Po výmene rukojemníkov a ich ostatkov má nasledovať stiahnutie vojsk, rozpustenie militantného krídla Hamasu a obnovenie dodávok humanitárnej pomoci. Dohodu na izraelskej strane musí ratifikovať vláda.
Naplnila by sa Trumpova predvolebná kampaň
Dohoda, ktorú Trump oznámil v stredu večer, ponechala veľa nezodpovedaných otázok, ktoré môžu viesť k jej stroskotaniu – podobne ako pri predchádzajúcich mierových snahách.
„Som veľmi hrdý, že môžem oznámiť, že Izrael a Hamas schválili prvú fázu nášho mierového plánu,“ vyhlásil Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.
„To znamená, že VŠETCI rukojemníci budú čoskoro prepustení a Izrael stiahne svoje jednotky na dohodnutú líniu – ako prvý krok k silnému, trvalému a večnému mieru,“ dodal.
Úspešná realizácia dohody by znamenala významný úspech v zahraničnej politike republikánskeho prezidenta, ktorý vo svojej kampani sľuboval priniesť mier do veľkých svetových konfliktov, no zatiaľ sa mu to nepodarilo ani v Gaze, ani v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.
Netanjahu bude presviedčať vládu
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že vo štvrtok zvolá svoju vládu na schválenie dohody.
„Schválením prvej fázy plánu privedieme všetkých našich rukojemníkov domov,“ uviedol vo vyhlásení. „Je to diplomatický úspech a národné a morálne víťazstvo pre štát Izrael.“
Hamas potvrdil, že dosiahol dohodu o ukončení vojny, pričom dohoda zahŕňa stiahnutie Izraela z pásma a výmenu rukojemníkov za väzňov.
„Potvrdzujeme, že obete nášho ľudu neboli márne a že zostávame verní svojmu sľubu – nikdy sa nevzdáme národných práv nášho ľudu, kým nedosiahneme slobodu, nezávislosť a sebaurčenie,“ uviedol Hamas.
Podľa úradov v Gaze bolo od 7. októbra 2023, keď Izrael spustil vojenskú odvetu po útoku Hamasu, zabitých viac ako 67-tisíc ľudí a väčšina Pásma Gazy bola zrovnaná so zemou. Izraelské úrady uvádzajú, že pri vtedajšom útoku Hamasu bolo zabitých približne 1 200 ľudí a ďalších 251 odvliekli do Gazy. Zo 48 stále zadržiavaných rukojemníkov je podľa odhadov 20 nažive.
Napriek nádejam na ukončenie vojny však zostávajú neobjasnené kľúčové detaily – vrátane načasovania, povojnovej správy pásma Gazy a budúceho osudu Hamasu.
Prepustenie rukojemníkov v priebehu dní
Po oznámení vypukli oslavy v Gaze aj v Izraeli.
Rodiny Izraelčanov zadržiavaných v Gaze sa zhromaždili na Námestí rukojemníkov v Tel Avive po oznámení dohody. „Ďakujeme vám veľmi pekne, prezident Trump. Bez neho by sa naše deti nevrátili domov,“ povedal Hatan Angrest, ktorého syn Matan je medzi rukojemníkmi.
Zdroj z Hamasu uviedol, že živí rukojemníci budú odovzdaní do 72 hodín po schválení dohody izraelskou vládou. Získanie tiel mŕtvych rukojemníkov, ktorých je podľa odhadov približne 28, si vyžiada viac času, keďže sú pochovaní pod troskami v Gaze.
Trump v relácii Hannity na Fox News v stredu povedal, že rukojemníci budú pravdepodobne prepustení v pondelok.
Izraelská armáda varovala obyvateľov Gazy, že niektoré oblasti sú stále nebezpečnými bojovými zónami. Vojsko pokračuje v obkľúčení mesta Gaza a návrat tam zostáva „mimoriadne nebezpečný“, uviedol hovorca armády vo štvrtkovom vyhlásení po oznámení prímeria.
Netanjahu a Trump spolu telefonovali a zablahoželali si k „historickému úspechu“. Podľa úradu izraelského premiéra Netanjahu pozval amerického prezidenta, aby vystúpil v izraelskom parlamente.
Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval všetky strany, aby plne dodržiavali podmienky dohody o rukojemníkoch. „Treba zabezpečiť okamžitý a neobmedzený vstup humanitárnych zásob a základného tovaru do Gazy. Utrpenie sa musí skončiť,“ uviedol vo vyhlásení.
Hamas v stredu odovzdal zoznamy rukojemníkov, ktorých zadržiava, a palestínskych väzňov, ktorých chce vymeniť.
Zatiaľ však odmieta diskutovať o izraelskej požiadavke, aby sa vzdal zbraní – podľa palestínskeho zdroja Hamas túto požiadavku odmietne, pokiaľ izraelské jednotky zostanú na palestínskom území.
