Slovensko živorí na politických sľuboch bez dlhodobej vízie a hospodárskej stratégie. Krajina potrebuje návrat k osvedčeným riešeniam a zastaviť ekonomický úpadok. Máme však obrovský problém s verejnými financiami a konsolidačným opatreniam budeme čeliť aj ďalšie roky.

Aj podľa zástupcov tripartity ekonomika stagnuje a namiesto rastu dusíme samých seba. Zahraniční investori sa otáčajú Slovensku chrbtom a tí, čo tu ešte ostali, vkladajú peniaze už len do udržania toho, čo sa momentálne vyrába. Firmy strácajú dôvod investovať, ľudia zostať.

Princíp, že štát vám na jednej strane pomôže a zároveň na druhej strane od vás vytiahne peniaze cez dane a odvody, tiež nie je udržateľný. Sociálne nastavená vláda však popri neustálej konsolidácii a podpore dôchodcov zabudla na rodiny, ktoré sa stali najohrozenejšou skupinou v spoločnosti a náš demografický vývoj to len potvrdzuje.

Minister financií Ladislav Kamenický predstavil očakávaný návrh budúcoročného štátneho rozpočtu a ani napriek prísľubu, že tento materiál bude prerokovaný s tripartitou včas, sa tak nestalo. Znova sa tak zbytočne opakujú chyby z minulých rokov, keď je rozpočet predkladaný na poslednú chvíľu bez širšej diskusie.

Kritický dátum a manévre s dlhovou brzdou

Ako je z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 známe, deficit verejných financií by mal v budúcom roku klesnúť na 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo by bolo necelých šesť miliárd eur. V ďalších rokoch by mal deficit podľa návrhu ďalej klesať, a to na 3,5 percenta v roku 2027 a 2,8 percenta HDP v roku 2028.

„Pre pokles deficitu pod tri percentá HDP do roku 2028 bude potrebné ešte prijať v budúcich rozpočtoch konsolidačné opatrenia v objeme 1,8 percenta HDP,“ deklaroval rezort financií. To však znamená sumu približujúcu sa k dnešným 2,7 miliardám eur. S akými konsolidačnými balíčkami preto príde ďalšia vláda, ostáva hádankou. Isté je, že to opäť nebude príjemné.

Oproti tohtoročnému štátnemu rozpočtu však nastala jedna zásadná zmena. Teraz musí koalícia v parlamente odhlasovať zákon o rozpočte štátu do 21. novembra. Ak by to nestihla, uplynula by platnosť 24-mesačnej výnimky, počas ktorej nemusí prijať drastickejšie opatrenia zamerané na znižovanie dlhu.

Podľa vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) návrh rozpočtu a konsolidačný balík nevedú k stabilizácii dlhu do konca tohto volebného obdobia. Dlh bude - podľa predstaveného fiškálneho rámca - naďalej rásť z úrovne 61,5 percenta HDP v roku 2025 na 65,7 percenta HDP na konci volebného obdobia.

Podľa krokov ministra financií tak opäť môžeme vidieť nerešpektovanie platnej sankcie dlhovej brzdy, ktorá predpokladá prijatie takých opatrení, aby boli postačujúce na zníženie dlhu. Umožňuje mu to totiž už spomínaná - ešte stále platná - výnimka. Ak sa teda zákon o rozpočte prijme do 21. novembra, tak sa štát vyhne razantným škrtom.

Týmto krokom sa hlavný financmajster štátu dokáže aj pre volebný rok 2027 vyhnúť pravidlám dlhovej brzdy a konsolidovať na úrovni prevyšujúcej štyri percentá HDP, čo by znamenalo vyše šesť miliárd eur oproti súčasným takmer trom. V porovnaní s konsolidáciou na rok 2025 a plánovanou na rok 2026 by tak išlo o výrazne vyššiu sumu.

Vláda síce má stále priestor na šetrenie, otázne však je, či a ako ho dokáže využiť. Môže ísť napríklad o eurofondy alebo iné dočasné úspory v prospech znižovania deficitu.

Pri tejto nelichotivej vyhliadke vývoja budúceho štátneho dlhu ako aj hrozbe spustenia ústavného zákona o dlhovej brzde, je namieste sa pýtať, kto bude schopný prevziať na svoje plecia zodpovednosť za hospodárenie v štáte.

Roztrieštená opozícia a konzervatívny volič

Ambíciu prevziať vládu po Ficovi v ďalších voľbách má šéf PS Michal Šimečka. Ohlásil, že má záujem na vzniku nateraz opozičnej platformy spolu so SaS, Demokratmi a KDH. Ukážku poradiť si s ekonomickou situáciou prezentovalo PS materiálom s názvom Tresk, ktorý má zatiaľ od reálnych riešení ďaleko.

Šimečkov plán s platformou má svoje trhliny. Kým Demokrati lavírujú na hranici zvoliteľnosti, SaS po odstrihnutí sa od svojho zakladateľa Richarda Sulíka stratila pre nich typickú ekonomickú tvár. Otázkou tiež je, či tieto dve strany nakoniec nebudú bojovať o toho istého voliča.

Konzervatívne KDH sa spolupráci - v rámci platformy pri ekonomických a zahranično-politických témach - nebráni, keďže deklaruje veľkú nespokojnosť so súčasnou vládou. Avšak, ako povedal jeho predseda, do volieb chcú ísť samostatne.

Možnosti platformy sa zdajú byť mizivé aj vzhľadom na vylúčenie konzervatívnejšieho Matovičovho Hnutia Slovensko zo spolupráce. Fico tak možno má v niečom pravdu. Protiváha jeho vláde tu momentálne nie je a on to vie. Jeho ekonomické riešenie pocítia ľudia, oni mu vo voľbách nastavia zrkadlo.

Sociálni demokrati v posledných voľbách stavili na ideologický boj proti nástupu progresivizmu, ale aj na obavách, ako sa bude vyvíjať vojenský konflikt na Ukrajine či potláčaní slobôd počas pandémie, ktorá sa podpísala aj na stave štátnej kasy.

Bude preto zaujímavé sledovať budúce voľby v roku 2027. Zdá sa, že tentoraz môžu rozhodovať hlavne ekonomické témy alebo aj "zelený diktát" Bruselu, ktorý sa dotkne peňaženiek ľudí. Je otázkou, ako do volebného zápasu zasiahne zrážka ideológií. Krajina ide na doraz a na rozdávanie už nie je priestor.