Od prieskumov k moci: Umenie prekonať očakávania

Tvrdenie, že politikov prieskumy nezaujímajú, je iba roztomilá lož. Aj keď ich niektorí možno skutočne ignorujú, pre politických a marketingových stratégov strán sú kľúčové.

Predvolebné prieskumy nie sú iba pouličnou anketou – vytvárajú dynamiku kampane a ovplyvňujú spôsob, akým strany pracujú so svojou voličskou základňou a nerozhodnutými voličmi. Preto je dôležité sa nad nimi zamyslieť aj po voľbách. Spätná analýza môže odhaliť, kde strany urobili chyby, alebo naopak, ako dokázali prieskumy využiť na dosiahnutie lepšieho volebného výsledku.

Horšie prieskumy nemusia byť hendikep

Najčastejším argumentom o manipulácii predvolebnými prieskumami je takzvané „uberanie hlasov“. V spoločnosti, kde ľudia radi podporujú víťazov, môže pridanie niekoľkých percent v prieskumoch posilniť obraz dominancie nad ostatnými stranami.

Z tohto hľadiska agentúry najviac podcenili víťaza volieb – hnutie ANO. Podľa prieskumu STEM z 21. septembra mala získať 28 percent, podľa STEM/MARK z 19. septembra dokonca len 27,5 percenta. Naopak, agentúra Kantar 13. augusta odhadovala zisk babišovcov viac ako 33 percent.

Skutočnosť však ukázala opačnú dynamiku – ANO získalo 34,51 percenta (1,94 milióna hlasov). Tento výsledok nielenže prekonal očakávania, ale aj Babišov rekord z roku 2017, keď strana získala 1,5 milióna hlasov, a dokonca predčil aj prezidentský výsledok Miloša Zemana z roku 1998 (1,93 milióna hlasov).

Nižšie odhady v prieskumoch motivovali volebný tím ANO k väčšej aktivite. Andrej Babiš, známy svojím frenetickým pracovným tempom, striedal jeden volebný míting za druhým, čo prispelo k nečakane silnému mandátu.

Podobne sa na podhodnotené prieskumy môže sťažovať koalícia Spolu. Prieskum z 21. septembra jej prisudzoval 21 percent, niektoré odhady – napríklad STEM/MARK z 19. septembra – dokonca len 18 percent.

Tieto nízke odhady mohli byť ovplyvnené politickými témami počas predvolebného leta, najmä bitcoinovou kauzou. Ministerka spravodlivosti Eva Decroix mala kauzu zrozumiteľne vysvetliť daňovým poplatníkom, ale jej snaha ju skôr skomplikovala. Dvojité zverejnenie časovej osi prípadu bez konkrétnych mien vstúpi do dejín českej politiky ako svojrázny pokus o transparentnosť.

Napriek tomu dosiahlo Spolu lepší výsledok, ako sa očakávalo – 23,36 percenta. Pre vládu, ktorá zanechala obrovské rozpočtové deficity, to nie je zlý výsledok. Príklad týchto dvoch strán ukazuje, že podhodnotené prieskumy môžu strany motivovať k intenzívnejšej kampani. Vidieť v prieskumoch iba manipuláciu a úmyselné „uberanie hlasov“ je zjednodušené. Naopak, nadhodnotené odhady môžu byť zradné, pretože vedú k prílišnému sebavedomiu.

Zaspať na vavrínoch

Vysoké výsledky v predvolebných prieskumoch sa stali osudnými pre dve protisystémové strany – SPD a Stačilo. Obe sa považujú za protisystémové a predvolebné prieskumy vnímajú ako nástroj „systému“, proti ktorému sú silne zaujaté. Domnievajú sa, že prieskumy im zámerne znižujú preferencie, aby ich oslabili.