Arabské krajiny chcú vznik štátu Palestína
Ďalšia fáza Trumpovho plánu počíta s tým, že medzinárodný orgán vedený Trumpom a bývalým britským premiérom Tonym Blairom bude zohrávať úlohu v povojnovej správe Gazy. Arabské krajiny, ktoré plán podporujú, tvrdia, že musí viesť k nezávislosti palestínskeho štátu, čo Netanjahu odmieta.
Nie je jasné, kto bude vládnuť Gaze po skončení vojny. Netanjahu, Trump, západné aj arabské štáty vylúčili účasť Hamasu, ktorý v Gaze vládne od roku 2007, keď vyhnal svojich palestínskych rivalov.
Hamas uviedol, že sa vzdá správy Gazy iba v prospech palestínskej technokratickej vlády pod dohľadom Palestínskej samosprávy a s podporou arabských a moslimských krajín. Odmieta akúkoľvek úlohu Blaira či zahraničnú správu Gazy.
Celosvetové pobúrenie voči izraelskej ofenzíve narastá. Viacerí experti na ľudské práva, akademici aj vyšetrovatelia OSN tvrdia, že ide o genocídu. Izrael označuje svoje konanie za sebaobranu po útoku Hamasu v roku 2023.
Európa i svet reagujú, pridalo sa aj Slovensko
Predstavitelia Európskej únie, Francúzska či Turecka vrelo prijali oznámenie o obojstrannom súhlase dohody o ukončení izraelsko-palestínskeho konfliktu. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová tento vývoj označila za „významný prielom“ a prisľúbila, že Únia „urobí všetko preto, aby zabezpečila implementáciu“ dohody.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová ocenila najmä sprostredkovateľskú úlohu USA, Egypta, Kataru a Turecka. „Teraz musia všetky strany plne dodržiavať podmienky dohody. Všetci rukojemníci musia byť bezpečne prepustení. Musí byť dosiahnuté trvalé prímerie. Utrpenie musí skončiť,“ napísala na sieti X.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril spokojnosť, že rokovania medzi Hamasom a Izraelom viedli k dohode o prímerí. Ankara bude „dôsledne monitorovať“ jej striktné dodržiavanie a „naďalej prispievať k mierovému procesu“.
Erdogan rovnako poďakoval Trumpovi, „ktorý preukázal potrebnú politickú vôľu povzbudiť izraelskú vládu k prímeriu“. V priebehu vojny totiž vystupoval ako rétorický protivník Tel Avivu, pričom už rok platí zákaz obchodovania medzi krajinami.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron dohodu privítal s tým, že mierový proces musí viesť k vzniku Palestíny ako štátu. „Táto dohoda musí znamenať koniec vojny a začiatok politického riešenia založeného na riešení dvoch štátov,“ napísal Macron v príspevkoch na X.
„Francúzsko je pripravené prispieť k tomuto cieľu. Budeme o tom diskutovať dnes popoludní v Paríži s našimi medzinárodnými partnermi,“ dodal.
Nemecko podľa spolkového kancelára Friedricha Merza stále sleduje situáciu v Gaze. Šéf nemeckej vlády však vyjadril presvedčenie, že riešenie sa nájde ešte tento týždeň.
„Sme povzbudení vývojom v Izraeli. Je zrejmé, že existuje veľká šanca na dosiahnutie dohody s Hamasom v najbližších hodinách,“ povedal Merz po stretnutí s vysokými predstaviteľmi svojej vládnej koalície v Berlíne.
Aj Slovensko privítalo správu o dosiahnutí zhody medzi Izraelom a hnutím Hamas, povedal minister zahraničia Juraj Blanár. „Vnímame to ako významný krok smerom k ukončeniu konfliktu, zmierneniu utrpenia civilného obyvateľstva a odstráneniu hrozieb teroristických útokov,“ dodal.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že Bratislava už na začiatku podporila 20-bodový mierový plán. „Považovali sme ho za veľkú šancu zastaviť neakceptovateľné krviprelievanie,“ zdôraznil.
Upozornil, že Slovensko dlhodobo podporuje všetky medzinárodné úsilia a iniciatívy vedúce k mieru, stabilite a ochrane civilného obyvateľstva. „Aj v tomto prípade sme pripravení byť konštruktívnou súčasťou spoločného úsilia, ktoré má za cieľ obnoviť mierový proces a zabezpečiť bezpečnosť všetkým obyvateľom blízkovýchodného regiónu,“ dodal minister Blanár.
Pripomeňme, že slovenská vláda ešte v októbri 2023 využila vládny špeciál na evakuáciu občanov Slovenska i niekoľkých ďalších krajín. Rovnako tak kabinet učinil v júni tohto roka.
Dohodu o prímerí privítala aj Saudská Arábia, podľa ktorej ide o „dôležitý krok k dosiahnutiu komplexného a spravodlivého mieru v regióne“. K vrelým reakciám sa pripojilo aj Rusko, pričom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ocenil najmä kroky Spojených štátov.
(reuters, tasr, est, sab)
