Rast cien akcií a nehnuteľností za ostatné polstoročie je nominálna halucinácia

Osobne nevidím maximá aktív, ale rozklad zlých peňazí. Sú to dolárové minimá. Budúca inflácia, ktorá sa zapracováva do dnešných cien.

Donald Trump odhodil predvolebného Elona Muska, z fiškálneho konzervatívca sa preklopil do Big Beautiful deficitu a začal s dobývaním centrálnej banky. Namiesto predvolebných sľubov o šetrení míňa verejné zdroje rovnako, ako jeho predchodca. Trhom dochádza, aké bude pravdepodobné riešenie neudržateľného amerického dlhu – budúca inflačná záplava zlých peňazí. A práve to sa teraz zapracováva do cien akcií, zlata, bitcoinov aj nehnuteľností..

Pre úspešné investovanie je nutné prebudiť sa z nominálnych ilúzií. Pomôže už aj to, ak sa na ceny nepozeráme v Trumpom oslabenom dolári a dosadíme naše euro. Už tak zistíme, že akcie ešte svoje maximá neprekonali.

Čistenie nominálnych cien eurom však nepomôže. Euro sú tiež zlé peniaze. Zvyčajne sa na úpravu nominálnych na reálne ceny používa úprava cenovou infláciu – ceny sa znížia o tempo rastu cien spotrebných statkov. Ani úprava o cenovú infláciu meranú oficiálnymi cenovými indexami na návrat do reality ale nestačí.

Oficiálna cenová inflácia je len jednoduchým modelom ignorujúcim väčšinu ekonomiky a individuálne spotrebné a investičné správanie. Nie sú v nej ceny bratislavských bytov, akcií ani zlata. Ekonóm, ktorý tieto nedostatky oficiálnych cenových indexov ignoruje, je ako opilec, čo hľadá kľúče pod lampu, lebo tam je svetlo.

Štátu príde toto podstreľovanie skutočnej cenovej inflácie sledovaním spotrebných statkov vhod. Oficiálna cenová inflácia je potom nižšia ako v realite. Ak by ukazovatele inflácie neignorovali cenovú infláciu v aktívach ako sú nehnuteľnosti, akcie alebo bitcoin, ľudí by zlé peniaze omnoho viac hnevali.

Takto infláciu mylne považujú za svoje investičné úspechy. Rastúce grafy, ktoré nie sú očistené o dostatočne vysokú infláciu z dôvodu znehodnotenia štátnych peňazí, potom považujú za reálny rast svojich investícií, z ktorého potom platia poplatky „kravaťákom“ a štátu dane.

Aby sme opustili sálu pokrivených zrkadiel a prestali robiť v investičných a spotrebných rozhodnutiach chyby prejedenia nominálnych ziskov, je dobré pretrieť si oči zlatom. Ak vyjadríme ceny aktív v tomto peňažnom aktíve potom zistíme, že rast cien akcií a nehnuteľností za ostatných 50 rokov je inflačná, nominálna halucinácia. Efekt padajúcej ceny dolára a eura. Akcie sa v zlate obchodujú približne tam, kde boli pred polstoročím.

Zrýchlenie rozkladu zlých peňazí a inflácia sú dôvody, prečo zlato posledných 25 rokov poráža Warrena Buffetta, akcie aj nehnuteľnosti.

Napriek všetkému napísanému a historicky štedrým valuáciám patria akcie stále do majetku. Na rozdiel od zlata ide o skutočnú investíciu generujúcu priebežný výnos a aj zlato raz pôjde dole. Navyše v časoch vyššej inflácie zvyknú investorov ochrániť aspoň pred znehodnotením peňazí.  Aby mohli mať akcie nominálny vrchol, musí existovať reálna vzácnosť v dolárovej likvidite.

Ponuka dolárov je však po poslednej finančnej kríze extrémne elastická – novými peniazmi sa rieši každé politické a ekonomické zaváhanie. Tam, kde nemá dolár dno, nemôžu mať dolárové ceny akcií strop.