Finančný požiar pri energopomoci chce Saková uhasiť z inej peňaženky

Ministerka hospodárstva Denisa Saková prechádza na plán B pri financovaní energopomoci. Pôvodný zámer financovať ju priamo z eurofondov, hoci ho listom odobrila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová premiérovi Robertovi Ficovi, padá.

Organizácia DG REGIO spadajúca pod eurokomisiu, ktorá má na starosti program Slovensko.sk, totiž potvrdila, že financovanie energopomoci z fondov si vyžaduje zmenu európskych nariadení, čo je príliš zdĺhavý proces.

Ministerstvo hospodárstva preto už mesiac a pol intenzívne pripravuje náhradné riešenie. Ministerka vysvetľuje kľúčový mechanizmus: „Hľadáme projekty, ktoré sú momentálne financované zo štátneho rozpočtu. Tie si verifikujeme s Európskou komisiou a budeme ich financovať z nevyčerpaných prostriedkov eurofondov," hovorí Saková.

Plán B: Šikovné presuny

V praxi to znamená, že uvoľnené prostriedky zo štátneho rozpočtu presmerujú na energopomoc. Tento model nie je v Bruseli neznámy, rokovania s eurokomisiou, hlavne DG REGIO, sa už uskutočnili.

Kľúčová je hrozba straty eurofondov. Krajina má na každý finančný rok z európskych peňazí vyčlenený určitý balík, ktorý musí minúť najneskôr do troch rokov. Ak sa to nepodarí, peniaze nadobro prepadnú. Ide o takzvaný dekomitment.

Podľa slov ministerky sa na energopomoc plánuje vyčleniť viac ako 400 miliónov eur. „Lenže možno budeme musieť vykrývať ešte viac, pretože ten dekomitment na budúci rok je ďaleko väčší. Všetko je aktuálne predmetom rokovaní s Komisiou a snažíme sa nájsť riešenie,“ dodáva Saková s tým, že aktuálne je v hre viacero projektov, ktoré by bolo možné prefinancovať z nevyčerpaných prostriedkov.

Faktom je, že prezident Peter Pellegrini v stredu podpísal zákon o adresnej energopomoci, ktorú parlament schválil na poslednej schôdzi. Slovenské domácnosti tak dostanú kompenzáciu nákladov na energie. Konkrétnu podobu stanoví nariadenie vlády.

Pomoc aj pre tých, čo ju nechceli

Energopomoc sa môže dotknúť aj tých domácností, ktoré na jar nedali súhlas so zberom dát. Saková vysvetľuje, že až teraz – na základe zákona – sa nastavuje konkrétny systém pomoci, a môže sa stať, že aj tí, ktorí o pomoc pôvodne nestáli, spadli do tohto rámca.

„Ak domácnosť napriek tomu pomoc odmieta, má možnosť už teraz požiadať o vylúčenie zo zberu dát. V tom prípade nebude posudzovaná podľa zákona o pomoci, ale podľa tarify dodávateľa,“ vysvetlila ministerka.

Rezort hospodárstva už dlhšie čelí kritike zo strany opozície za celoplošnú pomoc. Ako však uvádza šéfka rezortu, ich rozhodnutie bolo nastaviť automatizovaný spôsob výpočtu energokompenzácií a zároveň vytvoriť systém registra odberných miest.

Na základe neho totiž budú vedieť definovať, ktoré miesta a oblasti napríklad nie sú plynofikované, alebo kde sa elektrina využíva len na svietenie a varenie. Aj takto podľa nej potom budú vedieť zacieliť konkrétne opatrenia, keďže budú disponovať potrebnými dátami.

„Systém sa vyvíja, najprv budeme zhromažďovať údaje. Spôsob adresnej energopomoci sme prezentovali pred eurokomisiou a tá ho označila za pokrokový," uzatvára Saková s dôvetkom, že aj na základe tohto systému budú vedieť reportovať energetickú efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti budov, aj pre účely bruselských smerníc. Tie musí Slovensko časom prevziať do svojej legislatívy.

Dramatické čísla: Hrozba dekomitmentu

Na problémové čerpanie eurofondov upozornilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Zverejnilo znepokojivé čísla. Hoci rezort ešte v polovici septembra informoval o optimistickom pláne minúť do konca roka 233,17 milióna eur z Programu Slovensko, celkové tempo čerpania na národnej úrovni je žalostné.

Z celkovej sumy 12,59 miliardy eur sa doteraz vyčerpalo len 1,28 miliardy eur, čo predstavuje 10,2 percenta. Tieto čísla jasne naznačujú, že slovenské inštitúcie majú vážny problém dostať peniaze k ľuďom a do projektov.

K 12. septembru tohto roka boli v 320 výzvach pre potenciálnych žiadateľov o nenávratný finančný príspevok sprístupnené financie v sume 9,98 miliardy eur, čo predstavuje 79,28 percenta z celkovej sumy. Zároveň k tomuto dátumu bolo zazmluvnených 2 344 projektov vo výške 5,76 miliardy eur, čo je 45,75 percenta z celkovej sumy.

Alarmujúce termíny

Rezort investícií otvorene priznáva, že situácia je napätá. Prvý zlom nastane už v posledný deň tohto roka, keď musí štát pre celý program vyčerpať minimálne 1,47 miliardy eur. Oveľa rizikovejší je však nasledujúci rok. Slovensko musí vyčerpať ďalších minimálne 2,12 miliardy eur, čo je spolu viac ako 3,58 miliardy eur.

Aj preto v predkladacej správe v septembri tohto roka ministerstvo investícií priamo uviedlo, že splniť tento cieľ je „bez radikálnych opatrení nezabezpečiteľné“.

Slovensko sa tak dostáva do časovej tiesne. Ak vláda rýchlo neprijme razantné kroky, miliardy eur, ktoré sú pre krajinu kľúčové, ostanú len na papieri.