Ako aktivistické spravodajstvo poškodzuje ľudí: prípad „Veľká koralová bariéra“

Svojim deťom podsúvame hystériu, nie nádej. Toto strašenie vedie k zlým politickým rozhodnutiam, pretože ak máme pocit, že svet horí, jedinou reakciou je panika.

Ilustračná fotografia bola vytvorená pomocou umelej inteligencie. Foto: Štandard/Midjourney

Ilustračná fotografia bola vytvorená pomocou umelej inteligencie. Foto: Štandard/Midjourney

Keď si človek prečíta správy, ľahko nadobudne dojem, že Veľká koralová bariéra – ten prírodný zázrak pri austrálskom pobreží – pomaly umiera, vyblednutá na nepoznanie v dôsledku klimatických zmien. Titulky v médiách hovorili jednotne: „Veľká koralová bariéra zažíva najväčší úbytok koralov v histórii.“

Environmentálni novinári bijú na poplach a hovoria o nezvratnom poškodení. No ide skôr o aktivistickú kampaň ako o nestranné spravodajstvo. Médiá totiž opakovane vykresľujú negatívny obraz bez ohľadu na to, čo hovoria reálne dáta.

Bariéra sa zotavuje, pesimistické správy sa nemenia

Austrálski vedci od roku 1986 každoročne sledujú, ako sa mení rozsah koralového pokrytia na útesoch. Až do prelomu milénia bola bariéra pomerne stabilná, no začiatkom 21. storočia začala upadať a do roku 2012 sa zmenšila na menej ako polovicu svojho pôvodného rozsahu.

Niet divu, že správy začali znieť čoraz pesimistickejšie. Výskumníci dokonca predpovedali, že klimatické zmeny a otepľovanie oceánov znížia koralové pokrytie do roku 2022 opäť o ďalšiu polovicu – takmer na úplné minimum.

No potom nastal prekvapivý zvrat. Bariéra sa začala zotavovať. Správy sa však nezmenili. Denník Guardian, známy svojím alarmujúcim prístupom ku klimatickým témam, už v roku 2014 napísal bariére nekrológ.

Lokalizačná mapa morskej rezervácie Great Barrier Reef v Austrálii. Ide o zjednodušené znázornenie rozsahu chránenej oblasti.

V nasledujúcich rokoch sa však bariéra pozoruhodne obnovila. Do roku 2021 dosiahlo koralové pokrytie najvyššiu úroveň od začiatku meraní. A ďalej rástlo. V rokoch 2022 a 2023 sa držalo na takmer neuveriteľne vysokej úrovni. Ako na to reagovali médiá?

Buď túto správu celkom prehliadali, alebo oživenie bariéry označili za dočasný jav pred nevyhnutným kolapsom. Namiesto toho, aby priniesol dobrú správu, Guardian zavádzajúco tvrdil, že vysoké hodnoty v skutočnosti naznačujú, že „obnova sa zastavila“.

Pesimistické spravodajstvo je príznakom hlbšieho problému

Ešte minulý rok sme zaznamenali vôbec najvyššie pokrytie koralov, no médiá túto pozitívnu správu opäť takmer úplne odignorovali. Tým sa dostávame k roku 2025. Nové dáta ukazujú, že koralové pokrytie kleslo v desiatich z jedenástich sektorov, pričom dva zaznamenali svoj najväčší medziročný pokles.

Médiá tak mohli konečne opäť spustiť titulky ohlasujúce koniec sveta a nešetrili nimi. Napríklad CNN priniesla správu, že Veľká koralová bariéra je „zničená“.

Arlington Reef. Zdroj: Wikipédia

Treba však poznamenať, že tento pokles nastal po rekordne vysokých hodnotách z roku 2024. Medziročné výkyvy sú pri koraloch bežné. V jednej oblasti dokonca koralové pokrytie v roku 2025 dosiahlo najvyššiu úroveň v histórii meraní.

Dáta ukazujú, že pokrytie koralov na celom útese je v roku 2025 „len“ štvrté najvyššie, aké bolo kedy zaznamenané od začiatku systematického monitorovania. Stále však prevyšuje hodnoty z roku 2021, ktorý bol dovtedy rekordný. Všetky najvyššie hodnoty pritom pochádzajú z rokov 2020 až 2025, no médiá napriek tomu opisujú situáciu ako katastrofálnu.

