Praha nechystá žiadny obrat v zahraničnej politike

Od českých parlamentných volieb neuplynul ešte ani týždeň a o novej vláde sa zatiaľ len rokuje. Napriek tomu môžeme s veľkou pravdepodobnosťou konštatovať, že z Prahy nemožno očakávať zahraničnú politiku, ktorá by sa zásadne odlišovala od smerovania dosluhujúcej Fialovej vlády.

Obsah zostane podobný, líšiť sa môže najmä štýl. Vzťahy s Bratislavou a Budapešťou by sa mali vrátiť do normálnych pomerov, inak v Bruseli, Washingtone, Berlíne, Varšave, Tel Avive, Moskve či Pekingu nemožno očakávať žiadne výrazné posuny – ani ich predpokladať.

Rodiaca sa koalícia nespôsobí zemetrasenie

Vládu zostavuje víťazné centristické hnutie ANO na čele s Andrejom Babišom. V parlamente má osemdesiat poslancov a na získanie väčšinovej podpory potrebuje najmenej 21 ďalších. Najprirodzenejším partnerom s trinástimi mandátmi je neoliberálna, mierne euroskeptická a atlanticky orientovaná strana Motoristi, ktorej patrónom je bývalý prezident Václav Klaus.

Na parlamentnú väčšinu so 108 mandátmi by Babiš mohol dosiahnuť, ak by pribral aj národno-konzervatívnu, suverenistickú a – podľa liberálnych médií – „extrémne pravicovú“ SPD vedenú Tomiom Okamurom. Tieto tri strany rokujú o spoločnej vláde a je pravdepodobné, že sa dohodnú. V opačnom prípade by Babiš musel hľadať väčšinu s niekým z dosluhujúcej Fialovej koalície, čo však zatiaľ nie je na programe dňa.

Ak by sme súdili podľa programov strán rodiacej sa koalície či výrokov ich predstaviteľov z posledných mesiacov, mali by sme sa pripraviť na poriadne zemetrasenie. SPD, ktorá v Európskom parlamente pôsobí vo frakcii vedenou nemeckou AfD, dlhodobo presadzuje referendum o vystúpení z EÚ aj NATO a odmieta protiruské sankcie.

Motoristi tak ďaleko nejdú, ale Brusel im leží poriadne v žalúdku – svoju politickú identitu zakladajú na odmietaní Green Dealu a celej bruselskej byrokracie. Na druhej strane im záleží na dobrých vzťahoch s USA, prezidenta Trumpa vnímajú ako svojho hrdinu. V Európskom parlamente zasadajú vo frakcii Patriotov spolu s Orbánom a Le Penovou.

Babišove povolebné manévre

K frakcii Patriotov patrí aj Babišovo hnutie ANO, no sám Babiš je podstatne umiernenejší ako jeho európski partneri aj ako jeho rysujúci sa koaliční partneri. Je známy odvážnymi výrokmi, ktoré následne berie späť alebo popiera vlastnou politikou.

Je tvrdým kritikom Green Dealu, ale vo funkcii premiéra zaň v Bruseli hlasoval. Počas kampane najprv pozval prezidenta Zemana na spoločné vystúpenie a potom pravdepodobne na radu marketérov pozvanie zrušil. Obdivuje Orbána, ale v poslednom roku nemal záujem o to, aby ich niekto spoločne odfotil.

Napriek všetkej kritike, ktorú smeruje k Bruselu a príležitostne aj k Washingtonu, uisťuje, že zahraničnú politiku meniť nebude. Chce byť hlasom nespokojného ľudu – a súčasne rešpektovaným hosťom európskych salónov.

Jeho povolebné manévre tomu zodpovedajú. Opakovane kritizoval českú iniciatívu medzinárodného koordinátora dodávok munície na Ukrajinu. Dnes sa o tomto srdcovom projekte českého prezidenta Pavla vyjadruje podstatne umiernenejšie, nespochybňuje jej zmysel, ale poukazuje na neúmerne vysoké náklady vzhľadom na dosiahnuté výsledky.

Je však celkom rozumné, že nechce zbytočne dráždiť prezidenta, od ktorého potrebuje vymenovanie vlády, a ktorý smerom k SPD a Motoristom dáva najavo, že nepripustí spochybňovanie českého členstva v NATO a EÚ. Z ústavy síce nevyplýva, že by prezident mohol vládu z týchto dôvodov blokovať, no jej formovanie určite dokáže skomplikovať.

Nielen Babiš sa správa pragmaticky

Babiš nie je jediným pragmatikom v pripravovanej koalícii. Na vládnutie sa tešia Motoristi, ako aj SPD – a tejto vyhliadke sú ochotní niečo obetovať. Motoristi sa tešia na post ministra zahraničných vecí, ktorý by mohla obsadiť ich ikona Filip Turek. Za rok v Európskom parlamente mohol zo zahraničnej politiky niečo pochytiť, no žiadne iné predpoklady pre túto funkciu nemá.

Avšak rovnako ako v predchádzajúcej Babišovej vláde, tak aj vo vláde Petra Fialu platilo, že post šéfa diplomacie pripadá skôr druhoradým politikom, pričom smer zahraničnej politiky udávajú premiér s prezidentom. Súčasný minister Jan Lipavský na ministerstve využíval predovšetkým komunikačný odbor, ktorý dbal na kultiváciu jeho PR, čo mu nakoniec vo v nedávnych voľbách vynieslo druhé miesto v preferenčných hlasoch – hneď za víťazným Babišom.

Uvidíme, či Turek pôjde touto cestou, alebo – ak nebude môcť reálne ovplyvňovať zahraničnú politiku – sa aspoň pokúsi preseknúť peňazovody, ktorými z ministerstva zahraničia prúdia stovky miliónov korún najrôznejším mimovládkam, voči ktorým sa Motoristi vymedzujú.

Mierny pokrok v medziach zákona

Veľký posun by v prípade vládneho angažmánu čakal SPD. Rozpor medzi radikálnym programom a tým, čo bude v Babišovej vláde reálne možné, rieši SPD tým, že do vlády nevysiela svoje politické špičky, ale spriaznených expertov. Sám Okamura sa chystá do kresla predsedu Poslaneckej snemovne. Dve ministerstvá však pravdepodobne obsadí odborníkmi z vlastného prostredia. Pokiaľ medzi nimi bude ministerstvo obrany, nemožno ani tam očakávať nejaké radikálne kroky.

Napriek tomu sa nová vláda pravdepodobne pokúsi o nápravu vzťahov so Slovenskom, ktoré Fialova vláda poškodila svojím mentorovaním a rušením stretnutí na najvyššej úrovni. Podobne možno od Babiša očakávať vecný prístup k Orbánovi, s ktorým ako premiér dobre vychádzal.

K Ukrajine bude nová vláda pristupovať s pragmatizmom, bez ideologickej zanietenosti, no zároveň tak, aby si v Bruseli nerobila zbytočné problémy. Mierny pokrok v medziach zákona. Nič viac pri súčasnom rozložení českých politických síl ani možné nie je.