Slovenské vinohrady likviduje zlaté žltnutie viniča. Nebezpečnú chorobu prenáša cikáda
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) upozorňuje, že choroba spôsobená fytoplazmou – zlaté žltnutie viniča – sa objavuje najmä koncom leta a na jeseň. Jej príznaky sa dajú ľahko zameniť za nedostatok živín alebo následky sucha, preto je dôležité vinohrady pravidelne kontrolovať.
„Táto choroba môže veľmi rýchlo úplne zničiť vinohrady,“ uvádza ústav v upozornení na svojej stránke s tým, že každý pestovateľ má povinnosť podozrivý výskyt nahlásiť, v opačnom prípade mu hrozí pokuta.
Na kritickú situáciu zareagovalo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR). „Predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb pre vinohradníctvo v Európe. Ide o karanténne ochorenie, ktoré môže mať výrazné ekonomické dopady na pestovateľov viniča aj producentov vína,“ upozorňuje agrorezort.
Ochorenie viniča už potvrdili úrady na viacerých územiach Slovenska. Ide napríklad o okresy Nové Zámky, Galanta, Sobrance, Levice, Nitra či Zlaté Moravce. V týchto okresoch je vyhlásená karanténa, ktorej cieľom je zabrániť ďalšiemu šíreniu ochorenia. Úrady zároveň vykonávajú intenzívny monitoring a prieskum vo všetkých vinohradníckych oblastiach na celom území Slovenska.

Choroba, ktorej prvé prípady boli zaznamenané v roku 2021, sa dramaticky šíri a nebezpečná je najmä tým, že ak je napadnutých 30 percent vinohradu, je potrebné zlikvidovať celý porast.
Zlaté žltnutie viniča sa navyše podľa vinárov šíri veľmi rýchlo. Cikády, ktoré chorobu prenášajú, totiž môžu migrovať, a tak im nič nebráni, aby prelietavali medzi jednotlivými vinohradníckymi oblasťami.
Ak sa teda výskyt ochorenia potvrdí, jediným riešením je likvidácia. „Musí sa zlikvidovať rastlina, ktorá bola vzorkovaná, aj okolité rastliny. Následne sa vykonávajú ošetrenia proti vektorom,“ upozorňuje ÚKSÚP.
Podľa úradu sa choroba pri červených odrodách prejavuje začervenaním listov, pri bielych žltnutím. Listy sa na okrajoch skrúcajú a bobule hrozna postupne vysychajú.
Pestovatelia a odborníci sa zhodujú v tom, že príroda si v tomto sama neporadí. Chorobu prirovnávajú k slintačke a krívačke, ktorá pred niekoľkými mesiacmi likvidovala na Slovensku celé chovy zvierat.
„Vo vinohradoch treba aplikovať insekticídne postreky. Napadnuté kry však treba vyrezať a spáliť aj s koreňmi. O rok uvidíme, či aktuálne opatrenia pomohli,“ hovorí pre Štandard pestovateľ Jaroslav z oblasti Levíc a dodáva, že rastlina napadnutá fytoplazmou neprináša úrodu a časom vyschne.
„Mám viac ako 200 koreňov, mám aj nové, a aj tie sú už nakazené. Všetko pôjde preč. Nie je na čo čakať. Najväčšie škody, ktoré fytoplazma spôsobila, vidieť pri zbere, a je to smutný pohľad,“ dodáva Jaroslav.
Ochorenie pritom nie je na Slovensku pôvodné. Stáročia sa vyskytovalo – a dodnes vyskytuje – v južnejších pásmach, avšak s klimatickými zmenami sa rozšírilo aj do našich zemepisných šírok. V Európe sa prvýkrát objavilo vo Francúzsku.
Podľa ÚKSÚP by mali pestovatelia a vlastníci viničov sledovať aktuálne informácie a opatrenia na stránke ústavu, dôsledne dodržiavať vyhlásené karanténne opatrenia a hlásiť akékoľvek príznaky ochorenia.