Zato proti Pirátom sa Babiš môže ľahko vymedzovať. Sami mu nadhadzujú loptičky. Nie je to len vegánska zmrzlina, z ktorej mal Babiš, pochopiteľne, srandu. Z Pirátov v poslednom čase úplne nevyprovokovane vypadávajú výroky, ktoré naznačujú, že táto strana nie je stred, ale niečo divokejšie.
Poslanec Ondřej Profant označil oponentov uzákonenia homosexuálnych sobášov za „konzervatívnych bielych páprdov," ktorí väčšinovo „inklinujú k fašizmu“.
Bartoš opisuje Ústecko, kde kandiduje, ako „synonymum chudoby“. Český severozápad vraj „začal zaostávať aj za Rumunskom“. To, ako potvrdil napríklad ekonóm Jaroslav Borovička, nie je pravda. Bartošom zvolený hrubý domáci produkt na obyvateľa podľa Eurostatu nezohľadňuje dosť masívny ukazovateľ, ktorým sú obyvatelia Ústecka pracujúci v Prahe (po diaľnici cesta netrvá ani hodinu). Borovička navrhuje ako lepší ukazovateľ osobné príjmy obyvateľstva. A potom, aj po zohľadnení parity kúpnej sily, je na tom Ústecko o tretinu lepšie ako Rumunsko vrátane Bukurešti.
Šéf Pirátov má, pochopiteľne, pravdu v tom základnom: Ústecko je v mnohých smeroch – od školstva cez zdravotníctvo po vek dožitia – najzaostalejší český kraj. Ale porovnanie s Rumunskom vyznie v českom kontexte nutne urážlivo. A premyslené do dôsledkov, takéto používanie Rumunska ako etalónu úpadku je urážlivé aj k Rumunom. Táto krajina urobila v posledných rokoch skok dopredu, hoci Česi si pod týmto zemepisným názvom stále ešte predstavujú číru ceauşeskovskú hrôzu.
Bartošove slová svojou dikciou môžu pamätníkom pripomenúť jar 1990, keď sa diváci televízie v pohraničí od svojho premiéra Petra Pitharta dozvedeli, že ku kraju, v ktorom sa veľká časť z nich už narodila, nemajú vzťah (pretože odsun). Odhadujem, že ani civilizačná misia politika, ktorý býva v Prahe na Vinohradoch, kúsok od hipsterského námestia Jiřího z Poděbrad, neurobí na Severočechov priaznivý dojem.
Piráti a STAN si úpadok preferencií môžu od rána do večera vysvetľovať dezinformáciami, tak ako Vít Rakušan predvčerom na Zozname: „Dezinformačné toky, čo dokladajú štatisticky aj českí elfovia, sa namierili na našu koalíciu.“ Skutočnosť bude jednoduchšia: je asi dosť voličov, ktorí ju chceli voliť, až kým si nevšimli ich nadradenosť k svojim životom.
Nemalá časť Pirátskej strany tiahne k tomu, pre čo sa v anglosaskom svete vžilo slovo woke, teda prebudenie. Existujúci život má byť nahradený novým, doteraz platné normy a tradície sú na to, aby sme nimi pohŕdali. Intenzita, s ktorou taký europoslanec Mikuláš Peksa karhá tie stredoeurópske členské štáty, ktoré tomu vzdorujú – najnovšie Slovinsko, ktorému by Peksa najradšej zastavil európske subvencie –, je len inou formou tohto pohŕdania. Dnes je otvorené, či a v akej miere české krajiny, tento východný okraj Západu, wokeizmus prijmú. Ale aj v takom prípade prišli ambície Pirátov stať sa hegemónom českej politiky odhadom o desať rokov skôr.
Text pôvodne vyšiel na českom portáli Echo24.cz. Vychádza so súhlasom redakcie.