, následne pre Štandard objasnila, že „objednávka leteniek bola síce v sume 16-tisíc eur, no ich konečná výška bola napokon 12 940 eur“.

Infožiadosti ako politická zbraň

Exministerka Milanová poukazuje na nezmyselné rozhadzovanie peňazí daňových poplatníkov v čase konsolidácie, keď vláda hľadala možnosti, ako a kde šetriť. Ako príklad uvádza výmenu kobercov a podlahy na ministerstve kultúry, ktoré podľa faktúry vyšli na viac ako 68-tisíc eur, či nový nábytok za takmer 60-tisíc eur.

„Toalety na ministerstve kultúry robila firma Universal Exports za 150-tisíc eur,“ vyčíslila Milanová. K rozhadzovaniu financií daňových poplatníkov pridáva aj faktúru za tohtoročné Celonárodné oslavy príchodu sv. Cyrila a Metoda vo výške viac ako 237-tisíc eur. 

Bývalá ministerka svoje tvrdenia podkladá faktúrami a dokumentmi, ktoré si vyžiadala na základe infozákona o slobodnom prístupe k informáciám. (Faktúry a objednávky má Štandard k dispozícii, poznámka redakcie). „Občas mi aj odpovedia,“ konštatuje Milanová na adresu ministerstva, kam často smeruje svoje otázky. Ako vraví, infožiadostí bolo dosiaľ za ministrovania Šimkovičovej približne päťdesiat.

Ministerka kultúry Šimkovičová sa už na adresu Milanovej vyjadrila na tlačovej konferencii. Bývalú ministerku spomenula v súvislosti s neustálymi a podľa nej nerelevantnými otázkami, ktorými rezort kultúry pravidelne zaťažuje a dennodenne si cez infožiadosti pýta odpovede. Ministerstvo sa tak podľa Šimkovičovej slov nemôže venovať ďalším dôležitým témam. 

Šimkovičová sa vyjadrila aj k infozákonu, v rámci ktorého sú štátne orgány povinné sprístupňovať informácie týkajúce sa napríklad hospodárenia s verejnými prostriedkami. Tvrdí, že častokrát im chodia nezmyselné otázky od rôznych fiktívnych osôb. „Viete, aké otázky sa nás pýtajú? Keď som mala obed s veľvyslancami, tak napríklad: čo sme jedli? Tak to mi už príde trošku smiešne,“ spomína. 

Predražený pozemok

Natália Milanová otvára aj prípad údajne predraženého pozemku v Novej Polhore pri Košiciach, ktorý ministerstvo kultúry kúpilo za 3,5 milióna eur. „My vieme, že vedľajší pozemok sa pred deviatimi mesiacmi predával za 94 eur za štvorcový meter bez DPH. Ministerstvo ten svoj kúpilo za 243 eur za štvorcový meter,“ objasňuje Milanová s tým, že rezort kúpil trojnásobne drahší pozemok.

„Ministerstvo kultúry v tejto súvislosti upozornilo, že dnes už bývalá riaditeľka Správy rezortných zariadení konala pri kúpe pozemku v Novej Polhore na vlastnú zodpovednosť a bez vedomia rezortu,“ objasnila pre Štandard opäť Petra Demková.

Ako ďalej Demková spresnila, uvedené kroky riaditeľka podnikla napriek tomu, že z ministerstva mala jednoznačný pokyn dbať pri príprave projektu na efektívnosť a hospodárnosť využívania verejných prostriedkov.

„Zdôraznili sme, že prioritou zostáva transparentný a zákonný priebeh projektu výstavby centrálneho depozitára,“ uvádza Demková s dôvetkom, že v najbližšom období bude pripravený nový proces, ktorý zabezpečí, že obstarávanie pozemkov bude prebiehať korektne, efektívne a za primeraných ekonomických podmienok.

„Za ministerstvo kultúry môžem potvrdiť, že sa nám v týchto dňoch podarilo kúpu pozemku za pôvodnú cenu zastaviť a vyrokovať nové podmienky jeho predaja za výrazne nižšiu cenu“, spresňuje jeho šéfka s dôvetkom, že rezort sa so spoločnosťou Mealur dohodol na dodatočnom znížení kúplnej ceny za pozemok, na ktorom sa plánuje výstavba centrálneho depozitára pre umelecké a zbierkové predmety.

Do štátnej pokladnice sa tak vráti takmer 1,7-milióna eur, keďže pôvodná suma 3 567 000 eur sa vypracovaním kontrolného znaleckého posudku upravila na 1 906 008 eur s DPH.

Šimkovičová čelí novým otázkam

Exministerka kultúry sa zaujímala aj o financovanie Múzea národného obrodenia, ktoré má podľa plánov ministerstva sídliť v priestoroch národnej kultúrnej pamiatky, konkrétne v historickej budove bývalého Evanjelického lýcea na Konventnej ulici v Bratislave. Podľa ministerstva má budova prejsť kompletnou rekonštrukciou, pričom otvorenie expozície je naplánované na rok 2027.

„Múzeum národného obrodenia je kapitola sama o sebe,“ konštatuje Milanová na adresu súčasnej ministerky. Ako uvádza, aj v tomto prípade sa objavili zákazky na dosiaľ neexistujúce múzeum v hodnote 170-tisíc eur. Spresňuje, že ministerstvo jej odmietlo sprístupniť architektonickú štúdiu ohľadom tohto múzea v hodnote 54-tisíc eur, ktorú zaplatilo firme Nízkoenergetické domy, s.r.o., a nedostala ani ideologický návrh od agentúry Promea Communication za takmer 60-tisíc eur. Jediný materiál, ktorý jej rezort sprístupnil, je vizuálna identita od Rabbit & Sons za 59 400 eur.

