Trump zrejme Nobelovu cenu za mier nezíska. Dohoda v Gaze prišla neskoro

V piatok oznámia víťaza Nobelovej ceny za mier za rok 2025. Americký prezident Donald Trump od nástupu do funkcie neskrýval svoju túžbu získať najprestížnejšie ocenenie na svete.

Dostali ho už štyria jeho predchodcovia – Barack Obama v roku 2009, Jimmy Carter v roku 2002, Woodrow Wilson v roku 1919 a Theodore Roosevelt v roku 1906. Všetci okrem Cartera ocenenie dostali počas výkonu funkcie, Obama sa stal laureátom menej než osem mesiacov po nástupe do úradu – v rovnakej fáze, v akej je teraz Trump.

Podľa odborníkov je však nepravdepodobné, že by Joergen Watne Frydnes, predseda Nórskeho Nobelovho výboru, povedal dnes poobede Trumpovo meno.

Prvý muž USA síce v stredu oznámil uzavretie dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov v rámci prvej fázy svojej iniciatívy na ukončenie vojny v Gaze, no podľa nórskeho denníka VG výbor prijal rozhodnutie už v pondelok – teda pred oznámením dohody.

A aj keby o nej päť členov výboru vedelo pred prijatím verdiktu, je nepravdepodobné, že by narýchlo rozhodli o niečom, o čom zvyčajne debatujú celé mesiace.

Skúsení pozorovatelia Nobelovej ceny tvrdia, že Trumpovo víťazstvo je veľmi nepravdepodobné, pričom poukazujú na jeho snahy narušiť povojnový medzinárodný poriadok, ktorý si Nobelov výbor vysoko cení.

Nina Graegerová, riaditeľka Nórskeho inštitútu pre výskum mieru (PRIO), uviedla, že Trumpovo stiahnutie USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie, odchod z Parížskej klimatickej dohody z roku 2015 a obchodná vojna so spojencami sú v rozpore s duchom Nobelovho závetu.

Historik Asle Sveen pripomenul aj Trumpove pokusy o zblíženie sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Jeho obdiv k diktátorom je tiež faktorom, ktorý ide proti nemu,“ dodal Sveen. „To je v rozpore so závetom Alfreda Nobela.“

Oveľa pravdepodobnejšie podľa nich je, že výbor vyzdvihne sudánsku dobrovoľnícku sieť Emergency Response Rooms, niektorý orgán OSN, ako napríklad UNHCR, UNICEF či ICJ, alebo humanitárnu organizáciu, akými sú Červený kríž či Lekári bez hraníc.

Výbor by tiež mohol upriamiť pozornosť na novinárov – po roku, keď pri výkone povolania zahynulo najviac pracovníkov médií v histórii, väčšina z nich v Gaze. V takom prípade by ocenenie mohli získať organizácie Committee to Protect Journalists alebo Reporters Without Borders. A nie sú vylúčené ani prekvapenia.

„Všetci politici chcú získať Nobelovu cenu za mier,“ povedal pre Reuters predseda výboru Frydnes.„Dúfame, že ideály, na ktorých Nobelova cena za mier stojí, sú niečím, o čo by sa mali usilovať všetci politickí lídri… Všímame si pozornosť, a to tak v Spojených štátoch, ako aj vo svete, ale okrem toho pracujeme rovnakým spôsobom ako vždy.“

(reuters, est)