Veľké škrty na infraštruktúru. Oddialia aj dokončenie úsekov diaľnice D1?

Prostriedky zo štátneho rozpočtu sú v objeme 308 miliónov eur a zvyšok tvoria eurofondy, zdroje z plánu obnovy a Nástroja na prepájanie Európy (CEF).

„K tomu ešte musíme pridať ďalších 403 miliónov eur, ktoré majú Národná diaľničná spoločnosť (NDS), Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) ako kombináciu vlastných zdrojov a zdrojov CEF,” dodáva Poláčiková.

Tieto prostriedky nie sú určené len na investície, ale aj na iné výdavky podľa investičného plánu. Ďalším zdrojom financovania môže byť prípadný projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP).

Diaľničiari analyzujú úspory

U diaľničiarov sme sa zaujímali, nakoľko sa rozpočtované nižšie investície na infraštruktúru môžu prejaviť na rozostavaných a pripravovaných stavbách.

„Národná diaľničná spoločnosť vníma potrebu konsolidácie na Slovensku, aktuálne analyzujeme možnosti, ako dosiahnuť úspory pri zachovaní plnohodnotného plnenia našich úloh,” odvetili pre Štandard z mediálnej komunikácie NDS.

„V prípade nových projektov, napríklad D3, rátame s využitím európskych zdrojov,” dodali bez ďalších detailov o iných stavbách.

Občianske združenie Náš Prešov medzitým upozorňuje na utlmovanie prác na stavbe druhej etapy severného obchvatu Prešova na rýchlostnej ceste R4.

„Pôvodný termín dokončenia bol október 2027 a má sa presunúť na jeseň 2029. Dôvodom má byť konsolidácia verejných zdrojov,” približuje združenie. Podľa informácií aktivistov je to zatiaľ jediná diaľničná stavba, kde sa majú práce pozastaviť.

Náš Prešov petíciou žiada vládu o pokračovanie výstavby druhej časti severného obchvatu Prešova s pôvodným termínom dokončenia. Zároveň vyzýva poslancov Národnej rady, Prešovského samosprávneho kraja a mesta Prešov, aby tomu pomohli.

Spomalenie výstavby, zastavenie prípravy

Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej považuje možné zníženie investícii do cestnej aj železničnej infraštruktúry za najhoršiu správu pre Slovensko.

„Spôsobí  spomalenie výstavby už súčasných infraštruktúrnych projektov, ale aj zastavenie prípravy nových. Za všetky uvediem úsek D1 Turany - Hubová,” reaguje Matej pre Štandard.

Zároveň zníženie investícií podľa odborníka na dopravu bude znamenať znížený výber naplánovaných príjmov. „Keď sa nestavia, tak sa nefakturuje, a keď sa nefakturuje, tak nie sú spotrebné dane, DPH…,” upozorňuje riaditeľ Inštitútu.

Možné redukcie na železniciach

Železničný expert Jiří Kubáček predpokladá, že zamýšľané úspory na infraštruktúre sa nedotknú rozpracovaných železničných stavebných projektov. Vo väčšine prípadov ide o projekty financované z európskych zdrojov, kde podmienkou je ukončenie v termíne.

„Určité redukcie však očakávam na projektoch, kde nebolo ukončené verejné obstarávanie,” hovorí pre Štandard Kubáček. Podľa neho sa to týka najmä plánovanej modernizácie úseku Liptovský Hrádok - Paludza. „Z dôvodu neakceptovanej ceny už rezignovali na projekty Šelpice - Boleráz a Veľký Horeš - Streda nad Bodrogom,” vymenúva.

Prerušené práce zdražejú

Prostriedky na správu a údržbu ciest prvej triedy, z ktorých mnohé sú v nevyhovujúcom stave, by v roku 2026 mali klesnúť o 13,5 milióna eur na vyše 91 miliónov eur. Dotknú sa úspory na infraštruktúre aj výstavby obchvatov miest, rekonštrukcie hlavných ciest a mostov na nich?

Rozpočet Slovenskej správy ciest na rok 2026 je v súčasnosti v štádiu prípravy. „Vzhľadom na súčasnú celospoločenskú situáciu je jasné, že bude nižší ako minulé roky. Slovenská správa ciest analyzuje všetky náklady vrátane personálnych a stanovuje priority,” uvádza pre Štandard hovorkyňa štátnych cestárov Jana Lukáčová. O konečnej podobe rozpočtu, aktivitách a konkrétnych opatreniach by podľa nej bolo predčasné hovoriť.

„Nepredpokladáme, že by prípadné zníženie ročného rozpočtu mohlo ovplyvniť už rozostavané stavby, napríklad obchvaty Sabinova, Šale, Prievidze, most v Seredi, mosty pri Veľkých Bierovciach a ďalšie,” pokračuje Lukáčová.

