Lecornu odmietol obavy z predčasných volieb. Macron ich v pozadí údajne plánuje na november

Po páde ďalšej francúzskej vlády rastie neistota a výzvy na rezignáciu prezidenta či rozpustenie parlamentu. Hoci premiér v demisii tieto obavy odmietol, objavujú sa náznaky ďalších mimoriadnych volieb.

Sebastien Lecornu. Foto: Alain Jocard/Reuters

Sebastien Lecornu. Foto: Alain Jocard/Reuters

Najkratšie vládnuci premiér Francúzska Sébastien Lecornu v stredu v prejave ubezpečil, že možnosť rozpustenia parlamentu sa po zlyhaní ďalšieho kabinetu zdá byť „nepravdepodobná“. Po rozhovoroch s lídrami viacerých politických strán dodal, že existuje „všeobecná ochota“ schváliť rozpočet do konca roka.

„Je tu vôľa prijať rozpočet pre Francúzsko do 31. decembra tohto roku,“ povedal novinárom. „Táto ochota vytvára dynamiku a zhodu, čo, samozrejme, znižuje pravdepodobnosť rozpustenia parlamentu,“ dodal exminister obrany a aj expremiér v prejave prednesenom na nádvorí paláca Matignon v Paríži – v sídle vlády.

Najkratšie vládnuci predseda vlády

Lecornu v pondelok položil vládu práve na jej prvom zasadnutí. Ministri si ešte ani nestihli prevziať agendu svojich rezortov a po premiérovej demisii padá celý kabinet.

Francúzsky premiér Lecornu rezignoval len pár hodín po vymenovaní vlády

Mohlo by Vás zaujímať Francúzsky premiér Lecornu rezignoval len pár hodín po vymenovaní vlády

Dlhoročný spojenec prezidenta Emmanuela Macrona prekvapil týmto krokom svojich kolegov z koalície okolo strany Obroda a tiež predstaviteľov parlamentu. Viacerí preto vyzývali nielen na nové parlamentné, ale aj prezidentské voľby. Národné zhromaždenie má spolu so senátom právomoc šéfa Elyzejského paláca odvolať.

V priebehu dňa sa Lecornu stretne s Macronom, aby s ním diskutoval o výsledkoch rokovaní s politickými stranami.

Lecornu, celoživotný predstaviteľ umiernenej gaullistickej pravice, svojím odstúpením po 14 hodinách prekonal rekord svojho predchodcu Michela Barniera, ktorého vláda padla po troch mesiacoch 13. decembra 2024.

Prezident chce hodiť ďalší granát

Macron sa počas svojej medializovanej prechádzky Parížom 6. októbra údajne zamýšľal nad dôsledkami pádu piatej vlády za posledné dva roky. V utorok sa stretol so šéfmi legislatívy – predsedníčkou Národného zhromaždenia (dolnej komory) Yaël Braunovou-Pivetovou a predsedom Senátu Gérardom Larcherom.

Denník Le Monde tento krok ohodnotil ako potenciálnu prípravu na ďalšie predčasné voľby. Tie v lete 2024 boli reakciou na posilnenie lepenistického Národného združenia (RN), ktoré v tých francúzskych získalo najviac hlasov. Ako koalícia však zvíťazilo radikálne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI).

Tretí a prví zároveň. Najviac hlasov vo francúzskych voľbách získali lepenovci

Mohlo by Vás zaujímať Tretí a prví zároveň. Najviac hlasov vo francúzskych voľbách získali lepenovci

Prezident v prípade ďalšieho neúspechu „prevezme zodpovednosť“, oznámil Elyzejský palác. Podľa Le Monde išlo o nepriamu vyhrážku ďalšími voľbami.

Sám Macron označil vlaňajšie mimoriadne voľby ako „hodenie odisteného granátu“ do parlamentu. Ďalší takýto metaforický hod podľa zdrojov Le Monde plánuje medzi 16. a 23. novembrom.