Rýchla cesta k rakovine. Prečo čoraz viac napáda mladých

Onkologička Kimryn Rathmellová, ktorá sa venuje rakovine obličiek a pred desiatimi rokmi pôsobila na Vanderbiltovej univerzite, si vtedy všimla znepokojujúci trend: čoraz viac mladých pacientov prichádzalo s rakovinou obličiek. Medzi nimi bol aj 18-ročný pacient s metastatickým ochorením – niečo, čo dovtedy doktorka Rathmellová u tak mladého človeka nevidela.

Predpokladala, že týchto pacientov k nim do veľkých onkologických centier posielajú neprimerane často. No túto jar výskumníci z Národného inštitútu pre rakovinu (NCI) zverejnili správu, ktorá ukázala, že v rokoch 2010 až 2019 sa v Spojených štátoch zvýšil výskyt 14 typov rakoviny u osôb mladších ako 50 rokov. A vtedy si uvedomila, že to, čo spozorovala, nebola náhoda, ale súčasť širšieho trendu.

„Uvedomila som si, že to, čo som videla, nebola náhoda, ale celosvetový trend,“ hovorí doktorka Kimryn Rathmellová, bývalá riaditeľka Národného onkologického inštitútu, ktorá dnes vedie onkologický program na Štátnej univerzite v Ohiu. Výsledky výskumu ju šokovali.

„Núti ma to úplne inak premýšľať dokonca aj o rakovine, ktorú študujem celé desaťročia,“ dodala.

Štúdie a novinové články už roky poukazujú na rastúci počet prípadov rakoviny s takzvaným „včasným nástupom“ (early-onset), ktorá sa spravidla definuje ako ochorenie vyskytujúce sa u dospelých mladších ako 50 rokov. Až teraz sa však ukazuje, aký rozsiahly tento trend v skutočnosti je. Týka sa rôznych krajín, časových období a viac ako tucta typov rakoviny vrátane rakoviny prsníka, hrubého čreva, obličiek, pankreasu, žalúdka, semenníkov a maternice.

Rakovina s včasným nástupom je síce stále zriedkavá, údaje však potvrdzujú, že jej globálny výskyt stúpa už od roku 1990, čo znamená tisíce nových prípadov každý rok. Napríklad, v roku 2019 bolo v Spojených štátoch zaznamenaných o 4 800 viac prípadov rakoviny prsníka s včasným nástupom, ako by sa očakávalo, keby zostali zachované miery výskytu z roku 2010.

Časť nárastu rakoviny u mladších ľudí sa dá vysvetliť lepším skríningom a citlivejšími diagnostickými metódami. No vedci upozorňujú, že za tým zrejme stojí aj niečo viac. Čoraz intenzívnejšie sa snažia zistiť, čo to je.

Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj zmeny životného štýlu, ktoré sa začali formovať už pred desiatkami rokov.

Onkológovia často poukazujú na zlomový bod: 50. roky 20. storočia.

U ľudí narodených v tomto období sa totiž v deväťdesiatych rokoch začal prejavovať vyšší výskyt rakoviny s včasným nástupom. A riziko sa zvyšovalo s každou ďalšou generáciou. Napríklad tí, ktorí sa narodili v roku 1990, majú dvakrát až trikrát vyššie riziko vzniku niektorých typov rakoviny v porovnaní s ľuďmi narodenými v roku 1955.

Vedci tento jav označujú ako „efekt kohorty narodenia“. Poukazuje na to, že za nárastom rakoviny u mladých dospelých môžu byť environmentálne vplyvy a životné návyky, ktoré sa v posledných desaťročiach stali bežnejšími.

„Od povojnového rozmachu sa, najmä v bohatých krajinách, výrazne zmenilo takmer všetko v našom prostredí a každodennom živote,“ uviedol doktor Shuji Ogino, vedúci oddelenia molekulovej patologickej epidemiológie v nemocnici v Brigham and Women’s Hospital v Bostone. Menej sa hýbeme. Jeme viac spracovaných potravín a cukru. Všade sa stretávame s plastmi a takzvanými večnými chemikáliami (forever chemicals). Podľa niektorých údajov dokonca menej spíme.

Každý z týchto faktorov môže súvisieť s tým, že rakovina sa objavuje u ľudí v mladšom veku. No zatiaľ je priskoro povedať, ktorý z nich – ak vôbec nejaký – je za to skutočne zodpovedný, upozorňuje doktorka Yin Caová, docentka chirurgie z onkologického centra Siteman Cancer Center na Washingtonskej univerzite, ktorá vedie medzinárodný výskum o včasnom nástupe rakoviny hrubého čreva a konečníka.

