Keďže Rusko pre svoju medzinárodnú izoláciu, v ktorej sa ocitlo po začatí plnohodnotnej invázie na Ukrajinu, vyšetrovanie výbuchov prakticky iniciovať ani viesť nemohlo, oprát sa chopil Berlín.
Dvojica Ukrajincov
Dánske ani švédske vyšetrovanie k zisteniu vinníkov neviedlo. Nemecko začalo hlavné vyšetrovanie 10. októbra 2022 prostredníctvom spolkového generálneho prokurátora a prišlo k záveru, že útok na plynovody vykonala skupina Ukrajincov pozostávajúca z piatich mužov a jednej ženy.
Nemecký prokurátor tak vlani v auguste vydal medzinárodný zatykač na Ukrajinca Volodymyra Žuravľova, zdržiavajúceho sa v Poľsku.
Toho poľská polícia zadržala v meste neďaleko Varšavy až 30. septembra tohto roka, keďže muž medzičasom EÚ opustil.
Podľa nemeckých vyšetrovateľov je inštruktor potápania Žuravľov podozrivý z toho, že v septembri 2022 vyplával z Rostocku na jachte a umiestnil výbušniny na podmorskú časť potrubí Nord Stream 1 a 2.
Obhajoba tvrdí, že nie sú dôvody na jeho vydanie, keďže vlastníkom plynovodu je ruský Gazprom. Advokát Tymoteusz Paprocki zároveň uvádza, že zatiaľ nejestvujú dôkazy o účasti jeho klienta na záškodníctve. Poľský súd 17. októbra jeho vydanie do Nemecka zamietol.
„Útok na infraštruktúru Nord Stream sa týka jedného z vlastníkov plynovodu, spoločnosti Gazprom, ktorá priamo financuje vojenské operácie na Ukrajine,“ povedal agentúre Reuters Paprocki.
Krátko predtým 21. augusta tohto roka bol v talianskom meste Rimini zadržaný ďalší Ukrajinec Serhij Kuznecov.
Podľa talianskej prokuratúry údajne z jachty koordinoval umiestnenie náloží v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm, kde došlo k výbuchom. Nemecké orgány ho teda obvinili zo spôsobenia výbuchov na plynovodoch Nord Stream.
Hoci súd v Bologni pôvodne schválil Kuznecovovo vydanie do Nemecka, jeho obhajca sa odvolal a súd napokon rozhodol, že Kuznecov nateraz Berlínu vydaný nebude.
Jeho právnik Nicola Canestrini sa vyjadril, že kasačný súd v Ríme odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že počas súdneho konania po zatknutí 49-ročného Kuznecova boli porušené jeho práva.
Podľa informácií týždenníka Spiegel je Kuznecov bývalým agentom Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU). Talianske úrady vyšetrujú, či nebol zapojený aj do útokov na lode ruskej takzvanej tieňovej flotily v Stredozemnom mori.
Odsúdiť či pochváliť?
„Ak Nemecko stíha niekoho s pobytom v Poľsku, kto zničil zdroj príjmu ruskej vojnovej mašinérie, potom vidíme jasný rozpor v záujmoch medzi Poľskom a Nemeckom, najmä pokiaľ ide o to, ako vnímame realitu po roku 2022,“ uviedol pre Financial Times Sławomir Cenckiewicz, ktorý vyzval Berlín na zastavenie trestného konania.
Cenckiewicz vedie poľský úrad národnej bezpečnosti a je kľúčovým poradcom prezidenta Karola Nawrockého (podpora zo strany Právo a spravodlivosť).
Poradca poľského prezidenta dodal, že hoci nevie o tom, či Poľsko pomáhalo Ukrajincom pri útoku na plynovod, „záujmom poľského štátu je chrániť všetkých, ktorí sa potenciálne na poškodení Nord Streamu podieľali“.
Poľský premiér Donald Tusk (Občianska platforma) zas vyhlásil, že nie je v záujme Varšavy vydať Žuravľova Nemecku, pretože „problém s Nord Streamom nie je v tom, že bol vyhodený do vzduchu, ale v tom, že bol postavený“.
„To je šokujúce, pretože to núti človeka zamyslieť sa, čo ďalšie by sa ešte mohlo vyhodiť do vzduchu, a pritom sa to považovalo za odpustiteľné alebo dokonca chvályhodné. Jedno je však jasné: nechceme Európu, v ktorej premiéri obhajujú teroristov,“ reagoval na Tuska maďarský šéf diplomacie Péter Szijjártó.
„V záujme Poľska a základného pocitu spravodlivosti určite nie je obviniť a vydať tohto občana inému štátu,“ povedal Tusk. Dodal však, že konečné rozhodnutie urobí súd.
Poľský súd 6. októbra predĺžil väzbu zadržaného Žuravľova o 40 dní. Jeho ďalší osud nie je stále istý. V Nemecku mu hrozí až 15 rokov odňatia slobody.
Oprávnený útok?
„Právny štát znamená, že zákony platia pre všetkých nezávisle od toho, či niekto osobne súhlasí alebo nesúhlasí s nejakým trestným činom spáchaným v niektorom z členských štátov EÚ,“ povedal nemecký veľvyslanec v Poľsku Miguel Berger.
Maciej Ruczaj, poľský politológ, bývalý riaditeľ Poľského inštitútu v Prahe a niekdajší veľvyslanec na Slovensku, podotýka, že zatiaľ čo Varšava je ochotná ísť s Berlínom do sporu, paradoxne „pomerne vlažne reagujú ukrajinské úrady, pre ktoré je teraz Nemecko kľúčovým partnerom“.
Nemecká nástojčivá snaha odsúdiť vinníkov podľa neho otvára viaceré politicko-etické otázky, ktoré ešte budú musieť byť zodpovedané. Bol útok na plynovod vybudovaný vďaka iniciatíve nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva v kontexte rusko-ukrajinskej vojny oprávnený alebo nie?
