V súčasnosti je to globálna technologická a obchodná vojna, v ktorej hrá Čína proti USA. Zvlášť po tom, čo Washington spustil celú sériu opatrení na podporu vlastného ťažiarskeho sektora. Prezident Donald Trump v marci vyhlásil „národnú pohotovosť“ a na posilnenie domácej produkcie kritických surovín aktivoval výkonné právomoci prezidenta. Ako táto vojna pokračuje?
Vzácne zeminy sú skupinou sedemnástich kovov, nevyhnutných na výrobu napríklad silných permanentných magnetov. Tie poháňajú elektromotory elektromobilov, veterné turbíny, počítačové čipy alebo obrannú elektroniku. Využívajú sa aj v laserovej technike a satelitoch.
Používajú sa teda „od iPhonov až po elektromotory“. Komplikovaná chemická úprava a náročná recyklácia znamenajú, že až deväť z desiatich ton spracovaných vzácnych zemín v súčasnosti pochádza z Číny.
Výroba a spracovanie vzácnych zemín je dlhodobo globálne sústredená. Čína dodávala štyri pätiny vzácnych zemín dovážaných do USA v rokoch 2014 až 2017 a ovládala približne 85 percent svetových spracovateľských kapacít. V praxi to znamená, že náklady na ťažbu a obohacovanie mimo Číny často nedokážu konkurovať jej extrémne nízkym cenám.
Grafy vývoja produkcie potvrdzujú dominantné postavenie Číny – už v dvadsiatom storočí sa čínsky podiel na celosvetovej ťažbe postupne zvyšoval, na úkor Spojených štátov a ďalších krajín.
V USA zatiaľ funguje iba jediná veľká baňa na vzácne zeminy – Mountain Pass v Kalifornii, ktorej vlastníkom je MP Materials. Spoločnosť ročne vyťaží desiatky tisíc ton koncentrátu, no doposiaľ smerovali vyťažené nerasty predovšetkým na spracovanie do Číny.
V posledných rokoch však narastajú clá a obmedzenia – počas obchodnej vojny uvalila krajina draka desaťpercentné clo na dovoz amerických koncentrátov. Pre MP Materials sa tak v apríli dočasne prestalo ekonomicky vyplácať odosielať rudu do Číny. Namiesto toho začal Washington zasahovať: Pentagón podporuje domácich producentov s cieľom vybudovať „reťazec od bane po magnet“ priamo v Spojených štátoch.
V novej dohode s ministerstvom obrany vláda USA v podstate získala štrukturálny vplyv v spoločnosti MP Materials. Pentagón sa tým stane najväčším akcionárom ťažiarskej firmy a zároveň garantuje dlhodobý odber permanentných magnetov z nových amerických výrobných liniek. V rámci balíka je tiež zavedený cenový strop na oxidy neodýmu a prazeodýmu vo výške 110 dolárov za kilogram – približne dvojnásobok predchádzajúcich čínskych cien.
To poskytuje spoločnosti MP Materials istotu, že ložiská nebude treba zatvoriť, ak by svetové ceny v dôsledku čínskej expanzie klesli. Firma navyše stavia dve továrne na výrobu magnetov – v Texase spustí menšiu fabriku (tisíc ton ročne) už v roku 2026 a v Kalifornii plánuje väčšiu továreň s kapacitou desaťtisíc ton ročne do roku 2028. Pentagón sa zrejme zaviaže k odberu celého objemu vyrobenej magnetickej produkcie na desať rokov dopredu.
Podľa analytikov ide o zásadnú zmenu hry. Ryan Castilloux z výskumnej spoločnosti Adamas Intelligence hodnotí dohodu ako „zásadnú zmenu pre priemysel mimo Číny a veľmi potrebný nárast kapacity výroby magnetov“. Západné trhy totiž doteraz ostávali odkázané na lacnú čínsku surovinu.
Ako potvrdzuje aj vývoj cien, po zastavení exportov MP Materials došlo v Číne k prudkému rastu cien neodýmu a prazeodýmu až na dvojročné maximum. „Zásielky MP tvorili výraznú časť dodávky pre čínske továrne, takže vznikla veľká medzera,“ komentuje Castilloux. Zároveň však upozorňuje, že dopyt zo strany výrobcov zbraní aj automobilov rýchlo rastie, preto bude nakoniec rozhodovať schopnosť budúcich odberateľov absorbovať drahšie komponenty.
Tom Moerenhout, profesor z Kolumbijskej univerzity, zdôrazňuje, že aj so zmluvou MP Materials zostáva situácia zraniteľná. Rudy obsahujúce neodým a prazeodým sa síce ťažia v Mountain Pass, ale ďalšie kritické prvky – ako dysprózium a terbium potrebné na vysokoteplotné obranné magnety – sa produkujú takmer výlučne v Číne.
Pri získavaní týchto materiálov Pentagón usiluje o ďalšie spojenectvá (podporil napríklad firmu Lynas so závodom v Austrálii), no podľa Moerenhouta je bezprecedentné, že vláda priamo vstúpila do kapitálu súkromnej bane a podpísala nákupné zmluvy „od bane po finálne magnety“.
Súboj o vzácne zeminy tak vstupuje do novej etapy. Dohoda MP Materials s americkým ministerstvom obrany je odrazom globálneho napätia: zbraň, ktorú Čína roky využívala vo svoj prospech, sa teraz USA snažia odobrať „východnému bloku“. Otázkou zostáva, či sa Spojené štáty dokážu prostredníctvom dočasných dotácií a investícií dostatočne rýchlo posunúť do pozície nezávislého výrobcu, alebo či Čína opäť nezačne vyjednávať z pozície sily.