„Identifikovať nové rizikové faktory rakoviny je mimoriadne náročné,“ hovorí doktorka Yin Caová. V minulosti trvalo roky a vyžadovalo si množstvo dôkazov na to, aby sa takéto spojenie preukázalo – podobne, ako to bolo v prípade preukázania súvislosti medzi fajčením a rakovinou pľúc.

Napriek tomu už dnes existujú pomerne silné dôkazy o tom, že obezita, konzumácia alkoholu a nezdravá strava môžu súvisieť s rakovinou s včasným nástupom. Ide o trend na úrovni celej populácie, ktoré odrážajú naše spoločné prostredie a životné návyky.

Ako presne obezita zvyšuje riziko, zatiaľ nie je úplne jasné. Vedci sa však domnievajú, že môže súvisieť s narušeným metabolizmom, inzulínovou rezistenciou, zmenami v črevnej mikroflóre a chronickým zápalom. Alkohol zas môže poškodzovať DNA a zvyšovať hladinu estrogénu – hormónu, ktorý podporuje vznik niektorých typov rakoviny prsníka. Výskumy navyše ukazujú, že naše pitné návyky sa menia: ženy dnes tvoria čoraz väčšiu časť medzi ľuďmi, ktorí pijú nadmerne.

Podrobná analýza takmer 15 miliónov prípadov rakoviny v USA ukázala, že výskyt 6 z 12 druhov rakoviny spojených s obezitou stúpal u mladých dospelých medzi rokmi 1995 a 2014. A čím mladšia generácia, tým prudší nárast. Jedným z najčastejších a najviac skúmaných typov rakoviny s včasným nástupom je rakovina hrubého čreva. V štúdii z roku 2018 doktorka Yin Caová a jej tím sledovali 85-tisíc zdravotných sestier počas 20 rokov. Zistili, že ženy s obezitou mali takmer dvojnásobné riziko vzniku rakoviny hrubého čreva pred 50. rokom života v porovnaní so ženami s normálnou hmotnosťou.

Štúdie tiež spájajú západný typ stravovania s rakovinou hrubého čreva s včasným nástupom. Tento typ stravy má zvyčajne málo ovocia a zeleniny, no je bohatý na červené a spracované mäso, sladené nápoje a ultraspracované potraviny.

Pre rakovinu prsníka sú dôležitým faktorom aj zmeny v reprodukčnom správaní.

Ženy sú rakovinou s včasným nástupom postihnuté disproporčne viac. Je to sčasti preto, že práve rakovina prsníka patrí medzi tie najbežnejšie typy, ktoré sa do tejto skupiny zaraďujú.

V USA dnes dievčatá dostávajú prvú menštruáciu približne vo veku 11 až 12 rokov – o niečo skôr ako generácia narodená v 50. rokoch minulého storočia. Zároveň sa vek prvej tehotnosti posunul priemerne na 27 a pol roka, zatiaľ čo v minulosti to bolo okolo dvadsiatky. Vedci sa domnievajú, že práve toto dlhšie obdobie medzi prvou menštruáciou a prvým tehotenstvom môže byť jedným z dôvodov, prečo výskyt rakoviny prsníka u mladších žien stúpa.

Počas každého menštruačného cyklu sa hladiny hormónov menia – bunky v prsníkoch sa rozširujú, delia a následne sťahujú. Tieto opakované cykly delenia vytvárajú priestor na vznik mutácií, vysvetľuje doktorka Sherene Loiová, profesorka z onkologického centra Peter MacCallum Cancer Center v Melbourne.

V období medzi prvou menštruáciou a prvým tehotenstvom sú tieto bunky obzvlášť citlivé na škodlivé vplyvy, napríklad žiarenie, alkohol alebo poruchy metabolizmu, dodáva epidemiológ Graham Colditz z onkologického centra Siteman Cancer Center, ktorý sa venuje prevencii rakoviny.

Výskumy naznačujú, že počas tehotenstva a dojčenia sa v prsníkoch zvyšuje počet imunitných buniek, ktoré pomáhajú chrániť tkanivo pred vznikom rakoviny, vysvetľuje Camila dos Santosová z laboratória Cold Spring Harbor Laboratory v New Yorku. Po odstavení dieťaťa bunky produkujúce mlieko odumierajú a imunitný systém ich odstráni, čím sa zníži počet buniek s mutáciami. Zvyšné bunky sa viac venujú oprave DNA.

