Kupiansku a Pokrovsku nahlas tikajú hodiny. Slučka okolo kľúčových miest sa utiahla

Zatiaľ však stále nevedia definitívne prevziať kontrolu nad južnou časťou mesta a vniknúť do severných štvrtí, hoci kruh neustále zužujú.

Brána k dobytiu zvyšku Doneckej oblasti

Hoci je dnes Pokrovsk mestom duchov, v ktorom takmer nikto okrem obrancov nežije, jeho strategický význam je veľký. Ide o dôležitý dopravný uzol celej oblasti, cestný aj železničný. Vojenskí experti už vlani varovali, že ak Kyjev stratí toto obranné centrum, „celá frontová línia sa zrúti“.

Pokrovsk je relatívne vyššie položený než zvyšok Ukrajincami kontrolovanej Doneckej oblasti. Rusom by sa jeho dobytím postupovalo ďalej na západ o niečo jednoduchšie. Otvorili by sa im dvere k viac ako stotisícovému mestu Kramatorsk a Sloviansk.

Vojenskí analytici dlhodobo upozorňujú na to, že postup ruskej armády sa s vysokou pravdepodobnosťou rapídne zrýchli v miestach, kde sa končí Donecká pahorkatina, ktorej prekonávanie spomaľovalo postup pechoty. Dnes sa však už takmer celá frontová línia v tejto oblasti, kde Moskva vedie najintenzívnejšie operácie, posunula za pásmo kopcov a pred útočníkmi sa otvára rovina.

Nick Reynolds, výskumný pracovník britského think tanku RUSI, upozorňuje, že nejde len o to, že „je náročné stúpať a klesať po svahu, ale aj o pozorovanie, a teda o schopnosť koordinovať delostreleckú paľbu a iné formy palebnej podpory bez použitia dronov“. Vyvýšené miesta sú podľa neho „lepšie na šírenie rádiových vĺn“ a „koordináciu dronov“.

Význam Kupiansku takisto nemožno zanedbať. Ide o dôležitý železničný uzol na rieke Oskil, ktorá Rusom vytvára prirodzenú bariéru. Jeho pád by otvoril dvere rýchlejšiemu postupu v smere na Charkov z východu.

Koniec vojny nie je na dohľad

Hoci americký prezident Donald Trump prejavil v priebehu roka nemalú snahu urovnať konflikt medzi Kyjevom a Moskvou, momentálne situácia nevyzerá príliš ružovo. Kremeľ položil na stôl svoje podmienky, ktoré Ukrajinci odmietajú akceptovať (vzdať sa štyroch okupovaných oblastí, deklarovať neutralitu a limitovať veľkosť armády), hoci ich rokovacia pozícia je omnoho slabšia, keďže realita na bojisku je neúprosná a výhľad nie je vôbec optimistický.

Skôr sa tak rozoberajú kroky, ktoré môžu vojnu ďalej eskalovať.

Príkladom je otázka dodania amerických rakiet Tomahawk s doletom až do 2 500 kilometrov do ukrajinských rúk. Tie sú schopné niesť aj jadrovú hlavicu.

Trump v pondelok povedal, že je blízko k tomu, aby tento krok schválil. V piatok sa už vyjadroval o niečo opatrnejšie.

Kyjev už dlho prenáša vojnu aj na územie Ruska, keďže sa snaží zasahovať sklady zbraní, zásobovacie centrá a kľúčovú infraštruktúru. Dosiaľ najmä prostredníctvom dronov, no ráta sa s tým, že ak ich dostane, bude na to používať aj tomahawky.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa pritom vyjadril, že tomahawky v rukách Ukrajincov vzbudzujú v Rusku „extrémne znepokojenie“, keďže rakety majú „dlhý dolet“, môžu byť „nejadrové alebo jadrové“ a „zároveň nemôžu zmeniť situáciu na fronte“.

Je to najmä preto, že americké výrobné kapacity sú v prípade týchto rakiet, ktoré stoja okolo dva a pol milióna dolárov, drasticky nízke. Hoci ich na sklade majú zrejme niekoľko tisíc, ročne Raytheon vyrobí len desiatky kusov, najvyššie odhady hovoria o 90 raketách.

Niektorí experti vravia, že je nutné eskalovať situáciu, aby sa napätie mohlo neskôr deeskalovať. Inými slovami, škodiť Rusku natoľko, aby bolo ochotnejšie rozprávať sa o kompromisnom mierovom návrhu. Je však otázne, či je dodávka a použitie rakiet, ktoré nemajú potenciál zmeniť priebeh udalostí na bojisku, no budú ešte väčšmi provokovať vojensky silnejšieho agresora, naozaj rozumným riešením.