Ďalšou znepokojujúcou skutočnosťou je, že Fialova vláda vo volebnom roku neodolala pokušeniu kupovať si voličov. V úsilí o vyrovnaný rozpočet značne poľavila, a napriek tomu voľby nevyhrala. Na túto politiku napokon doplatí český daňový poplatník.
Konsolidačný balíček deficit výrazne neznížil. Zvýšil daň z príjmu právnických osôb z 19 percent na 21 percent, upravil progresiu dane u fyzických osôb, zrušil príspevok na materské školy a obmedzil zľavu na nepracujúceho manžela alebo manželku na deti do troch rokov veku života. Ďalej zvýšil minimálne povinné odvody pre SZČO a dane z nehnuteľností. Napriek tomu zostáva štátny deficit enormný.
Dosluhujúca vláda sa na svoju obranu odvoláva na energetickú krízu a vojnu na Ukrajine, ktoré údajne bránili lepšiemu hospodáreniu. Riadenie krajiny nie je jednoduché a krízam bude čeliť aj budúci kabinet.
Táto výhovorka však príliš neobstojí. V Európe existujú krajiny, ktoré dokázali svoje rozpočty vrátiť na predcovidovú úroveň. Španielsko a Portugalsko, ktoré dokonca dvakrát po sebe dosiahli prebytkový rozpočet, sú dôkazom, že sa to dá. Samozrejme, nájdu sa aj štáty, ktoré sú na tom horšie, napríklad Slovensko alebo Francúzsko, ale občania od vlády neočakávajú, že sa bude porovnávať s tými najhoršími.
Ako odstrániť zásadný problém
Politici nie sú všemocní. Český rozpočet, rovnako ako väčšina európskych badžetov, je viazaný na povinné výdavky, ktoré štát musí hradiť. Hľadať úspory inde je zložité, ako ukázal konsolidačný balíček predchádzajúcej vlády, ktorý sa dotkol takmer všetkých, no problém nevyriešil.
Hlavnou príčinou obrovského deficitu po covide bolo zrušenie superhrubej mzdy. Táto daň zahŕňala do základu dane nielen hrubú mzdu, ale aj povinné odvody hradené zamestnávateľom, čo znamenalo 15-percentnú daň z vyššej sumy. Po zrušení superhrubej mzdy sa základ dane zúžil iba na hrubú mzdu, čím sa fakticky znížilo daňové zaťaženie zamestnancov.
Podľa štúdie Národnej rozpočtovej rady spôsobilo toto opatrenie v roku 2021 výpadok príjmov vo výške viac ako 102 miliárd korún (4,2 miliardy eur). Zvýšená kúpna sila zamestnancov priniesla štátu dodatočných 15 miliárd korún (0,6 miliardy eur) ročne vďaka vyššiemu výberu DPH a spotrebnej dane.
Reformu navrhlo hnutie ANO počas pandémie a podporila ju ODS pre jej prísľub nižších daní. Problémom však bolo, že táto zmena nebola časovo obmedzená. Výsledkom je pravidelný výpadok príjmov štátnej pokladnice vo výške 110 až 130 miliárd českých korún ročne (4,5 až 5,4 miliardy eur).
Znovuzavedenie superhrubej mzdy by výrazne priblížilo deficit k normálnym hodnotám. Žiadna politická strana však túto zmenu nesľubuje, pretože by riskovala stratu podpory voličov. Bez tohto kroku bude veľmi ťažké dostať verejné financie na udržateľnú úroveň.
Babišov populistický plán
Zatiaľ nevieme, akú podobu bude mať nová česká vláda ani aké bude jej finálne programové vyhlásenie. Isté však je, že s veľkou pravdepodobnosťou povedie vládu hnutie ANO na čele s Andrejom Babišom.
Jeho volebný program bol populistický, pretože ponúkal nesplniteľné sľuby. Štát má podľa neho šetriť a zároveň rozhadzovať. Babiš nešetril veľkolepými prísľubmi: nástupný plat colníkov má byť 50-tisíc korún (2 050 eur), učiteľov 75-tisíc korún (3 080 eur), vek odchodu do dôchodku sa má vrátiť na 65 rokov a dane sa majú znížiť.
Program zahŕňa aj podporu finančnej gramotnosti, čo sa však môže nastupujúcej vláde vypomstiť, pretože finančne gramotný človek nemôže takýto program brať vážne. Znie síce lákavo, no nezodpovedá ekonomickej realite.
Na ekonomické námietky Babiš odpovedal, že peniaze získa bojom proti sivej ekonomike. Tá má v Česku vysoký podiel, zodpovedajúci zhruba 14 percentám HDP, čo znamená, že štátu unikajú príjmy presahujúce jeden bilión korún (viac ako 40 miliárd eur), ktoré by mohli byť zdanené.
Na prvý pohľad to vyzerá ako sľubné riešenie, ale boj proti sivej ekonomike nie je jednoduchý. Niektoré opatrenia, ako povinné používanie registračných pokladní alebo zjednodušenie administratívy pre zdanenie príjmov, možno zaviesť rýchlo. Mnohé problémy však súvisia s morálkou, ktorú nemožno zmeniť zo dňa na deň.
Aj keby bol Babiš v boji proti sivej ekonomike úspešný, výber daní by sa mohol zlepšiť o 60 až 100 miliárd korún ročne (2,5 až 4,1 miliardy eur). To by českému štátnemu rozpočtu výrazne pomohlo, ale stále nie je jasné, kde by Babiš vzal ďalšie desiatky až stovky miliárd korún potrebné na naplnenie svojich sľubov.
Dá sa teda povedať, že český rozpočet uviazol v štrukturálnej pasci, z ktorej sa politicky nikomu nechce von. Česká politika tak žije na dlh – ekonomicky aj morálne.