„Ide o rodinnú firmu Králikovcov,“ spresňuje Milanová detaily spoločnosti Rabbit & Sons, ktorá si myslí že ide o „rodinkárstvo“. Podľa dostupných informácií v spoločnosti figurujú mená ako Matej Králik (tiež kreatívny riaditeľ z agentúry ApplePie) a Krištof Králik (moderátor). Ako Milanová dodáva, ich otec Juraj Králik, ktorý spoločnosť založil spolu so svojimi synmi, je teraz generálnym riaditeľom Slovenskej národnej galérie a do funkcie ho vymenovala Šimkovičová. 

Ministerstvo kultúry na margo plánovaného múzea ešte v jeho počiatočnej fáze projektu avizovalo, že „vznik a fungovanie múzea by malo byť do roku 2028 financované sumou 10,2 milióna eur. Následne sa do roku 2032 predpokladá financovanie v celkovej sume štyri milióny eur“.

Na dodatočnú otázku ohľadom „rodinkárstva“ však už ministerstvo kultúry nereagovalo. Rovnako ani na otázku týkajúcu sa založenia obchodnej spoločnosti Správa rezortných zariadení Ministerstva kultúry SR za 37-tisíc eur. Do schránky tejto novej príspevkovej organizácie vkladala Milanová svoje infožiadosti v listovej podobe.

Ako konštatuje exministerka, „schránková organizácia“ ministerstva kultúry, ktorou má byť spomínaná Správa rezortných zariadení Ministerstva kultúry SR s ročným rozpočtom 12 miliónov eur a s ôsmimi zamestnancami, jej často odpovede na infožiadosti neposkytla.

Milanová v tejto súvislosti uvádza príklad z roku 2020, keď exministerka Ľubica Laššáková zakladala novú príspevkovú organizáciu Kunsthalle. Podľa Milanovej to nestálo nič, lebo to zvládla s internými kapacitami ministerstva kultúry. „Na porovnanie – bežné založenie obchodnej spoločnosti je, aj keď to preženiem, tri tisíc eur,“ konštatuje exministerka.

V neposlednom rade Milanová spomína aj „žiadostivosť" Šimkovičovej kúpiť si nový luxusný Mercedes za 160-tisíc eur, ako aj vybudovanie nového plota okolo kaštieľa v Budmericiach za rovnakú sumu. Ten je, mimochodom, pre verejnosť stále zatvorený.

Šimkovičovej rezort: Milanová nič nedokázala, len kritizuje

Reportérka Štandardu sa v súvislosti so všetkými obvineniami Natálie Milanovej opäť obrátila na ministerstvo kultúry. Vedenie rezortu však nezodpovedalo viaceré naše otázky a zameralo sa najmä na kritiku práce bývalej ministerky.

„Nie je ničím prekvapivým, že práve bývalá ministerka kultúry Milanová, ktorá počas svojho pôsobenia na čele rezortu nepreukázala žiadnu reálnu prácu a bola vnímaná skôr ako ,neviditeľná ministerka', sa dnes pokúša spochybňovať činnosť súčasného vedenia,“ reaguje pre Štandard Petra Demková s dôvetkom, že práve takto to vyzerá, keď sa na ministerstve kultúry skutočne pracuje. 

„Rozumieme, že to môže pani Milanovej prekážať – kým dnes sa realizujú projekty, opravujú pamiatky a organizujú podujatia, za jej éry sa v rezorte v podstate len kúrilo, svietilo a rozdeľovali sa dotácie kamarátom,“ konštatuje Demková. 

Ako dodáva, ťažko sa robí kampaň, ak za sebou Natália Milanová nemá žiadne reálne výsledky a môže iba kritizovať prácu nástupcu. „Niektoré komentáre k práci súčasného vedenia sú už na hranici zdravého úsudku,“ uzatvára riaditeľka odboru komunikácie.

Podľa Petry Demkovej bývalá ministerka kultúry dnes kritizuje veci, ktorým sama zjavne nerozumie – či už ide o pracovné cesty, podujatia alebo bežné fungovanie rezortu. „Je pochopiteľné, že ich nevie prijať, keďže sama počas svojho pôsobenia nevykazovala žiadnu aktivitu, nikam necestovala, nenadväzovala kultúrne vzťahy a pamiatky nechala chátrať,“ dodáva.

Ako ďalej spresňuje, celé pôsobenie Milanovej najlepšie vystihuje video zo Spišského hradu, kde sa ešte ako ministerka prezentovala ako záchrankyňa kultúrneho dedičstva, hoci práve počas jej mandátu sa Románsky palác dostal do havarijného stavu. Až súčasné vedenie ministerstva kultúry podľa Demkovej zabezpečilo jeho záchranu a zabránilo medzinárodnej blamáži, a to vypadnutiu zo zoznamu UNESCO.

Pre doplnenie: na Spišskom hrade vznikol v roku 2023 spor medzi mestom a stavebnou firmou, ktorá po ukončení zmluvy odmietla odstrániť žeriav používaný pri rekonštrukcii. Táto situácia zablokovala pokračovanie nevyhnutných opráv a ohrozila stabilitu najvzácnejšej časti hradu. Po vyostrení sporu bol žeriav napokon odstránený a hrad si zachoval svoj status kultúrnej pamiatky.

Na záver Petra Demková opakovane zdôrazňuje, že by bolo namieste, keby exministerka Milanová namiesto neustáleho komentovania práce iných konečne priznala, že počas svojho pôsobenia jednoducho nič nedokázala a nechala súčasné vedenie pracovať v prospech rozvoja slovenskej kultúry.