Progresívci odpustia KDH, ale iba ak nebude konzervatívne

Progresívne prostredie po traume z ústavných zmien zlomilo palicu nad KDH. Tak by sa dal zovšeobecniť klanový pokrik prichádzajúci z tohto smeru bezprostredne po prekvapivom úspešnom hlasovaní o zmene ústavy z dielne KDH a Smeru o zakotvení národnej zvrchovanosti v kultúrnych otázkach.  

Kým doposiaľ sa progresívci snažili svojich konzervatívnych opozičných spojencov ťahať do spoločného opozičného postupu, po hlasovaní o ústave však z progresívnych tlačovín prichádzajú apely voči Progresívnemu Slovensku, aby svoj prístup voči KDH zásadne prehodnotili.

Škála je široká. PS sa vraj už nesmie do volieb s KDH ukazovať na verejnosti. „KDH už nie je strana, s ktorou je možné po voľbách naisto počítať vo vláde, ktorá by mohla vystriedať Roberta Fica,“ píše Monika Tódová, podľa ktorej konzervatívne hnutie svojich voličov síce navonok presviedča, že je alternatívou k Smeru, ale to vraj „platí iba dovtedy, kým Fico ponúkne napríklad zákaz interrupcií a nezačne telefonovať arcibiskup Bernard Bober“.

Podľa Moniky Tódovej PS a SaS už nemôžu s KDH stáť „nieže na námestí, ale ani na tlačovej besede“. Liberáli by vraj mali ukázať, že KDH nie je prvá možnosť, ale iba menšie zlo.

Šéfredaktor Denníka N pre zmenu napísal, že KDH svojím hlasovaním porušilo dohodu, že budúcnosť sa láme na Ficovi a Európe, keďže svojím hlasovaním sa nielen spojilo so Smerom, ale dokonca šlo aj proti Európskej únii. Naznačil, že s KDH by sa už nemalo rátať do okruhu síl, ktoré progresívny vesmír nazýva „demokratické strany“.

Komentátorka a bývalá šéfredaktorka SME Beata Baloghová varuje pred tým, ak Fico navrhne orbánovský zákon proti homosexuálnej propagande na školách. "Čo urobí KDH?" pýta sa zdesene Baloghová. Odpovieme za ňu: samozrejme, že KDH budú musieť hlasovať za svoj program a nie za program PS.

KDH ako sekundanti progresívcov

V progresívnom prostredí sú skrátka odrazu šokovaní, že KDH má aj nejaké iné ciele, ako sekundovať progresívcom.

Nešlo pritom len o stranícke médiá, ale aj o hlasy zvnútra PS. Podpredseda parlamentu Martin Dubéci už zadefinoval nový prístup k náhle neposlušnému partnerovi. „Nie je mojou úlohou dávať úlohy predstaviteľom KDH,“ povedal Dubéci, aby následne uložil KDH ultimatívny príkaz, ktorý by sa dal preložiť asi takto: poprite sami seba a jasne sa pomknite k PS a ich programu, inak vás izolujeme. 

Konzervatívne hnutie totiž vyzval, aby sa jasne vyjadrilo, kde vidí svoju politickú budúcnosť po tom, čo väčšina jeho poslaneckého klubu hlasovala za vládnu novelu ústavy a „či bude skákať podľa toho, ako píska Robert Fico“. Dubéci pritom sám zdôraznil, že výsledné znenie novely je najmä zásluha KDH, pretože prešli takmer všetky ich pozmeňujúce návrhy. Aj on bol prekvapený, že strana hlasovala za svoje programové priority.

Kresťanskí demokrati pritom neurobili nič iné, ako realizovali zmysel vlastnej politickej existencie. Zmenu ústavy pripravovali dlhodobo a progresívne prostredie nikdy predtým nesignalizovalo, že by malo s KDH problém v rámci opozičnej spolupráce.

Zmenilo sa to až vtedy, keď novela ústavy prešla.