Tentoraz však bola situácia opačná. SPD mala v poslednom predvolebnom prieskume 13,8 percenta a v médiách sa špekulovalo, že by v najhoršom scenári mohla prekonať aj koalíciu Spolu. Tento názor vychádzal predovšetkým zo zlých výsledkov Fialovej vlády.

Voliči sa však často rozhodujú na základe emócií, nie rozumu. Možnosť silnej koalície ANO a SPD mobilizovala priaznivcov Spolu, ktorí takýto scenár nechceli pripustiť. Výsledok SPD bol krutým vytriezvením – strana Tomia Okamuru získala iba 7,78 percenta.

Ešte horšie dopadlo ľavicové zoskupenie Stačilo. Jeho predseda Daniel Sterzik, známy pod prezývkou Vidlák, prieskumom neveril. Prieskum STEM/MARK z 19. septembra prisudzoval Stačilo 7,9 percenta, čo viedlo vedenie strany k očakávaniu zisku okolo 10 percent.

Už sa videli na rokovaniach s Andrejom Babišom o podpore jeho vlády. Realita však bola iná – Stačilo sa do parlamentu nedostalo a získalo iba 4,3 percenta. Ich predvolebná stratégia zlyhala. Namiesto spoliehania sa na prieskumy mali zdôrazniť, že nič nie je isté a každý hlas je kľúčový pre vstup do parlamentu.

Nenápadní víťazi

Opačnú stratégiu zvolili Motoristi. V predvolebných prieskumoch sa pohybovali okolo piatich percent a do poslednej chvíle nebolo isté, či sa do parlamentu dostanú. Vo svojej kampani však nepoľavovali, naopak zdôrazňovali, že každý hlas je dôležitý. Výsledok 6,77 percenta je pre novú stranu úspechom.

Navyše majú šancu zasadnúť vo vláde, čo bude veľkou výzvou. Uspieť ako vládna strana je náročné, najmä pri nízkej popularite vlády, čo by mohlo ohroziť šance Motoristov v ďalších voľbách. Tým však sebavedomie nechýba a usilujú sa o ministerské kreslá.

Podobný scenár, ale s dlhším vývojom, zažili Piráti. Prieskum agentúry Median z 19. januára 2025 im prisudzoval iba 4 percentá. Po odchode z vlády pre neúspešnú digitalizáciu stavebného konania v októbri 2024 museli presvedčiť voličov, aby zabudli na ich účasť v nepopulárnej vláde.

Nízke preferencie v prieskumoch im pomohli, pretože rast volebných preferencií sa stal kľúčovou témou ich kampane. Zo štyroch percent v januári dosiahli vo voľbách 8,97 percenta, čo bolo ich maximum v danej situácii.

Pre úplnosť: jedinou stranou, ktorej výsledok prieskumy presne odhadli, boli Starostovia. Väčšina prieskumov im prisudzovala 10 až 12 percent a napokon získali 11,23 percenta. Predvolebné výskumy sú nepresné, ale práve v tom spočíva ich sila. Otvárajú priestor strategickým tímom, aby ukázali, kto dokáže pracovať s ľuďmi a kto vie načasovať kampaň tak, aby z neistoty vyťažil maximum.

Čo z toho všetkého vyplýva? Volebné prieskumy nie sú len meradlom nálad, ale hybnou silou politiky. Slabé výsledky môžu strany paradoxne posilniť – ako pri hnutí ANO či Pirátoch, ktoré premenili nízke očakávania na motor kampane. Naopak, očakávania tých, ktorí sa nechali ukolísať priaznivými číslami, dopadli fiaskom.

Prieskumy nie sú len pravdou o voličoch, ale zrkadlom sebareflexie politikov: odhaľujú, kto dokáže reagovať na tlak a kto sa stratí v komforte popularity. V ére mediálnej manipulácie sa z nich stáva test reality – nie je to o tom, kto vedie, ale kto dokáže z prekážok a neúspechu vyťažiť maximum. Práve tam sa začína skutočné umenie moci.