Večná otázka solidarity Západu. Keď má Kyjev prednosť pred východnou Európou

Incidenty vo vzdušnom priestore členských krajín NATO v ostatných mesiacoch pribúdajú predtým nevídaným tempom. Drony v Poľsku či stíhačky v Estónsku sú len najznámejšími a najnovšími prípadmi. Bezpilotné lietadlá sa však ocitli aj v Dánsku a niekoľkokrát aj Rumunsku.

Polemiku o tom, či je za tým Rusko, a prípadne to, čo nimi skúma, nechajme bokom. Na stôl položme otázku, čo ukázala diskusia o zabezpečení východného krídla NATO pred ďalšími (potenciálne) nebezpečnými narušeniami neba spojencov.

Bezpilotné lietadlá zmenili podobu vojny

Poliaci či pobaltské krajiny, stojace v prvej línii Severoatlantickej aliancie, bijú pre incidenty na poplach. Tie totiž ukázali praktické dôsledky toho, ako zásadne sa charakter vedenia vojny za posledné tri roky zmenil.

Už to nie je len zákopová vojna a ostreľovanie strategických ukrajinských miest drahými raketami, proti ktorým dokáže zakročiť (ešte drahšia) protivzdušná obrana.

Rusko dnes vysiela spoločne s raketami aj stovky útočných dronov Šáhid a ich lacných napodobenín Gerbera, ktoré nemusia spôsobiť také závažné škody, no preťažia protivzdušnú obranu. Tá potom nedokáže spoľahlivo zachytávať balistické rakety.

Ukrajinci preto na kolene vyvíjajú rôzne riešenia, ako sa pred tým brániť. Koncom jari sa objavili prvé videá, ktoré zachytávajú, ako malé FPV drony zneškodňujú ich väčších ruských príbuzných.

Vyhýbavý Západ

Bezpilotné lietadlá sa postupne stali absolútne kľúčovým faktorom vo vojne. Európske „elity“ na to však začali urýchlene reagovať konkrétnymi krokmi až vtedy, keď v septembri zásadným spôsobom narušili poľský vzdušný priestor.

Pobaltie našlo oporu v Bruseli. Európska komisia prišla s plánom „múru“. V skratke, išlo by o komplexnú sieť detekčných zariadení a systémov schopných rýchlo zneškodniť (najmä) bezpilotné lietadlá, ktoré by mierili na územia jednotlivých krajín na východnom krídle NATO. V Štandarde sme sa potenciálnej podobe múru venovali podrobnejšie.

Brusel chce spolu s iniciátormi použiť na financovanie múru proti dronom prostriedky z európskej kasy, s čím musia súhlasiť všetci členovia Únie. Plán tak veľmi rýchlo narazil na odpor štátov, ktoré sú od hranice s Ruskom pomerne bezpečne vzdialené.

Komunikované dôvody sú rôzne. Francúzsky prezident spoločne s nemeckým ministrom obrany konštatovali, že hoci sú drony dôležité, existujú aj naliehavejšie priority.

„V skutočnosti potrebujeme pokročilé varovné systémy, aby sme mohli lepšie predvídať hrozby, potrebujeme odstrašiť (Rusko) európskou schopnosťou udrieť aj na ďaleko vzdialené ciele a potrebujeme viac systémov protivzdušnej obrany,“ uviedol Emmanuel Macron, pričom zmienil aj jadrové odstrašenie. Podľa neho „neexistuje dokonalý múr pre Európu“, a keďže ide o hranicu dlhú tritisíc kilometrov, projekt nie je úplne realizovateľný.

Boris Pistorius podobne povedal, že podporuje obranu proti bezpilotným lietadlám, ale „nie prostredníctvom dronového múru“. Podľa bruselského webu Politico plán tvrdo kritizoval za zatvorenými dverami na rokovaniach v Kodani aj nemecký kancelár Friedrich Merz.

Je to o peniazoch

Argumenty viacerých západných lídrov sa zdajú na prvý pohľad opodstatnené – múr nepôsobí ako nevyhnutný obranný prvok, skôr doplnkový. Na druhej strane, drony sú zbraňou, ktorá momentálne na ukrajinskom bojisku zabíja a vyraďuje vojakov z boja pravdepodobne najviac.

„Predtým bola protivzdušná obrana NATO zameraná na rýchlo sa pohybujúce vzdušné hrozby – rakety vystrelené z lietadiel, balistické rakety, riadené strely, hypersonické strely, ale nie konkrétne na drony,“ podotkol pre CNN Rafael Loss, expert v oblasti obrany z think tanku ECFR.

Hoci sa to podľa neho pomaly mení, schopnosti kontinentu brániť sa proti ruským dronom sú v plienkach. A zostreľovať malé bezpilotné lietadlá, ktoré stoja niekoľko tisíc dolárov, raketami za pár miliónov (ako to bolo nedávno v Poľsku), je totálne nerentabilné. Z toho vyplýva, že treba nájsť zmysluplné riešenie.

Na vybudovanie obrany proti dronom existujú naozaj pádne dôvody, no napriek tomu sú západní členovia Únie zdráhaví. Zrejme je to zo zištných dôvodov, veď Taliani a Gréci to povedali aj za ostatných – obranný projekt by sa nemal týkať len východnej Európy. Aj oni niečo chcú. A Brusel im pritakáva.

Hlavným problémom sa zdajú byť peniaze. Cena projektu totiž nie je nízka. Eurokomisár pre obranu a litovský expremiér Andrius Kubilius vyčíslil, že zabezpečenie obranného „múru“ pre Poľsko a Pobaltie by vyšlo na zhruba jednu miliardu eur. V čase, keď zadlžení Francúzi, Taliani či Gréci obracajú v ruke každé euro, je evidentné, že hoci by dronový múr platil Brusel, títo lídri v solidarite by z toho radi niečo mali.

V prípade posielania zbraní na Ukrajinu a prísľubov nekonečnej pomoci a pokorenia zlého Ruska si budujú aspoň imidž nebojácnych politikov. V niektorých prípadoch (Macron, Starmer) im hra na vojnových jastrabov ponúka vytúžený útek od domácej politiky.

Budovanie nákladných obranných mechanizmov na východe Európy však nie je také terno. Ukazuje sa, že o solidarite sa hovorí len vtedy, keď to silnejším a bohatším vyhovuje. Momentálne ju totiž ospevovaná západná Európa preukazuje viac Ukrajine ako vlastným spojencom.