Neustále pesimistické spravodajstvo nielen skresľuje pohľad verejnosti, ale aj oslabuje dôveru v médiá a posilňuje v ľuďoch pocit bezmocnosti. Pritom nejde len o výkyvy jednej bariéry. Je to príznak hlbšieho problému.

Klimatický pesimizmus ubližuje najmä mladým

Dôvera v žurnalistiku je na historickom minime a jednou z príčin je jednostranné klimatické strašenie. Sme neustále bombardovaní apokalyptickými správami, ktoré každú horúčavu, búrku alebo ekologický výkyv vykresľujú ako predzvesť konca sveta.

To vedie ľudí k úzkosti a pesimizmu, pričom najviac zasiahnutá je mládež. Globálny prieskum zverejnený v magazíne Lancet odhalil, že klimatické obavy prenasledujú mladých po celom svete, pričom stres im narúša spánok, prácu aj bežný život. Je pochopiteľné, že deti a tínedžeri sa nevedia odpútať od nekonečných obrazov apokalyptickej budúcnosti.

Britskí policajti zadržali dvoch klimatických aktivistov zo skupiny Just Stop Oil (JSO), ktorí na protest proti víťazstvu Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách nasprejovali oranžovou farbou časť budovy veľvyslanectva USA v Londýne. Foto: TASR/AP

Spravodajstvo o koraloch presne zapadá do vzorca, ktorý neustále vidíme. Zlá správa, ktorá sa dá pretvoriť na klimatický naratív, sa donekonečna opakuje. Dobré správy sú ignorované alebo prekrútené. Dokonca aj prestížny časopis Nature uznáva, že desaťročia vyššie hladiny CO₂ podporili rast rastlín, čím sa planéta zazelenala.

Satelitné snímky z rokov 2001 až 2020 ukazujú, že naše emisie pridali po celom svete toľko nových listov, že ich plocha zodpovedá 1,4-násobku rozlohy kontinentálnych Spojených štátov. Napriek tomu médiá o tom informujú len zriedka, a ak aj áno, snažia sa to vykresliť ako problém.

Časopis Time kedysi dramaticky zobrazil Tuvalu a ďalšie tichomorské atoly, ako sa potápajú do vody. V skutočnosti sa rozloha Tuvalu zväčšila a výskumy ukazujú, že väčšina atolov je stabilná alebo rastie, pretože koralový piesok sa hromadí rýchlejšie ako prebieha erózia.

Médiá o tom mlčia a radšej sa presúvajú k ďalším katastrofickým príbehom, napríklad o extrémnych horúčavách, pritom v USA ročne zomiera 16-krát viac ľudí na extrémny chlad ako na extrémne teplo. Na začiatku 21. storočia sa šírili správy o klimatickom vyhynutí ľadových medveďov, no keď sa ukázalo, že ich populácia sa od 60. rokov minulého storočia zdvojnásobila, médiá jednoducho prešli na ďalšiu katastrofu.

Médiá zvestujú skazu a prehlušujú skutočný pokrok

Svojim deťom podsúvame hystériu, nie nádej. Toto strašenie vedie k zlým politickým rozhodnutiam, pretože ak máme pocit, že svet horí, jedinou reakciou je panika.

Vlády každoročne vynakladajú viac ako dva bilióny dolárov na čistú energiu, väčšinou formou neefektívnych dotácií, ktoré zvyšujú účty a chudobných nechávajú mrznúť v zime, pričom globálne teploty sa do konca storočia takmer nezmenia.

Tvorcovia politík pritom zanedbávajú oveľa väčšie problémy, ktoré sa dajú riešiť efektívnejšie, ako sú hlad, choroby, slabé vzdelanie a chudoba.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Selektívne spravodajstvo nám skresľuje pohľad na svet. Áno, klimatická zmena spôsobená človekom je reálna a prináša so sebou určité náklady. Ale keď médiá zvestujú skazu, prehlušujú tak skutočný pokrok: priemerná dĺžka života sa za storočie zdvojnásobila, extrémna chudoba klesla zo 75 percent na menej ako 10 percent a úmrtia súvisiace s počasím sa znížili o 98 percent.

Veľká koralová bariéra nie je na pokraji zániku. Jej stav kolíše, ale dodnes zostáva pozoruhodne vitálna. Ak necháme katastrofické scenáre formovať náš pohľad na svet, unikne nám širší obraz aj najlepšie riešenia, ktoré máme k dispozícii.