Tieto pokriky tak odhalili najmä čosi iné, pre opozičnú spoluprácu omnoho vážnejšie. Spolupracovať s KDH boli progresívci ochotní iba vtedy, ak kresťanskí demokrati nebudú realizovať svoj program a budú len verne kopírovať politiku PS. Taká bola predstava, ktorej sa v tomto prostredí verilo.

Nijako inak sa nedá vysvetliť, prečo boli ochotní bratať sa s KDH iba vtedy, keď sa predpokladalo, že pri ústave budú neúspešní (teda neškodní). Len čo sa však ukázalo, že KDH dokáže svoj politický program občas aj presadiť, v progresívnom prostredí nastal panický šok, z ktorého sa zrazu nedokážu spamätať.

Nová definícia civilizácie: hic sunt leones

V denníku SME radikál Pavol Hardoš, neprekvapivo, píše o tom, že zmena ústavy nás posúva mimo civilizovaného sveta. Konzervatívcom podľa neho nejde o obranu demokracie, ale o nenávisť, a nemá zmysel snažiť sa ich naspäť dokopať do „obrany demokracie“. Ich hlasovanie je vraj výsledok strategickej tupoty a bigotnej nenávisti.

Iní sa čudujú, prečo Michal Šimečka sprvoti zaútočil len na Matoviča, ale nie na KDH, ktoré bolo hlavným ideovým autorom zmien ústavy. Podľa Ivana Štulajtera KDH je vraj rovnako problematické ako Hnutie Slovensko, len s tým rozdielom, že je omnoho ochotnejšie spolupracovať so Smerom.

Zmena ústavy pritom nijakým spôsobom nesignalizuje, že by kresťanskí konzervatívci chceli spolupracovať so Smerom na vládnej úrovni, práve naopak. Pre KDH je Smer stále hlavným súperom a spoločné hlasovanie nijako nepredefinovalo ich politické plány. Napokon, voči Smeru sa vyhraňovali počas celého obdobia, ako spolu pripravovali zmenu ústavy.

Podobne to bolo aj pri novele z roku 2014, keď KDH spolu so Smerom presadili ústavný zväzok manželstva muža a ženy. Liberálne prostredie vtedy tiež vypúšťalo hysterické dezinformačné kampane o tom, ako sa KDH hotuje do vlády so Smerom. Opak bol pravdou.

Ak by progresívci občas reflektovali aspoň svoje najhlúpejšie hoaxy, a to aspoň vtedy, keď sa s odstupom času jasne ukážu ako mylné, mohli by si ušetriť hanbu za stále nové a nové omyly, ktoré sa u nich opakujú v pravidelných intervaloch.  

Sebaobrana protiútokom

Pre KDH tak vyvstáva nová otázka, ktorej by sa radi vyhli, ale nebude to možné: majú spolupracovať s niekým, kto ich radí medzi nedemokratov, smerákov, matovičovcov a fašistov?

Útok voči KDH z tábora svojich „spojencov“ bol natoľko agresívny a nepríčetný, že by v KDH mali čo najrýchlejšie prejsť do protiútoku. V záujme bazálnej sebaobrany. Inak im to môže zvnútra rozložiť časť členskej základne, ktorá sa ľahko rozsype.

Poslanec František Majerský sa už dávnejšie vyznal, že pri najdôležitejšom hlasovaní KDH v tomto volebnom období sa rozhodol nehlasovať za stranícke priority po tom, ako sa na neho z progresívneho prostredia zosypala najväčšia vlna urážok, nadávok a útokov, akú v živote zažil. Presne takto zdôvodňoval svoj obrat, prečo sa rozhodol vyjsť v ústrety progresívcom.

Majerský bol zároveň progresívcami vydieraný aj ako regionálny politik, keď sa mu vyhrážali, že nepodporia jeho komunálnu spoločnú kandidatúru. Podobným spôsobom progresívci podľa kuloárov tlačili alebo mali rozpracovaných aj viacero poslancov z Hlasu.

