Putin na samite v Tadžikistane: Za haváriu azerbajdžanského lietadla môžu ukrajinské drony

Putin sa bude podľa Reuters snažiť posilniť vzťahy so štátmi Strednej Ázie a zabrániť opätovnému výskytu periodických záchvatov nestability v regióne, ktoré by sa mohli pripisovať hraničným sporom alebo vnútorným hádkam medzi súperiacimi skupinami.

Pripomeňme, že po páde ZSSR v roku 1991 zmietala Tadžikistan päťročná občianska vojna, v ktorej zahynuli desaťtisíce ľudí.

Desiateho októbra sa k nim pripoja najvyššie postavení predstavitelia Arménska, Azerbajdžanu a Bieloruska na širšom stretnutí SNŠ, ktorá združuje väčšinu z bývalých republík Sovietskeho zväzu.

S azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom sa Putin podľa agentúry TASS naposledy stretol pred rokom v októbri a v septembri sa krátko stretli počas samitu Šanghajskej organizácie spolupráce v Číne.

Medzinárodný súd

Vzťahy Moskvy a Baku ochladli po zásahu azerbajdžanského civilného lietadla Embraer 190 spoločnosti Azerbaijan Airlines krátko pred jeho plánovaným pristátím na letisku v meste Groznyj v decembri minulého roka.

Lietadlo neskôr havarovalo pri pokuse o núdzové pristátie pri meste Aktau v Kazachstane a zahynulo najmenej 38 cestujúcich. Alijev zo zásahu vinil Rusko, Putin sa mu vtedy ospravedlnil za „tragický incident“, no zodpovednosť nepriznal.

Začiatkom leta Baku protestovalo proti smrti dvoch azerbajdžanských občanov počas policajnej razie v ruskom meste Jekaterinburg, zatiaľ čo Moskva kritizovala zadržanie troch ruských novinárov v Azerbajdžane.

Dňa 9. septembra Putin podľa agentúry Reuters Alijevovi povedal, že dve ruské rakety explodovali vedľa lietadla spoločnosti Azerbaijan Airlines po tom, ako do ruského vzdušného priestoru prenikli ukrajinské drony. Zároveň prisľúbil odškodnenie pre všetkých, ktorých sa incident dotkol.

Tadžikistan je členom Medzinárodného trestného súdu, ktorý na Putina vydal v roku 2023 zatykač za zločiny počas vojny na Ukrajine. Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch v stredu vyzvala Tadžikistan, aby Putina zatkol, a varovala, že ak to neurobí, prejaví „úplné pohŕdanie voči utrpeniu obetí zločinov ruských síl na Ukrajine“.

V krajine, ktorá je závislá od úzkych politických, ekonomických a vojenských väzieb s Ruskom, však šéfovi Kremľa zatknutie nehrozí, skonštatovala agentúra AP.

Nový formát

Na samite SNŠ sa bude prerokúvať približne dvadsať rôznych tém. Hlavným cieľom stretnutia je posilniť medzinárodné postavenie organizácie – napríklad prostredníctvom vytvorenia nového formátu „SNŠ plus“ či udelenia Šanghajskej organizácii spolupráce štatútu pozorovateľa.

Okrem iných chválil iniciatívu k prechodu SNŠ na novú úroveň aj bieloruský prezident Alexandr Lukašenko: „Bielorusko víta iniciatívu našich kazašských kolegov o vytvorení formátu ‚SNŠ plus‘ ako novej platformy mnohostrannej spolupráce štátov – účastníkov Spoločenstva s medzinárodnými partnermi.“

Pred približne rokom predstavil prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev na moskovskom samite SNŠ iniciatívu s názvom „SNŠ plus“. Tento nový formát má podľa neho slúžiť ako základ na rozširovanie a posilňovanie regionálnych vzťahov medzi členskými štátmi.

Účastníci sa zároveň zamerajú na otázky bezpečnosti vrátane energetickej a pohraničnej ochrany. V programe je aj diskusia o boji proti nadnárodnej kriminalite a o prehĺbení spolupráce v oblasti obrany. Po skončení samitu sa očakáva prijatie viacerých medzinárodných dokumentov, okrem iných aj dokument o spoločnom postupe proti extrémizmu.

SNŠ má v súčasnosti deväť členov – Gruzínsko vystúpilo v roku 2009, necelý rok po rusko-gruzínskej vojne. Turkménsko zas v roku 2005 zmenilo svoj status z plnohodnotného na pridruženého člena.

Oficiálne je plnohodnotným členom aj Moldavsko, avšak v praxi sa angažuje veľmi obmedzene, hlavne vo vojenských a colných aktivitách. Trojica pobaltských štátov ako jediná z postsovietskych republík do SNŠ nikdy nevstúpila.

Dvojstranné rokovania

Putin a jeho tadžický náprotivok podpísali okrem iných aj dohodu o rozvoji pracovnej migrácie. Rozhodnutie sála prijala potleskom.

„V Rusku žije a pracuje viac než milión občanov Tadžikistanu, ktorí prispievajú k ruskej aj tadžickej ekonomike... Usilujeme sa zabezpečiť občanom Tadžikistanu dôstojné pracovné podmienky a sociálnu ochranu,“ zhrnul Putin.