Máme tu rok od Draghiho správy. Je čo oslavovať?

Rok po zverejnení správy Maria Draghiho o konkurencieschopnosti Európskej únie, ktorá vyšla v septembri 2024, zostáva otázka, či máme dôvod na oslavy, skôr otvorená. Jeho ambiciózna analýza identifikovala kľúčové slabiny spoločenstva v globálnej ekonomike a navrhla reformy zamerané na inovácie, dekarbonizáciu a sebestačnosť.

Podarilo sa to dotiahnuť až do onoho bodu?

S 383 odporúčaniami a odhadom nutných investícií vo výške 750 až 800 miliárd eur ročne mala správa naštartovať európsky rast, ale realizácia mešká. Správa zdôraznila, že EÚ zaostáva za USA a Čínou, keď napríklad v investíciách do výskumu a vývoja dosahuje iba 2,3 percenta HDP oproti trom percentám v USA. To vedie k produktivite o 20 až 30 percent nižšej ako u amerických konkurentov.

Draghi volal po dokončení jednotného trhu, harmonizácii regulácií a podpore súkromného sektora, čo občas zarezonovalo aj s klasickým liberálnym pohľadom na ekonomiku. Podľa tohto prístupu by EÚ mala minimalizovať byrokratické prekážky, ktoré brzdia inovácie, a spoliehať sa viac na voľnú konkurenciu ako na štátne intervencie.

Lenže nie je liberálny ako liberálny. Draghi v problémoch súkromného sektora vidí napríklad to, že fragmentovaný kapitálový trh obmedzuje financovanie startupov, čo by chcel zmeniť centralizovanou harmonizáciou regulácie, pri čom, naopak, liberáli volajú na poplach. Ostatne, verejný podiel na investíciách významne rastie, ale so vztýčeným prstom rizika dlhového zaťaženia. Nemali by sme mať skôr radosť zo súkromného kapitálu, ktorý chce investovať?

Audit Európskej rady pre inovácie ukázal, že dosiaľ sa realizovalo iba 11 percent odporúčaní a ďalších 20 percent sa pripravuje. Dalo by sa to uzavrieť tak, že sa viac nestalo, ako stalo. Na druhej strane je však rok pre politikov veľmi krátky čas, takže aj tých 11 percent je malý zázrak.

Bohužiaľ to, čo sa rok od Draghiho správy stalo, je z veľkej časti „typicky európske“. V januári 2025 Komisia predstavila „Kompas konkurencieschopnosti“, teda plán inšpirovaný správou, ktorý cieli na posilnenie vedy a výskumu, ale robí to klasicky na dlh cez fond s navrhovaným rozpočtom 175 miliárd eur. Akoby sme stále mali pocit, že nám uteká vlak, pretože sa málo zadlžujeme a málo prerozdeľujeme.

Draghiho správa a jej liberálny podtón aspoň v niektorých častiach, ako bola deregulácia, bol príležitosťou, ktorá zatiaľ vyzerá nevyužitá. Rok po správe je Európa stále na rovnakej križovatke. Stále sa pozeráme na americkú ekonomiku a chceme ju dohnať a predbehnúť tým, že budeme v Európe robiť stále dookola to isté.