Útok progresívneho prostredia na konzervatívcov pri hlasovaní bol nebývalo agresívny a podvratný aj vzhľadom na samozrejmosť, s akou ho progresívne kádre viedli. Je nutné predpokladať, že sa bude v budúcnosti opakovať pri akejkoľvek snahe KDH presadiť čosi zo svojho programu, ktorý sa v paralelnom progresívnom vesmíre považuje za vážne ohrozenie „demokracie, slobody a ľudských práv“.

Ak si chce KDH zachovať tvár, malo by prejsť do skutočnej suverénnej sebaobrany a do opozičného priestoru vniesť túto otázku: Vy chcete byť naším partnerom, a pritom ste celé mesiace voči nám viedli nechutnú dezinformačnú kampaň plnú hybridných operácií s cieľom nás zablokovať?

Pripomeňme, čomu muselo KDH čeliť ešte pred letnou parlamentnou prestávkou. Hnutie mesiace pripravovalo ústavnú novelu, viedlo rokovania s premiérom, snažilo sa nájsť podporu v širšom spektre. Práve v takejto atmosfére prichádza poslanec Majerský s oznámením, že potápa kľúčovú agendu vlastnej strany, pretože ho útoky od „progresívneho spojenca“ presvedčili, aby nehlasoval.

Nový spor v opozícii

V opozícii tak vidíme podstatne vážnejší spor, ako je ten politický. Stoja tu proti sebe zástancovia úplne iných civilizácií, s radikálne odlišnými pohľadmi na to, čo sú to ľudské práva a kedy sa patrí likvidovať svojho súpera najšpinavšími metódami.

Oponenti KDH pritom ani nedokážu odpovedať na jednoduchú otázku: Akým spôsobom vlastne konzervatívci hlasovaním o ústave spáchali útok na demokraciu a Európu?

Hlasovali predsa za suverenitu a zvrchovanosť, ktorá je základom liberálnej demokracie a modernej štátnosti. U nás to platí minimálne od rozpadu Rakúsko-Uhorska. Namiesto toho na nich progresívci útočia, ako sa prehrešili voči nejakému nadnárodnému žaláru národov, voči Európskej únii, ktorá si osobuje právo diktovať extrémistickú legislatívu ešte aj v takých základných otázkach, ako je definícia manželstva alebo biologická podstata pohlavia.

Aj to, aby mali rodičia ústavné právo rozhodovať o účasti detí na spornom výchovno-vzdelávacom procese, ktorý ide nad rámec štátneho vzdelávacieho programu, nám predsa sľubujú medzinárodné ľudskoprávne dokumenty, podľa ktorých rodičia majú právo na vzdelanie a vyučovanie svojich detí v súlade so svojím náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením.

Ak si napriek tomu KDH od svojich „partnerov“ zlízne útoky za to, že sa vyradilo z demokratického sveta a ide proti Európe, dokonca koná fašisticky a bigotne, nesmie to zostať bez odozvy.

KDH sa dnes ohýbajú pod paľbou, ale právo je na ich strane a mali by situáciu obrátiť. Na rozdiel od progresívcov majú nárok byť šokovaní. Ak sú progresívci v panike z toho, že sa do ústavy hlbšie zakomponovali základné prvky západnej civilizácie, znamená to, akoby sa priznali, že v budúcnosti plánovali tieto právne prístupy kompletne vystaviť revolučnému obratu.

A KDH im v tom malo pomôcť. Tak to mali v pláne.

Lenže KDH im to naopak skomplikovalo a progresívci zrejme naozaj až dnes pochopili, že sa na ich marxistickom ťažení podieľať nebudú. To je skutočný dôvod, prečo dnes nechcú s kresťanskými konzervatívcami spolupracovať.  

Bolo by to pritom jasnejšie už dávno, ak by sa – použime slová Martina Dubéciho - vyjadrilo o svojich zámeroch a cieľoch skôr a presnejšie. Napríklad v tom, že zmena ústavy je podľa nich zbytočná a v praxi nič neprinesie, ako to tvrdili od začiatku roka. Zjavne to nebola pravda.