Štát mení pravidlá hry. Za poistencov zaplatí len to, čo chýba v systéme

Parlament v utorok schválil zmeny týkajúce sa platby štátu v systéme zdravotníctva. Išlo o pozmeňujúci návrh poslanca Zdenka Svobodu (Hlas) k vládnej novele zákona o zdravotných poisťovniach.

„Štát bude naďalej platiť za svojich poistencov poistné. Na tom sa nemení nič. Zdravotná poisťovňa takisto získa zdroje od štátu za svojich poistencov. Mení sa však suma a proces toho, ako sa tá suma definuje. Mení sa v dôsledku konsolidácie a celých tých požiadaviek, ktoré nám vyplývajú z výdavkových limitov,“ vysvetlil po minulotýždňovom výbore štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko.

Aktuálne štát platí za svojich poistencov (deti, ženy na materskej či dôchodcovia) päť percent z vymeriavacieho základu. Po novom bude štát doplácať do zdravotníctva toľko peňazí, koľko bude chýbať po odpočítaní príspevkov, ktoré platia zamestnanci a firmy.

Zmena mechanizmu spôsobí, že platba štátu na budúci rok klesne na sumu 2 050 813 944 eur. Na tento účel sa pôvodne plánovalo použiť 2,72 miliardy eur.

Rezerva vraj vystačí

Zároveň si štát ponechá bokom rezervu vo výške 550 miliónov eur. Ak by sa ukázalo, že do zdravotníctva pritečie od ekonomicky aktívneho obyvateľstva viac alebo menej, ako sa pôvodne predpokladalo, a táto odchýlka by bola väčšia než 1,5 percenta, vládnym nariadením sa zapnú mechanizmy dofinancovania.

Na ilustráciu, pri príjmoch od pracujúcich okolo sedem miliárd eur by odchýlka 1,5 percenta znamenala zhruba 105 miliónov eur. Podľa rezortu ani pri výkyvoch v ekonomike vyše polmiliardová rezerva neklesne úplne na nulu a zostane zachovaná určitá bezpečná hladina peňazí.

„V čase ekonomických kríz je tento nový systém udržateľnejší než starý stav. Pri novom stave bude musieť byť pokles miezd (a teda aj odvodov) od ekonomicky aktívneho obyvateľstva kompenzovaný nárastom príjmov z platby štátu,“ uzatvára rezort.

Zdravotnícky analytik Martin Vlachynský pre Štandard oponuje, že ide len o hranie sa s účtovnými položkami a skutočnou rezervou štátu je schopnosť požičiavať si na trhu. „Rezervy by sa mali tvoriť na úrovni poisťovní, a to na základe nároku pacienta, teda na základe očakávanej potreby nakúpiť zdravotnú starostlivosť v budúcnosti,“ konštatuje odborník.

Peniaze nepôjdu do zdravotníctva, varujú kritici

Vlachynský uviedol, že systém platenia odvodov za poistencov štátu fungoval do roku 2004 ako pevná suma z rozpočtu na jeden rok. Potom sa zmenil do roku 2019 na percento zo mzdy. Následne sa politici vrátili naspäť k pevnej sume a v roku 2024 zase naspäť na percento zo mzdy.

„Teraz sa má zase zmeniť na pevnú sumu. Za ostatných 22 rokov sa teda systém ide meniť štvrtýkrát,“ skonštatoval Vlachynský s dôvetkom, že sa prikláňa k pevnému percentu zo mzdy.

Každoročné presné „cieľovanie“ platby za poistencov štátu podľa neho poskytuje priestor na politické zásahy. „Pridelené zdroje sa neraz skôr podriaďujú aktuálnemu vývoju v rozpočte, a nie vývoju v zdravotníctve. To vidíme aj teraz – celá táto operácia nie je o zdravotníctve, ale o tom, že ministerstvo financií potrebuje dostať ‚svoje‘ milióny zo zvýšenia zdravotných odvodov,“ tvrdí analytik.

V dôsledku konsolidácie sa pracujúcim zvýšili zdravotné odvody až na 16 percent, čo do rozpočtu prinesie 358 miliónov eur.

Opoziční poslanci tiež tvrdia, že zmeny nastali len preto, aby štát viac získal od ľudí a ušetrené peniaze poslal zo zdravotníctva do iných odvetví.

„Pri päťpercentnej platbe za poistencov štátu by poisťovne dostali ďalších 2,7 miliardy eur, čo by spolu znamenalo prebytok na ich účtoch až do výšky 1,2 miliardy eur. Keďže zdravotné poisťovne majú výdavkový strop, nemohli by tieto zdroje použiť na zdravotnú starostlivosť. Zmenou zákona sa tak časť zdrojov určených na zdravotníctvo presunie do iných kapitol rozpočtu,“ vysvetlil poslanec Peter Stachura (KDH).

Poslanec Marek Krajčí (Hnutie Slovensko) obvinil Šaška, že je slabý minister, keď si nechá vziať z rozpočtu toľké stámilióny.

„Zoberte si ten paradox, že tu sú akútne problémy, ktoré, sa hovorí, neriešia aj preto, že nie je dosť peňazí. A minister financií Ladislav Kamenický (Smer) za asistencie ministra zdravotníctva ide zobrať z tejto 1,2-miliardovej úspory, ktorú máme na účtoch verejného zdravotného poistenia, teda všetkých poisťovní, 660 miliónov do svojho z rozpočtu, aby ich mohol minister Kamenický použiť niekde inde,“ poznamenal Krajčí.

Pre nemocnice to nebude horšie, tvrdí rezort

Návrh nie je podľa opozičníkov dobrý ani z pohľadu predvídateľnosti financovania zdravotníctva. „Ak neviete, koľko zdrojov bude v skutočnosti zdravotníctvo mať na nasledujúce obdobie, neviete dostatočne plánovať investície a rozvoj. Rizikom je aj vyšší politický vplyv, ktorý môže upravovať finančné prostriedky určené na zdravotnú starostlivosť podľa ľubovôle,“ podotýka poslanec Stachura.

Ministerstvo to popiera. Argumentuje, že dosiaľ sa platba štátu odvíjala od počtu poistencov, ktorý bol definitívne známy až počas bežného roka. Štát teda nevedel vopred presne, koľko bude platiť. Podľa nového spôsobu bude možné celkovú platbu určiť už pri tvorbe rozpočtu na budúci rok. Inými slovami – ešte pred začiatkom roka sa bude vedieť, koľko štát prispeje.

Neohrozí to vraj ani zdravotnícke zariadenia. „Peniaze od štátu idú najprv do zdravotných poisťovní, nie priamo do nemocníc. Pre nemocnice je dôležitá zmluva s poisťovňou – tá im určuje, koľko peňazí dostanú za liečbu pacientov,“ uviedol pre Štandard komunikačný odbor rezortu zdravotníctva.

Slovensko platí za svojich poistencov mesačne 60 eur. Na porovnanie, v Česku je táto platba na úrovni 90 eur mesačne. Rezort však nesúhlasí s tým, že platí málo.

„Solidarita vo verejnom zdravotnom poistení znamená, že zdraví a produktívni ľudia prispievajú na starostlivosť o všetkých vrátane tých, ktorí si nemôžu dovoliť platiť, sú chorí alebo v postproduktívnom veku. Tento systém umožňuje, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala všetkým na základe ich potrieb, nie finančných možností," uzatvára rezort.

(tasr, est)