Cestári aj ministerstvo dopravy tvrdia, že každé prerušenie stavebných prác dielo predražuje, čo potvrdzujú aj dlhoročné skúsenosti. „Preto by bolo nehospodárne a ekonomicky nezmyselné meniť harmonogramy výstavby,” uzatvára hovorkyňa Slovenskej správy ciest.

Stav hlavných ciest sa môže zhoršiť

Plánované obmedzenie výdavkov na údržbu hlavných ciest vníma Matej negatívne. „Bude sa naďalej zhoršovať stav ciest prvej triedy a hlavne mostov,” očakáva.

Peniaze na správu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest by naopak mali vzrásť o 77 miliónov eur na takmer 351 miliónov eur. Podľa odborníka sa tak aspoň stav jestvujúcich diaľnic a rýchlostných ciest nebude zhoršovať.

„Keďže diaľnice a rýchlostné cesty vrátane mostov sú v lepšom stave ako cesty prvej triedy, očakával som, že v rámci kapitoly ministerstva dopravy sa mohli krátené výdavky vo výške 13,5 milióna eur na cestách prvej triedy získať na úkor rozpočtu NDS,” myslí si Matej.

Menej na železničnú dopravu

Financie na železničnú dopravu by oproti tohtoročnému rozpočtu mali klesnúť o 51,4 milióna eur skoro na 1,27 miliardy eur. Bežné výdavky ŽSR sú plánované nižšie o 70,5 milióna eur v objeme 672,4 milióna eur, v ZSSK majú vzrásť o 18,4 milióna eur na 574,3 milióna eur.

„V prípade ŽSR nevidím situáciu tak čierno. Pri porovnaní čísiel medzi reálnym čerpaním prostriedkov v roku 2025 a plánom na rok 2026 vidím v bežných výdavkoch dokonca nárast, ktorý sa prejaví najmä vo zvýšenom objeme nákupu tovarov a služieb,” hodnotí Kubáček. Očakáva pritom pozitívny vplyv tohto vývoja.

Pokiaľ ide o ZSSK, expert predpokladá určité zníženie bežných výdavkov o štyri milióny eur. „To nie je katastrofický pokles, najmä s ohľadom na fakt, že v ostatných rokoch tieto výdavky narástli zhruba o sto miliónov eur. To je aj po zohľadnení vplyvu nárastu dopravných výkonov celkom dosť,” mieni Kubáček.

Uvedené výdavky zahŕňajú aj bežné transfery zo štátneho rozpočtu. Pre ŽSR má transfer klesnúť o 4,8 milióna eur na 476,6 milióna eur, pre ZSSK by mal zostať na rovnakej úrovni cez 430 miliónov eur. Odborník považuje tieto čísla z pohľadu železníc vzhľadom na konsolidáciu za úspech.

Budú žiadať dofinancovať údržbu

ŽSR uvádzajú, že majú v rozpočte verejnej správy v rámci plánovaných bežných výdavkov na rok 2026 medziročný nárast výdavkov voči očakávanej skutočnosti roku 2025 zhruba o štyri milióny eur.

„Tento nárast súvisí s vyššími kapitálovými príjmami, ktoré však nie sú zo strany ŽSR v roku 2026 dosiahnuteľné,” ozrejmuje pre Štandard riaditeľka odboru komunikácie a marketingu a hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.

Na bežné príjmy a výdavky správcu infraštruktúry má veľký vplyv nákupná cena elektriny. Podnik v súčasnosti s ministerstvom dopravy analyzuje vplyvy a opatrenia v nadväznosti na oznámenú konsolidáciu ministerstva financií.

Železnice zároveň očakávajú, že výška bežného transferu zo štátneho rozpočtu v roku 2025 pre ŽSR bude takmer 516 miliónov eur, čo znamená medziročne pokles o vyše 39 miliónov eur.

„Medziročný pokles bežného transferu má výrazný negatívny dopad nielen na odloženú údržbu, ale aj bežnú údržbu. ŽSR určite budú požadovať dofinancovanie údržby minimálne na úroveň očakávanej skutočnosti roku 2025,” dodáva Lániková.

Celkové výdavky sú nižšie o pol miliardy

Ministerstvo dopravy by malo v roku 2026 hospodáriť s celkovými výdavkami v objeme 2,12 miliardy eur, čo je oproti schválenému tohtoročnému rozpočtu o 544,5 milióna eur menej.

Z toho navrhnuté rozpočtové zdroje kapitoly rezortu dopravy vo výške 1,62 miliardy eur sú nižšie o 123,8 milióna eur. Zdroje EÚ vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a Plánu obnovy a odolnosti v navrhnutom objeme 501,3 milióna eur majú klesnúť o 420,7 milióna eur.