„Celý tento proces mení prsníkové tkanivo pozitívnym spôsobom,“ hovorí doktorka Sherene Loiová.

No keď ženy rodia prvé dieťa neskôr a majú menej detí, sú dlhšie vystavené rizikám, ktoré tento prirodzený cyklus prináša, a zároveň prichádzajú o jeho ochranné účinky. Poškodenia DNA, ktoré sa nahromadia v dvadsiatke, sú obzvlášť nebezpečné, upozorňuje epidemiológ Graham Colditz: „Je to preto, že máte pred sebou celý zvyšok života, aby sa na tieto poškodenia nabaľovali ďalšie zmeny, ktoré môžu vyústiť až do rakoviny.“

Zmeny v našom genetickom kóde môžu vytvoriť „rýchlu cestu k rakovine“.

Nové výskumy naznačujú, že určité vplyvy – pravdepodobne už v detstve alebo dokonca počas vývoja v maternici – môžu meniť našu DNA. Tieto zmeny ovplyvňujú, ktoré časti genetického kódu sa aktivujú alebo vypínajú, čím sa môže urýchliť vznik rakoviny.

V črevách napríklad bunky prirodzene prechádzajú medzi vyvinutým a menej vyvinutým stavom. Tento jav sa nazýva plasticita, vysvetľuje doktorka Karuna Ganeshová z onkologického centra Memorial Sloan Kettering v New Yorku.

Ak sú črevné bunky u mladého človeka vystavené stresu, napríklad zápalu, vrátia sa do tohto menej vyvinutého stavu. (U starších ľudí takto poškodené bunky väčšinou jednoducho odumrú.) Tieto nezrelé bunky sa potom správajú agresívnejšie a pri správnej mutácii môžu spustiť rakovinu, vysvetlila doktorka Ganeshová.

Vedci zistili, že u mladých pacientov s rakovinou hrubého čreva sa častejšie vyskytuje špecifický typ mutácií, ktoré súvisia s toxínom zvaným kolibaktín. Tento toxín produkujú niektoré kmene baktérie E. coli a ďalších črevných baktérií, ktoré majú navyše špeciálnu sadu génov. Kolibaktín dokáže poškodzovať DNA zdravých buniek v čreve.

Profesor bioinžinierstva a bunkovej a molekulárnej medicíny z Kalifornskej univerzity v San Diegu, Ludmil Alexandrov, upozorňuje, že k infekcii týmito baktériami často dochádza už v prvých dvoch až troch rokoch života, teda v období, keď je črevná mikroflóra aj imunitný systém ešte nezrelý. Takéto poškodenie DNA môže predstavovať „prvý zásah“, ktorý dieťa nasmeruje na rýchlejšiu cestu k rakovine.

Vedci sa domnievajú, že baktérie produkujúce tento toxín sú pravdepodobne dôsledkom industrializácie – môže za to jedlo, ktoré jeme, alebo napríklad užívanie antibiotík. Hoci neštudovali výskyt tohto toxínu v minulosti, zistili, že gény na jeho tvorbu sú prítomné až v 40 percentách vzoriek stolice detí v rozvinutých krajinách, ako sú USA a Francúzsko. Naopak, v neindustrializovaných oblastiach, ako sú Afrika alebo vidiecka India, prakticky chýbajú. Tento rozdiel úzko koreluje s mierou rakoviny hrubého čreva s včasným nástupom.

Súvislosti medzi prostredím, imunitou a génovou expresiou sa prejavujú aj pri iných typoch rakoviny. Doktorka Camila dos Santosová ukázala na myšiach, že infekcie močových ciest, ktorých výskyt u žien postupne rastie, spôsobujú zmeny, ktoré vedú k vyššej hustote prsníkového tkaniva. A práve v takomto prostredí sa môžu ľahšie rozvíjať predrakovinové bunky.

Všetky tieto zistenia naznačujú nový pohľad na biologické pozadie rakoviny: samotné mutácie nestačia na to, aby spustili ochorenie. Genómy zdravých ľudí – dokonca aj bábätiek – už obsahujú mutácie v génoch spojených s rakovinou, upozorňuje doktor Shuji Ogino. No trvá desaťročia, kým sa z nich vyvinú nádory.

A práve to je obrovská príležitosť, hovorí. Až 40 percent rizika rakoviny sa dá znížiť zmenou životného štýlu, napríklad prestať fajčiť, obmedziť alkohol a udržiavať zdravú hmotnosť.

„Máme možnosť zasiahnuť v priebehu desaťročí,“ povedal doktor Ogino. „A to je dobrá správa.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.